Mesto Dubnica nad Váhom - Základné informácie o meste

1998-dubnica-nad-vahom
Jozef Gašparík (NEKA)
Mestský úrad
Bratislavská 434/9, Dubnica nad Váhom, 01841
Kontakt
Tel: 042/4455700
Fax: 042/4421911
Pošta: 01841 Dubnica nad Váhom 1
Obyvateľov 24 975
Mužov / Žien 12 224 / 12 751
Rozloha 49 km2
Hustota 507 oby/km2
Nadmorská výška 253 m.n.m.
Prvá zmienka 1193
Okres Okres Ilava
Kraj Trenčianský kraj
Aktívnych organizácií 3 530
Všetkých organizácií 6 444
Loading

Základné údaje

Leží na ľavom brehu Váhu v Považskom podolí pod výbežkami Strážovských vrchov na náplavových kužeľoch Dubnického podolia. Klimaticky patrí časť chotára v podolí k teplej miernej vlhkej oblasti. Priemerná ročná teplota je 8 - 9 °C.

História mesta


Územie osídlené už v paleolite, sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry s viacerými fázami osídlenia, sídlisko s obydlím poveľkomoravského obdobia, nálezy zo slovanského sídliska datované do 10. -11. storočia.

Najstaršia písomná zmienka o Dubnici je v listine hlásiacej sa do roku 1193. V tejto listine sa spomína Dubnica ako majetok dedične užívaný bratmi Vratslavom a Piskinom, darovaný Belom III. Od r. 1439 sa Dubnica spomína ako majetok trenčianskeho hradného panstva, naposledy vo vlastníctve Illésházyovcov a rodiny Sina. Dubnica bola mestečkom s jarmočným právom (od r. 1730), strediskom remesiel, obchodu, mala 2 mlyny, pivovar, majer. V Dubnici bolo r. 1738 44 remeselníkov, zač. 19. stor. založili sklársku hutu, zač. 20. stor. vznikli 2 píly, r. 1900 pracovalo v živnostiach 100 ľudí. R. 1912 mesto elektrifikované a napojené na telefón. V r. 1930 začala výstavba Škodových závodov, v rokoch hosp. krízy zastavená. Prevádzka sa začala v r. 1937, cez 2. svet. vojnu sa stal závod majetkom Hermann Göring Werke, r. 1939 prevzala výrobu nemecká armáda, ktorá zaviedla polovojenský režim. R. 1949 sa začala prevádza hydrocentrály, 1951 Stavoindustrie, JRD zal. v r. 1950, r. 1961 včlenené do JRD Nové Považie. V r. 1954 sa začalo s výstavbou socialistického mesta Nová Dubnica - sídliskom Dubnice nad Váhom.

Osobnosti

Narodili sa tu: Štefan Dubniczay (1675 - 1725), rím. kat. kňaz, náb. spisovateľ, Artúr Lieskovský (1852 - 1920), maliar, riaditeľ banky v Trenčíne. Pôsobisko: Dionýz Gabriel (1833 - 1895), organista, František Xaver Hábel (1760-1846), kňaz, náb. spisovateľ, Ján Baltazár Magin (1681 - 1735), od r. 1719 až do svojej smrti pôsobil v Dubnici, tu napísal i svoju Apológiu, ktorá je najstaršou politickou, kultúrnou obranou Slovákov v Uhorsku, Andrej Mesároš (1741 - 1812), náb. spisovateľ, významný bernolákovec, Michal Rešetka (1794 - 1854), kňaz, lit. historik, a i.

Kultúrne pamiatky

Kostol sv. Jakuba z r. 1276, prestavaný v r. 1754 - 1756. Nachádzajú sa tu farebné okná z 19. storočia od Vincenta Hložníka zo 40-tych rokov 20. stor. Kostol je obkľúčený murovanou ohradou a barokovou vstupnou bránou. Vďaka soche Madony stojacej v bočnom oltári sa od 18. stor. stáva Dubnica významným pútnickým miestom. Mariánska socha - plastika Panny Márie z polovice 18. storočia s bohato členeným podstavcom, na Námestí Matice slovenskej. Súsošie sv. Jána Nepomuckého z roku 1773. Stĺp hanby, premiestnený z jeho pôvodného miesta ku kaštieľu.

Kaštieľ, postavený Gašparom Illésházim v r. 1637, vo včasnom baroku. Opravovaný a rozšírený v rokoch 1719-1723. V západnom krídle je baroková kaplnka Nanebovzatia Panny Márie z roku 1730. Z druhej strany objektu sa nachádza dubnický park.

mesta

Vyrábajú sa tu opravárenské linky a zariadenia, cestné a pracovné stroje, zariadenia pre energetiku, ťažobné zariadenia, zdravotná technika, koľajové vozidlá, špeciálna technika, výroba transformátorov, elektronika, merná a čerpacia technika, zdravotnícka technika, náradie a práce strojárenského charakteru, civilná a zábavná pyrotechnika, zbrojná výroba, výroba foriem na rotačné odlievanie plastov.

Školstvo, hudba, divadlo

Prvá správa o škole je z r. 1627, v r. 1949 otvorili SPŠ odbor strojárstvo, elektrotech. stroje a prístroje. Dnes pôsobí v meste niekoľko MŠ, 1 ZŠ cirkevná, 4 štátne ZŠ, Stredná priemyselná škola, SOU strojárske, gymnázium, SOU strojárske a elektrotechnické. Starú tradíciu má v Dubnici hudba - počiatky chrámovej hudby súvisia s účinkovaním J. B. Magina v 1. pol. 18. stor., rozvoj nastáva hlavne v 1. pol. 19. stor., najmä zásluhou skladateľa D. Gabriela. V 2. pol. 19. stor. vznikla dychová hudba, doma i v zahraničí je dobre známy vynikajúci folklórny súbor Vršatec, Prvosienka, Mladosť. V Dubnici iniciovali vznik divadelného súboru členovia historickej spoločnosti Jána Baltazára Magina.

Šport a zdravotníctvo

Prvá poliklinika založená v r. 1952, nemocnica so 150 posteľami r. 1956. Poliklinika v Dubnici nad Váhom, Centrum III, Závodná poliklinika Dubnica-Dukelská štvrť.

Športové oddiely majú bohatú históriu, či je to box, hádzaná, futbal, hokej, aeroklub alebo mnoho ďalších. V súčasnom období je v meste činných 21 športových klubov. Od roku 2001 je na mestskom štadióne atletická dráha s umelým povrchom, piata svojho druhu na Slovensku. Športový život mesta sa tak obohatil o atletické mítingy - konali sa tu aj Majstrovstvá Slovenska v atletike. Populárnym medzi mládežou sa stáva motokársky areál.

Cestovný ruch, turistika

Perspektíva rozvoja cestovného ruchu je vo využití prírodných krás v okolí mesta, ktoré patria k najbohatším na Slovensku. Strážovské vrchy a Biele Karpaty ponúkajú množstvo atraktívnych turistických trás (Strážov, Vápeč, Rokoš, Žihľavník-Baske), jedinečné je bohatstvo výskytu termálnych a minerálnych prameňov (Trenčianske Teplice, Kubrá, Trenčianske Jastrabie, Belušské Slatiny), vďačnými a obľúbenými cieľmi turistov sú hrady a zámky (Vršatec, Trenčiansky hrad, Beckov, Súľov), ako aj ľudové stavby (Čičmany) a historické jadrá miest (Trenčín). V blízkosti sú aj lyžiarske strediská (Homôlka, Čičmany, Zliechov).
M. č.: Dubnica nad Váhom, Prejta.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30