Nitrianský kraj - Základné informácie o kraji

Aktívnych organizácií 97 436
Všetkých organizácií 178 676
Obyvateľov 686 662
Mužov / Žien 333 558 / 353 104
Počet okresov 7
Počet miest / obcí 15 / 339
Rozloha 634 3,7 km2
Hustota 111 oby/km2

Nitriansky samosprávny kraj

Nitriansky kraj sa rozprestiera na rozlohe 6343,7 km2, zaberá 12,9 % celkovej plochy štátu, s počtom obyvateľov 714 tisíc, čo predstavuje 13,23 % z celkového počtu obyvateľov SR. Tvorí ho 7 okresov Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce. Južná hranica je súčasne štátnou hranicou s Maďarskou republikou. Na Z susedí s Trnavským krajom, na S s Trenčianskym a na V s Banskobystrickým krajom.

Geografia

Nachádza sa na Podunajskej nížine, ktorú tvoria Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Na S sa tiahne pohorie Tribeč. Typ panónskej kveteny tu dosahuje najsevernejšie rozšírenie s jedinečnými lesostepami. SV je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a sčasti Pohronským Inovcom. Najnižšie položenou obcou je Bodza, 109 m n. m. v okrese Komárno a najvyššie položená obec sú Uhliská, 650 m n. m. v okrese Levice. V J časti ležia Kováčovské vrchy, ktoré sú sopečným pohorím medzi riekami Dunaj, Hron a Ipeľ. Charakterizuje ich viacero krajinných typov. Najpôsobivejšie sú skalné scenérie nad Dunajom, andezitové útesy a bralá. Vzhľadom na výskyt vzácnej fauny a flóry sú chránenou oblasťou. Kraj patrí k najteplejším oblastiam Slovenska. Jeho územím pretekajú najväčšie slovenské rieky Dunaj, Nitra, Hron, Váh a Ipeľ. Osou kraja je rieka Nitra s prítokom rieky Žitava. Je tu bohatý výskyt minerálnych a termálnych vôd. Pásy územia pozdĺž riek tvoria rovinaté nivy. Podunajská nížina je odlesnená, so zvyškami dubových lesov a pozdĺž riek lužných lesov. Arborétum v Mlyňanoch, vedeckovýskumné pracovisko SAV, je ukážkou rôznych vždyzelených, cudzorodých rastlín a drevín na rozlohe viac ako 61,14 ha. Jeho zakladateľom bol Dr. Štefan Ambrózy Migazzi, ktorý z ciest po európskom stredomorí v roku 1892 priniesol semená rozličných drevín. V regióne sú tri chránené krajinné oblasti Ponitrie, Dunajské luhy a Štiavnické vrchy. Chránená krajinná oblasť (CHKO) Ponitrie bola vyhlásená v roku 1985 na ploche s rozlohou 37665 ha. Na území Nitrianskeho kraja zasahuje do územia okresov Nitra, Zlaté Moravce a Topoľčany. Územie CHKO sa rozkladá na území dvoch geologicko-geomorfologických celkov, pohorí Tribeč a Vtáčnik, ktoré sú z prírodovedného hľadiska značne odlišné.

Pohorie Tribeč sa tiahne od mesta Nitry SV smerom a začína Zoborskými vrchmi. Z geologického hľadiska patrí Tribeč medzi druhohorné kryštalické pohoria a je súčasťou Fatransko-tatranskej oblasti. Obal kryštalického jadra tvoria usadené horniny ako vápenec a dolomity, na západe a východe ho lemujú typické kremencové hôrky. Vzhľadom k tomu, že na úpätí Zoborských vrchov sa stretávajú rastlinné a živočíšne spoločenstvá typické pre nížiny panónskej oblasti so spoločenstvami typickými pre nižšie pohoria Karpát. Toto územie je známe veľkou biologickou rozmanitosťou. Zoborské vrchy sa hrdia výskytom veľmi vzácnej rastliny peniažteka slovenského, ktorý sa okrem tohto územia vyskytuje už len na jedinom mieste na svete, v Slovenskom krase. Ďalej tu rastú jazýčkovec východný, najmajestátnejšia orchidea Slovenska, poniklec veľkokvetý, hlaváčik jarný, ľalia zlatohlavá, hrdobárka páchnuca, hrachor benátsky (jediný výskyt na území bývalého Československa), kavyľ Ivanov a mnohé ďalšie významné druhy chránených rastlinných druhov. Zo vzácnejších druhov živočíchov tu môžeme nájsť fúzača alpského, fúzača veľkého, roháča obyčajného, modlivku zelenú, jaštericu zelenú, jaštericu obyčajnú a z netopierov lietavca sťahovavého a netopiera obyčajného. Tribeč je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku, kde hniezdi orol kráľovský. Z lesných spoločenstiev sú pre Tribeč typické dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy. Druhové zloženie lesných porastov je dosť rôznorodé a mení sa od najbohatších xerofilných lesov s dubom plstnatým a mahalebkou na vápencoch, až po druhovo najchudobnejšie porasty duba žltkastého na kremencoch. Vyskytujú sa tu aj krasové útvary, z ktorých najhodnotnejšia je Žibrická jaskyňa s dĺžkou 63 m a bohatou sintrovou karfiolovou výzdobou. Pohorie sopečného pôvodu Vtáčnik je mladšie a je súčasťou Slovenského stredohoria. Zasahuje do územia Trenčianskeho a Banskobystrického kraja. Najstaršie objavené sídliská na území CHKO sú hradiská na vrcholoch pohoria Tribeč a to hradisko na južnom úpätí Zobora z 8. stor., hradisko Lupka z doby slovenského osídlenia, hradisko Studený hrad z 11. stor. medzi hradom Gýmeš a obcou Jelenec, hradisko Žibrica a iné.

Územie CHKO Ponitrie je svojimi jedinečnými prírodnými pomermi a pestrou druhovou skladbou výnimočnou ukážkou vývoja fauny a flóry v Karpatskom oblúku v po dobe ľadovej. Rastie tu cez 1200 druhov vyšších rastlín, pričom sú tu zastúpené tzv. hraničné prvky, ktoré dosahujú severné, východné, západné, prípadne južné hranice svojho výskytu. Zo živočíchov tu bolo doteraz zistených viac ako 5500 druhov. Pre tieto neoceniteľné prírodné hodnoty bola podstatná časť územia CHKO Ponitrie zaradená do zoznamu navrhovaných území európskeho významu, ktoré sú súčasťou budovanej súvislej európskej siete chránených území NATURA 2000. Navrhované územie európskeho významu Zoborské vrchy sa vyznačuje veľkou biodiverzitou (=biologická rozmanitosť), kde na ploche 1855 ha je zaevidovaných až 15 typov európsky významných biotopov. Na tomto území sa nachádzajú Národná prírodná rezervácia Zoborská lesostep a Prírodná rezervácia Žibrica.

Biotopy obnažených kremenných skalných útvarov, lemujúce pohorie Tribeč zo západu aj východu reprezentuje navrhované územie európskeho významu Kremencové hôrky, ktoré zahŕňajú NPR Hrdovická, prírodné rezervácie Solčiansky háj a Kovarská hôrka.

Dôležité stanovištia vstavačovitých rastlín reprezentujú navrhované územia európskeho významu Kostolianske lúky a Gýmeš s chráneným areálom Jelenská gaštanica, ktorá bola založená už v 13. stor. na úpätí hradu Gýmeš ako jedna z najstarších introdukcií lesných drevín na Slovensku. Medzi navrhované európsky významné tzv. vtáčie územia patrí Tribeč, známy výskytom orla kráľovského, výra skalného, leleka lesného, včelára lesného, ďatľa prostredného a iných vzácnych druhov ornitofauny.

Prírodné prostredie okresov Šaľa, Komárno a Nové zámky sú súčasťou CHKO Dunajské luhy. Komárňanská oblasť sa rozprestiera na ľavom brehu Dunaja, pri dolnom toku malého Dunaja, Nitry a Žitavy. Nadmorská výška jeho územia je v rozpätí od 110 do 270 m. Je najjužnejším a najnižšie položeným miestom v Slovenskej republike. Ploché nížiny spestrujú nespočetné agátové lesy, vrbinové a topoľové porasty pri riekach a v severovýchodnej časti neveľké piesočnaté kopce. V okolí Zlatnej na Ostrove hniezdi náš najväčší vták drop veľký. Prostredie, v ktorom žije, je typickou kultúrnou stepou s rozľahlými lánmi úrodnej zeme a sporadicky rozmiestnenou zeleňou. V Novozámockom okrese v Kováčovských kopcoch na južnom svahu sú strmé andezitové bralá známe ako skaly a lesostepné stráne pod vrcholom Burdova. V okolí sú chránené viaceré druhy rastlín, hlaváčik jarný, kosatec bezlistý, jaseň mannový. Zo živočíchov sa tu vyskytuje jašterica zelená, výrik obyčajný, výr skalný cikáda mannová a ďalšie.

História

Najstaršie objavené osídlenie je z obdobia paleolitu. Navrstvené rôznorodé kultúry v jednotlivých archeologických obdobiach svedčia o území, o ktoré mali ľudia prehistorického obdobia záujem.

Podstatnú časť územia v historickom administratívnom vývoji tvorila Nitrianska a Tekovská stolica s ďalším územím, ktoré bolo súčasťou Hontianskej, Ostrihomskej, Komárňanskej a Bratislavskej stolice. Predošlé komitátne rozdelenie územia ustúpilo v 13. a 14. stor., kedy sa začali konštituovať zemianske stolice. Od 2. polovice 17. stor. sa postupne vnútorne členili na slúžnovské okresy. Počas územnej reorganizácie Jozefa II. v r. 1785 - 1790 vznikol Nitriansky dištrikt, ktorého súčasťou sa stala Nitrianska, Tekovská a Bratislavská stolica. Komárňanská a Ostrihomská boli súčasťou Rábskeho a Hontianskeho dištriktu. Po roku 1848 dochádza k strate zemianskeho charakteru stolíc a pretvoreniu na župy. V roku 1923 - 1928 sa súčasťou Nitrianskej župy stali Tekovská a spojená Rábsko-komárňansko-ostrihomská župa, čím sa územie začalo podobať súčasnému kraju. V r. 1938 - 1945 Maďarsko okupovalo južnú časť Nitrianskej župy, v severnej časti sa župa rozšírila o okres Hlohovec. Nitriansky kraj, ktorý vznikol v roku 1949, bol na severe väčší o okresy Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Prievidza a na západe o okres Hlohovec a nepatril mu okres Šahy. Nitriansky a Bratislavský kraj tvorili v období r. 1960 - 1990 Západoslovenský kraj. K opätovnému obnoveniu Nitrianskeho kraja došlo v r. 1996 s okresmi Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce.

Prirodzeným centrom tohto územia bola vždy Nitra, čo vyplývalo z historického vývoja. Nitriansky komitát patril k najstarším na Slovensku. Nitra bola v 11. stor. strediskom uhorského pohraničného vojvodstva a stala sa sídlom obnoveného Nitrianskeho biskupstva. Zaľudnené územie na úrodnej pôde s dominujúcim Nitrianskym hradom a prirodzenou hranicou, Dunajom, lákalo dobyvateľov. Tatári, oligarcha M. Čák, turecké výboje, stavovské povstania, roky 1948/1949 zanechali vojnovú pečať na osudoch inštitúcií i radových občanov. Z najväčších bitiek, ktoré sa odohrali na tomto území treba spomenúť bitku pri Veľkých Vozokanoch 20. 8. 1654, keď veliteľ novozámockej pevnosti Adam Forgách s 1200 vojakmi a okolitými dedinčanmi zvíťazil nad Turkami, krvavú bitku pri Leviciach 20. 6. 1664, keď vojsko gen. grófa Souches, sformované medzi Hronským Beňadikom a Tlmačmi o sile 30 tisíc mužov porazilo osmanské vojsko a bitku pri Tekovských Lužanoch 19. 4. 1849 keď uhorské revolučné vojsko zvíťazilo nad cisárskymi oddielmi. Z nedávno minulých dejín bolo veľkou zmenou pričlenenie južných území k horthyovskému Maďarsku v r. 1938 - 1945. Počas oslobodzovania v r. 1944/45 sa odohrali ťažké boje. V roku 1965 zažil kraj ničivú záplavu spôsobenú pretrhnutím dunajskej hrádze.

Demografia

Hustota obyvateľov k 31. 12. 2002 je 112,1 osôb na km2. Má 354 obcí, z toho 15 so štatútom mesta. Najpočetnejšie sú obce s počtom obyvateľov 1000 - 1999. V obciach nad 20 tisíc obyvateľov žije 36 % obyvateľov. Podľa posledného sčítania ľudí v roku 2001 kraj vykazuje pokles o 3424 obyvateľov. Zaujímavé sú štatistické údaje sú z roku 2003, kedy bol počet sobášov v kraji 3048, počet rozvodov 1679, počet živo narodených detí 5856, 7834 úmrtí, takže celkový úbytok bol 1250 obyvateľov. V roku 2002 bolo v kraji 119884 zamestnaných osôb. V priemysle pracovalo 34,9 %, v školstve 15,8 %, v poľnohospodárstve, poľovníctve a lesnom hospodárstve 12,2 % obyvateľov. V podnikoch (5368) a vo verejnom sektore (90) pracovalo 1,7 %, v súkromnom (5278) 98,3. Najviac obyvateľov je zamestnaných v obchode (2118) a priemyselnej výrobe (1048). V roku 1970 na terajšom teritóriu Nitrianskeho kraja žilo 678733 obyvateľov, existovalo 180848 bytov a 146057 domov. V roku 1991 bolo v kraji 716846 obyvateľov, 230252 bytov a 148235 domov. V roku 2001 mal kraj 713422 obyvateľov, 231119 bytov a 145066 domov.

Hospodárstvo

Prírodné podmienky predurčujú v južných a juhovýchodných častiach jeho poľnohospodársky charakter. Ide o obilninársku oblasť s pestovaním ďalších teplomilných plodín kukurice, cukrovej repy a zeleniny. Kraj je dôležitou vinohradníckou produkčnou oblasťou. Na celom území je rozšírený chov dobytka s prevahou chovu ošípaných. Za rok 2002 dosiahli celkové tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov (rastlinné a živočíšne) 12730 mil. Sk. Štruktúra priemyselných odvetví je rôznorodá. Vznikajú novozaložené priemyselné parky (Vráble, príprava v Nitre). V meste Šaľa sa nachádza jeden z najväčších a najdôležitejších agrochemických závodov na Slovensku, v Tlmačoch energetické strojárne, v Komárne lodiarsky priemysel, výroba plastových výrobkov v Nitre, potravinársky priemysel a pozemné stavebníctvo rozšírené v okresných mestách, jadrová energetika v Mochovciach, výroba papiera a spracovanie odpadu v Štúrove, textilné odvetvie v Leviciach. Územie kraja má bohaté priemyselne využívané zásoby stavebného a dekoračného kameňa (Hontianske Trsťany, Hostie, Čierne Kľačany), vápenca (Žirany), tehliarskych hlín (Zlaté Moravce), keramických ílov (Pukanec), štrkov a štrkopieskov na terasách Nitry a Žitavy. Ekonomicky aktívnych osôb je 47 %. Nadpriemerné hodnoty má z ekonomických činností poľnohospodárstvo (9,6 %), v okrese Komárno dosahuje až 13,4 % pracujúcich, okres Zlaté Moravce 12 %, okres Nové Zámky 10,7 %. Služby, priemysel a stavebníctvo majú podpriemerné hodnoty v porovnaní s celoslovenskými, iba okres Topoľčany a Šaľa majú vyšší podiel pracujúcich v priemysle a stavebníctve. V stavebníctve dosiahla stavebná produkcia za rok 2002 4556,7 mil. Sk, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšenie o 23,6 %. V tom istom roku v kraji dokončili 1241 bytov, z ktorých prevládali štvor a trojizbové byty, rozostavaných bolo 4073 bytov, najviac v okrese Nitra (1158). V Nitrianskom kraji sa v maloobchode v roku 2002 realizovali tržby za vlastné výkony a tovar v hodnote 11251,4 mil. Sk. (bez DPH), z toho najviac, 2903 mil. Sk za predaj, opravu motorových vozidiel a motocyklov a predaj pohonných látok. Priemerná mesačná mzda zamestnanca (v podnikoch s 20 a viac zamestnancami) bola na úrovni 12,6 tisíc Sk. Na tvorbe hrubej pridanej hodnoty v SR sa v roku 2001 Nitriansky kraj podieľal 11,1 %. Miera evidovanej nezamestnanosti z disponibilného počtu nezamestnaných je v okresoch rozdielna, pohybuje sa v rozpätí od 15,6 % v okrese Nitra až do 27 % v okrese Zlaté Moravce. Podľa údajov Národného úradu práce bolo k 31. 12. 2002 v kraji 81910 evidovaných nezamestnaných, z čoho disponibilný počet evidovaných nezamestnaných bol 77424 osôb t. j. 94,5 %. Miera evidovanej nezamestnanosti v kraji dosiahla hodnotu 21,51 %.

Pamätihodnosti

Na území Nitrianskeho kraja sa nachádza celkom 1533 nehnuteľných a 1383 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, čo predstavuje viac ako celoslovenský priemer na jednotlivé kraje. Z historických pamiatok najvýraznejšími sú Hradný komplex Nitra hrad, románske kostolíky z 11. stor. sv. Štefana v Nitre-Párovciach, sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, sv. Michala archanjela v Dražovciach, ktorého vyobrazenie je známe aj zo slovenskej päťdesiatkorunovej bankovky a kaplnka Dvanástich apoštolov v Bíni. Známy je neskororománsky kostol v Diakovciach, zrúcaniny stredovekých hradov Gýmeš, Hrušov, Topoľčany a Oponice, kde sa nachádza aj renesančný kaštieľ zo 17. stor. Pozoruhodnou pamiatkou je areál hradu v Leviciach so zrúcaninami gotického hradu z 13. stor. Ďalej renesančný kaštieľ bar.o upravený s klasicistickou prestavbou štvrtého krídla s areálom v Topoľčiankach známe ako letné sídlo Habsburgovcov a československých prezidentov. Kaštieľ v Nových Vozokanoch, Sládečkovciach, Horných Lefantovciach, Malante, Mojmírovciach. Príťažlivý je i barok. kaštieľ v Želiezovciach. V parku kaštieľa je renovovaný klasicistický domček, v ktorom v roku 1818 - 1824 býval hudobný skladateľ Franz Schubert. V Palárikove, v blízkosti poľovných revírov stojí neskorobarok. kaštieľ z polovice 18. stor., ktorého interiér je zariadený v poľovníckom štýle. V Tovarníkoch je barok. kaštieľ z 18. stor. K zaujímavostiam patria Protiturecká pevnosť a opevnenie mesta v Komárne, ktorá vznikla v r. 1546 - 1557 prestavbou hradu z 13. stor. a archeologická lokalita Rímske centrum v Iži. V obci Tomášikovo je technická pamiatka, vodný kolesový mlyn postavený v r. 1893 a v Hurbanove hvezdáreň z r. 1870. Na území kraja sú pamiatkovo chránené sídelné územné a krajinné celky, pamiatkové zóny v Nitre, Zlatých Moravciach, Topoľčanoch, Komárne a v obci Bátovce, Mestská pamiatková rezervácia v Nitre, Rezervácia ľudovej architektúry v Brhlovciach, kde sú zaujímavosťou skalné obydlia vytesané do sopečného tufu.

Cestovný ruch

Kraj vyniká bohatstvom zásob termálnych vôd. Príjemný oddych poskytujú termálne kúpaliská v Nových Zámkoch, Komárne, Patinciach, kúpalisko Margita a Ilona pri Leviciach, v Santovke, Diakovciach, Poľnom Kesove. Kúpalisko v Podhájskej navštevujú návštevníci po celý rok. Výdatnosť prameňa je 50 l/s pri teplote 80 °C. Kúpalisko Vadaš v Štúrove patrí k najväčším v republike, má rozlohu 24 ha, teplota prameňa je 38 °C. Navštevované sú aj prírodné kúpaliská a vodné plochy v Šuranoch, na Duchonke a v Kráľovej. V cestovnom ruchu za rok 2002 využilo služby Nitrianskom kraji v 156 ubytovacích zariadeniach 190447 návštevníkov, z čoho bolo 62030 zahraničných. Z celkového počtu zahraničných návštevníkov v kraji najväčšie zastúpenie mali návštevníci z Českej republiky 53 %, a Nemecka 9,2 %.

Infraštruktúra

Krajské mesto Nitra má dobré dopravné prepojenie smermi na Bratislavu, Prievidzu, Banskú Bystricu a Komárno. Chýbajú diaľničné ťahy, čo je problémom i v železničnej doprave. Najvýznamnejším železničným uzlom kraja sú Nové Zámky, cez ktorý smerujú vlaky do Maďarska. Komárno je najväčším slovenským riečnym prístavom na európskej rieke Dunaj. Letisko v Nitre-Janíkovciach umožňuje letecké spojenie s krajom. V cestnej doprave dosiahli tržby za vlastné výkony a tovar v roku 2002 2021,1 mil. Sk s nárastom v porovnaní s predošlým rokom o 6,1 %, nastal však pokles v osobnej doprave. Prepravených bolo 74 mil. osôb, t. j. o 13 % menej ako v roku 2001. Nitriansky kraj vykazoval v preprave tovaru celkove najnižšiu hodnotu v republike.

Kultúra a vzdelávanie

Strediskom vzdelanosti je predovšetkým Nitra so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou, Univerzitou Konštantína Filozofa a Teologickým inštitútom Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V Komárne otvorili v roku 2004 Univerzitu Jánosa Sellyeho, známeho tým, že ako prvý popísal stres a možnosti jeho účinkov na organizmus človeka. V Nitre účinkuje Divadlo Andreja Bagara a Staré divadlo, v Komárne divadlo Jókaiho. Podľa štatistiky z roku 2002 je v kraji 10 galérií vrátane pobočiek, 27 múzeí vrátane pobočiek, 375 verejných knižníc s pobočkami, 24 gymnázií, 43 stredných odborných škôl, 42 stredných odborných učilíšť. Zdravotné služby poskytuje 11 nemocníc s poliklinikou, 6 samostatných polikliník a 7 odborných liečebných ústavov. Záujemcom o šport slúži 62 otvorených štadiónov, 367 futbalových ihrísk, 24 športových hál.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30