Mesto Bánovce nad Bebravou - Základné informácie o meste

1749-banovce-nad-bebravou
Marián Chovanec (NEKA)
Mestský úrad
Nám.Ľ.Štúra 1/1, Bánovce nad Bebravou, 95701
Kontakt
Tel: 038/7602529
Fax: 038/7603084
Obyvateľov 19 133
Mužov / Žien 9 300 / 9 833
Rozloha 26 km2
Hustota 760 oby/km2
Nadmorská výška 209 m.n.m.
Prvá zmienka 1232
Okres Okres Bánovce nad Bebravou
Kraj Trenčianský kraj
Aktívnych organizácií 2 287
Všetkých organizácií 4 704
Loading

Základné údaje

Mesto leží na S Nitrianskej pahorkatiny medzi pohoriami Strážovské vrchy a Považský Inovec. Krajinná scenéria je daná prechodom z nivných tokov, ktoré reprezentujú rovinný charakter, cez pahorkatiny až do pohorí. Mesto leží v nadmorskej výške 216 m, v teplej miernej vlhkej oblasti s miernymi zimami.

História mesta


Územie Bánoviec bolo osídlené už v praveku, ako o tom svedčia početné archeologické nálezy z mladšej doby kamennej (okolo 3 tisíc rokov p. n. l.). Na území Bánoviec sa nachádza popolnicové pohrebisko tzv. lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej (okolo tisíc rokov pred n. l.). Početné archeologické nálezy svedčia o tom, že staré predhistorické osídlenie tu malo vhodné podmienky pre svoju existenciu. Z doby pobytu Rimanov na našom území sa našiel minimálny počet rímskych mincí, slovanské osídlenie naopak dokumentujú početné názvy typu Hradište, Hradisko, Hradná. Archeológovia, ktorí sa zaoberajú veľkomoravským obdobím, považujú Bánovce už v 9. stor. za jedno zo slovanských organizačných stredísk. Výhodná poloha Bánoviec na križovatke obchodných ciest mala význam aj pre ich neskorší vývoj a ich povýšenie na mesto.

Do 13. stor. patrí písomná zmienka z roku 1232, ktorá sa bezpečne týka Bánoviec a blízkych dedín. Niekedy pred rokom 1375 dostali Bánovce mestské výsady a boli vyňaté spod právomocí Uhrovského hradu a trenčianskej šľachtickej stolice. Tieto výsady sa, žiaľ, nezachovali a pravdepodobne už v stredoveku zhoreli pri niektorom z požiarov mesta, ktoré bývali dosť časté. Za základné mestské privilégium sa v tomto smere nesprávne pokladá listina kráľa Ľudovíta I. z r. 1376, ktorá sa dosiaľ zachovala. V skutočnosti ide iba o kráľovský mandát, adresovaný kastelánovi Uhrovského hradu a daný na vedomie Bánovčanom, v ktorom kráľ kastelána napomína, aby dodržiaval mestské slobody Bánoviec. Kráľ Ľudovít I. teda už pred rokom 1376 oslobodil jeho obyvateľov od platenia mýt v celom uhorskom kráľovstve. Ľudovítov nástupca kráľ Ľudovít Luxemburský sa vedením častých vojen zadĺžil, požičiaval si peniaze od magnátov, tak v roku 1389 založil Stiborovi zo Stiboríc a Beckova nielen uhrovské hradné panstvo, ale aj dovtedy slobodné mesto Bánovce, ktoré tým stratili charakter kráľovského mesta a stali sa zemepánskym mestečkom.

Prvá zmienka o zaniknutom bánovskom kaštieli ako o opevnenom sídle sa vyskytuje až v roku 1454 pod názvom Fortalicium. Už v roku 1466 sa Bánovce i so všetkými náležitosťami dostali do zálohu a v roku 1470 do vlastníctva Ladislava Podmanického z Podmaníc. Podmanickovcom hneď od ich príchodu do Bánoviec záležalo na upevňovaní a rozširovaní svojich hospodárskych pozícií v tomto kraji. Keď Rafaelom vymrela roku 1558 mužská vetva rodiny Podmanickovcov, odovzdala jeho vdova Janka z Lomnice bánovský kaštieľ s príslušnými majetkami kráľovskej korune. Kaštieľ slúžil za Ilešháziovcov a neskorších majiteľov ako sídlo hospodárskej správy panstva. Zbúraný bol pred II. svetovou vojnou.

Výhodná zemepisná poloha a získané privilégiá predurčili Bánovciam stať sa výrobným, trhovým a obchodným centrom svojej oblasti. Prvé zmienky o remeselníkoch pochádzajú z r. 1492, kedy sa obyvatelia zamestnávajú obuvníctvom, súkenníctvom, kováčstvom a kožušníctvom. V priebehu 17. -18. stor. vzniklo v Bánovciach deväť cechov a v 19. stor. jeden združený cech. Fungujú tu kožušníci, gombíkári, cech súkenníkov, čižmárov, krajčírov, obuvníkov, mäsiarov. V r. 1633 dostali Bánovce privilégium vydržiavať si mestský pivovar, bola tam tehelňa, mlyny, dielňa na výrobu čiernej potaše. V r. 1820 vznikol združený cech stolárov, kotlárov, mydliarov, hrnčiarov a. i. Postupne od 16. -18. stor. získavali významnú úlohu výročné jarmoky.

Rozvoju priemyslu napomohlo vybudovanie železnice Trenčín - Bánovce v r. 1901. V r. 1904 založili ľudovú banku, v r. 1905 Gazdovskú a priemyselnú banku, od r. 1876 boli Bánovce sídlom slúžnovského obvodu.

Bánovce zbombardovali Nemci 3. a 16. 9. 1944 nakrátko znova obsadili partizáni zo Žižkovej brigády. V Bánovciach bolo sídlo Gestapa. Za účasť v SNP zavraždili fašisti 26. 11. 1944 v lesíku Cibislávke 40 partizánov a občanov z okolia. Bánovce boli oslobodené 5. 4. 1945 vojskami rumunskej armády.

Miestna časť Ozorovce boli významnou obcou, prvýkrát sa spomínajú v r. 1232, kedy ich ako zem "Ozor" Ondrej II. daroval Hodslavovi. Pôvodnými vlastníkmi bola rodina Ozorovských, neskôr Ottlikovci. V r. 1491 sa pôvodný chotár rozdelil na Horné a Dolné Ozorovce. V obci bola aj židovská synagóga, dosiaľ sa zachoval židovský cintorín. Od r. 1901 železničná stanica. R. 1919 tu bol poštový úrad. V obci je ev. a. v. kostol postavený 1724-1725. Renesančný kaštieľ-kúria Ottlíkovcov, prestavaný v 17. stor. V r. 1851 sa v tunajšom kostole zosobášil Janko Kráľ s Máriou Modrániovou, dcérou hospodárskeho správcu uhrovského panstva. Z inventáru barokového kostola v Horných Ozorovciach je cenný epitaf Juraja Ottlíka, maľovaný erb z prvej pol. 18. stor., maľované erby príslušníkov rodiny na bočných laviciach, kalvária vyhotovená v holíčskej manufaktúre v r. 1757 a renesančná zástava z r. 1635 s maľovaným erbom Andreja Ottlíka, dnes v majetku Trenčianskeho múzea.

Narodil sa tu Karol Rizner (1838-1919), ovocinár. Do cirkevnej školy tu chodil Juraj Ribay (1754-1812), jazykovedec. Ottlíkovci v čase reformácie založili vo svojej kúrii v r. 1688 šľachtickú školu, v ktorej vyučoval rožňavský učiteľ Michal Mišovic.

a zaujímavosti

Na území mesta sa nachádza 17 kultúrnych pamiatok evidovaných ÚZKP.

Kostol sv. Mikuláša biskupa na cintoríne sa mal údajne začať stavať už v roku 1149 nitriansky biskup Mikuláš. Pôvodne románska stavba z 12. stor. bola prestavaná v gotike. Klasicistický hlavný oltár sv. Mikuláša z konca 18. stor., renesančná murovaná kazateľnica z konca 17. stor., baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. stor., na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ a pod dlážkou kostola sa nachádza krypta.

Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1803 v klasicistickom slohu na mieste bývalého kostola. Hlavný oltár sv. Trojice je klasicistický a pochádza z čias výstavby kostola z roku 1802. V roku 1929 bol pre kostol získaný Betlehem, dielo rezbára B. Reka z Kutnej Hory. Renovovaný bol v roku 1924.

Mariánsky stĺp je barokový a dal ho v roku 1712 postaviť na južnej strane pred farským kostolom Najsvätejšej Trojice rektor jezuitského skalického kolégia, páter Michal Dorza. Mariánsky stĺp je dokladom rekatolizačných snáh jezuitov prostredníctvom oživenia mariánskeho kultu.

Socha sv. Floriána je kamenná a stála na Jesenského ulici. Môžeme predpokladať, že bola vytvorená po roku 1767. Na Jesenského ulici stojí kópia z umelého kameňa, originál sa nachádza v depozite Mestského úradu v Bánovciach nad Bebravou.

Socha sv. Jána Nepomuckého je pieskovcová a jej kópia stojí na Duklianskej ulici pred základnou školou. Plastika zodpovedá dobovému ikonografickému vyjadreniu druhej polovice 18. stor. Originál je takisto uložený v mestskom depozite.

Iná plastika sv. Jána Nepomuckého stojí pred cintorínom, v blízkosti kostola sv. Mikuláša. Slohovo môžeme dielo zaradiť do obdobia klasicizmu s prvkami neskorého baroka. Dal ju postaviť bánovský mešťan Ján Hankóni v roku 1782. Socha je pôvodný originál.

Fara sa nachádza západne od kostola Najsvätejšej Trojice. Stojí na mieste starej fary, ktorá bola zbúraná a na náklady župana Jána Baptistu Ilešháziho postavená nová. V budove je uložený polychromovaný gotický reliéf z lipového dreva Oplakávanie Krista z druhej polovice 15. stor.
Synagóga bola postavená v roku 1862 v historizujúcom neorománskom slohu na dnešnej Jesenského ulici. V roku 1963 prešla budova rozsiahlou prestavbou na predajňu nábytku a v súčasnosti je od roku 1990 majetkom evanjelickej cirkvi a. v.

Židovský cintorín leží na juhovýchodnom okraji Bánoviec, ktorého východná časť bola v roku 1990 adaptovaná na mestský kresťanský cintorín. V starej časti sa nachádza asi 55 náhrobníkov z rôznych druhov kameňa s hebrejskými a nemeckými nápismi. Tu je umiestnená aj pamätná tabuľa židovských obetí druhej svetovej vojny.

Pamätný dom J. Jesenského sa nachádza na Jesenského ulici č. 19/269. Je venovaný pôsobeniu JUDr. Janka Jesenského v Bánovciach. Spisovateľ tu býval v rokoch 1906-1914, ako to uvádza pamätná tabuľa s bustou od akad. sochára Miroslava Tomašku, umiestnená na dome. Samostatne stojaci prízemný rodinný dom zo začiatku 20. stor. má fasádu zdobenú secesným ornamentálnym tvaroslovím.

Budova mestského úradu - historizujúca budova bola postavená v roku 1861, priečelie je zdobené po bokoch vstupu stĺpmi s kompozitnými hlavicami. V malej atike nad stredovou osou je umiestnený starý erb Bánoviec. Na budove sú umiestnené pamätné tabule z roku 1951 na pamiatku padlých partizánov a tabuľa, ktorá pripomína, že v budove sídlil Revolučný okresný národný výbor.

Kaštieľ Ottlíkovcov - staršie sídlo uprostred obce Horné Ozorovce na rázcestí hlavnej a vedľajšej cesty dal v roku 1693 Juraj Ottlík opevniť a premeniť na pevnôstku. Renesančný kaštieľ dostal svoju konečnú podobu začiatkom 18. stor.

Barokový kostol v tej istej obci patrí k sieňovému typu s drevnými emporami na východnej a západnej strane. Vzhľad priečelia bol v roku 1973 pozmenený prístavbou veže. Neskorobaroková kazateľnica z 18. stor. s polygonálnym parapetom má vo výplňiach obrazy 4 evanjelistov a spasiteľa sveta.

Kostol sv. Michala Archanjela sa nachádza v obci Biskupice a bol spomínaný po prvý raz v listine z roku 1322. Pôvodne gotický kostol, stojaci na rázcestí v strede obce, bol prestavaný v roku 1644.

Pamätník Ľudovíta Štúra je dielom akad. sochára Jozefa Pospíšila, vznikol v r. 1936, zreštaurovaný v r. 1991.

Bánovce boli v minulosti charakteristické ako mesto remeselníkov a až do r. 1940 nebol v meste väčší priemyselný podnik. Zmena nastala až v 50. rokoch 20. stor., keď vyrástol na zelenej lúke strojársky závod, neskôr začala pracovať textilná fabrika Trikota, pribudli podniky drevospracujúceho priemyslu a ďalšie závody na báze tradičných remesiel.

Zdravotníctvo

Okresný úrad národného zdravia bol zriadený v r. 1951. Nová poliklinika dokončená v r. 1987, v r. 1985 bolo zriadené doliečovacie oddelenie na sídlisku Sever, v r. 1991 bola dokončená novostavba chirurgickej nemocnice.

V Bánovciach nad Bebravou sa nachádza rekreačná oblasť Pažiť. Plní funkciu prímestskej rekreácie pre obyvateľov - nachádza sa tu termálne kúpalisko s bazénom pre dospelých a pre deti. Mesto Bánovce nad Bebravou je sídlom novozaloženého spoločenstva mikroregiónu Bánovecko (2003), ktoré združuje sedem obcí. Cieľom združenia je rozvoj občianskeho života, spolkovej činnosti, rozvoj turistiky, cestovného ruchu, podpora drobného podnikania a služieb, životné prostredie, ochrana historických a duchovných hodnôt, práca s deťmi a mládežou a publikačná činnosť - propagácia.
M. č.: Bánovce nad Bebravou, Dolné Ozorovce, Horné Ozorovce, Biskupice, Malé Chlievany.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30