Mesto Myjava - Základné informácie o meste

2043-myjava
Pavel Halabrín (NEKA)
Mestský úrad
Nám. M. R. Štefánika 560/4, Myjava, 90701
Kontakt
Tel: 6213941-4
Fax: 034/6212597
Obyvateľov 12 114
Mužov / Žien 5 833 / 6 281
Rozloha 48 km2
Hustota 254 oby/km2
Nadmorská výška 313 m.n.m.
Prvá zmienka 1262
Okres Okres Myjava
Kraj Trenčianský kraj
Aktívnych organizácií 1 594
Všetkých organizácií 3 077
Loading

Základné údaje

Je centrom rázovitej kopaničiarskej oblasti medzi Záhorím na jednej a Považím na druhej strane. Leží na S strednej časti Myjavskej pahorkatiny neďaleko jej hranice s Bielymi Karpatmi. Rozprestiera sa na nive a na stráňach doliny rieky Myjavy a jej ľavostranného prítoku Cengelky. Nadmorská výška v centre Myjavy je 325 m. Väčšina chotára patrí do mierne teplej klimatickej oblasti.

História mesta

Na území dnešnej Myjavy je doložená existencia majeru Myjava (Myawa), ktorý sa spomína v listinnom materiáli v r. 1436. Dedinu Myjava založil v r. 1586 vtedajší vlastník čachtického panstva František Nádasdy. Pôvodní osídlenci Myjavy boli prevažne pred Turkami utekajúci obyvatelia z vtedajších J krajín Slovenska. Túto prvú kolonizáciu vzápätí vystriedala tzv. valašská kolonizačná vlna, ktorú tvorili obyvatelia z Trenčianskej a Oravskej stolice. Ľudia sa usídľovali aj mimo centra dediny, na ďalších údoliach a na myjavských svahoch a tak vznikali neustále nové kopanice. V 2. polovici 17. stor. sa centrum dediny premiestnilo z pôvodnej lokality do nižšej polohy v údolí rieky Myjava, ktoré tvorí základ dnešného mesta. Po osídlení Myjavy nastali v 17. a zač. 18. stor. pohnuté časy, počas ktorých sa Myjava, ako aj Turá Lúka, zapojili do stavovských povstaní Gabriela Bethlena a náboženských bojov, za čo boli viackrát vyplienené a vypálené. V období tureckých nájazdov (3 krát) bolo veľa ľudí zabitých a odvlečených do zajatia. Napr. v r. 1663 Turci zavraždili a odvliekli do zajatia 700 osôb.

Napriek búrlivým časom však v tomto období Myjava zažila dobu rozvoja. V novom centre sa začal stavať nový kostol (1697 - 1729) a okolo neho sa začali usadzovať remeselníci. Začal rozvoj remesiel a hospodárstva. Tieto roky sú spojené s pôsobením Krmanovcov na Myjave a Turej Lúke (otca a syna), čím sa stala najvýznamnejšou obcou širokého okolia. D. Krman ml. zaviedol v r. 1723 matriku a organizáciu cechov. Násilná protireformácia, ktorú v obciach čachtického panstva vykonával po r. 1643 vnuk zakladateľa Myjavy František Nádasdy ml. si tiež vyžiadala svoju daň. Novopostavený kostol v r. 1731 pripadol r. kat. cirkvi a pre evanjelikov zostalo len zvolávanie konventov, ako jediný spôsob zhromažďovania. Myjavskí evanjelici potom až do r. 1785 (teda 54 rokov) chodili do artikulárneho chrámu v Prietrži. Koniec náboženskej intolerancie znamenalo až postavenie nového ev. kostola v r. 1785, ku ktorému bola v r. 1856 pristavená veža. Od 2. pol. 18. storočia sa Myjava vyvíjala ako oppidum - zemepánske mestečko.

V 1. polovici 19. storočia Myjava patrila k centrám slovenského národného pohybu. V r. 1846 sa v meste hralo prvé ochotnícke divadelné predstavenie v slovenčine na Slovensku. V revolučných rokoch 1848 - 1849 sa obyvatelia Myjavy aktívne zapájali do udalostí spojených so slovenským povstaním. Myjavčania ako slovenskí dobrovoľníci nechýbali ani na jednej z výprav slovenského dobrovoľného zboru. V r. 1848 v Myjave sídlil hlavný stan slovenského povstania. Dňa 19. septembra 1848 na verejnom zhromaždení ľudu v Myjave bola vyhlásená Slovenská národná rada, ako prvý národný orgán v dejinách Slovákov. Dom pani Koléniovej, vdovy po ev. farárovi Kolénim, ktorý patril medzi prvých národných buditeľov 19. stor. na Myjave v ktorom vtedajšia SNR zasadala, je dnes súčasťou múzea slovenských národných rád.

V 2. pol. 19. stor. prosperitu mestečka začali podporovať peňažné ústavy. Úpadok remesiel na konci 19. stor., spojený s národnostným a hospodárskym útlakom, sa prejavil vysťahovalectvom do USA a čiastočne do Kanady a Argentíny. V USA sa Myjavčania najčastejšie usídľovali vo veľkomestách (New York, Chicago, Pittsburgh, Cleveland), ale aj v menších mestách na východnom pobreží v štátoch New York a Pennsylvánia, ako aj v Severnej Dakote a Texase. Najväčším strediskom vysťahovalcov z Myjavy sa stalo mestečko Little Falls v štáte New York. V období 1. ČSR bola Myjava jedným zo stredísk hnutia maloroľníkov. V r. 1934 sa tu konala celoslovenská významná konferencia maloroľníkov. Počas druhej svetovej vojny sa Myjava prezentovala silným protifašistickým odbojom. Od septembra 1944 pôsobilo v chotári Myjavy niekoľko partizánskych skupín.

Dožívanie pôvodnej urbanistickej štruktúry po 2. svetovej vojne si vyžiadalo prestavbu mesta, ktorú sa podarilo popri bytovej výstavbe uskutočniť komplexne so súbežnou výstavbou školských a sociálnych zariadení a s modernou obchodnou sieťou a službami.

Od r. 1851 do r. 1960 bolo mesto sídlom okresu a nanovo je sídlom okresu od r. 1996. Štatút mesta Myjava dostala až v r. 1948 pri príležitosti osláv 100. výročia 1. slov. národného povstania. Dňa 1. apríla 1955 sa tzv. veľká Myjava rozčlenila na samostatné mesto Myjava a dovtedajšie kopaničiarske časti na obce Brestovec, Stará Myjava, Poriadie, Rudník, Jablonka, Polianka. Od r. 1980 prišlo k zlúčeniu obce Turá Lúka s Myjavou. K 31. 12. 2004 mala Myjava 12744 obyvateľov.

Hospodárstvo

Obyvatelia Myjavy sa pôvodne venovali poľnohospodárstvu, ktoré však nestačilo na obživu zaľudneného kraja. Kopanice však mali mnohorakú remeselnú domácu výrobu - najmä práce s drevom a tkáčstvo. Najproduktívnejšie remeslá mali sídlo v mestečku, čo spôsobilo jeho rozvoj. Remeselníci sa združovali v cechy. Z nich boli najvýznamnejšie: blanársky, ševcovsko - garbiarsky, mlynársky (30 mlynov), mäsiarsky, tkáčsky a napokon pytlikársky. Pytlikárstvo bolo špeciálnym remeslom a výrobcovia sa dlho bránili založeniu cechu. Ešte v 19. stor. existovalo do 400 výrobcov. Toto remeslo zaniklo zač. 20. stor. Rozšírená bola aj domáca výroba kuchynského riadu a nástrojov z dreva.
Od r. 1866 v meste pôsobila Myjavská sporiteľňa, v r. 1893 vznikla Myjavská banka a v r. 1909 začala so svojou činnosťou Nová banka.

Po r. 1918 obyvatelia Myjavy zostali pri tradičných zamestnaniach, časť odchádzala na sezónne poľnohospodárske práce. Hospodárskemu rozvoju Myjavy za 1. ČSR napomohlo vybudovanie železničnej trate - Veselí nad Moravou - Nové Mesto nad Váhom, ktorá je od r. 1993 funkčná iba po Myjavu. V novodobých dejinách Myjavy bolo dôležitou udalosťou presunutie fabričky Tauš z Petržalky na Myjavu v r. 1937, ktorá sa po 2. svetovej vojne rozšírila a premenovala sa na Slovenskú armatúrku Myjava. Po r. 1945 sa rozvinul v meste potravinársky priemysel, priemysel stavebných hmôt a niekoľko podnikov miestneho hospodárstva a služieb. Myjava i celý myjavský región je známy i kvalitnou slivovicou, pričom pálenie slivovice si je možné na vlastné oči pozieť pri návšteve Myjavy priamo v niektorej pálenici. V 70-tych r. 20. storočia pracovalo 64 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva v priemysle a len 4 % obyvateľstva sa venovalo pôvodnému zamestnaniu - poľnohospodárstvu.

V r.1991 po zániku Slovenskej armatúrky Myjava (SAM) v jej areáli začali fungovať viaceré menšie firmy. Rovnako sa pretransformoval bývalý štátny podnik Kodreta na menšie prevádzky, ktoré vyrábajú kovový nábytok, či smaltovaný tovar. Naďalej je v prevádzke miestna tehelňa, ako i mnohé podniky bývalého miestneho hospodárstva. Ďalší podnikatelia a investori majú záujem o etablovanie svojich prevádzok v Priemyselnom parku Javorinská.

Kultúra, školstvo a šport

Myjava a okolitý kopaničiarsky kraj je významnou etnografickou lokalitou s vlastnou ľudovou kultúrou a folklórnymi tradíciami a má významný historický význam a bohaté kultúrne zázemie. V súčasnosti je kultúrna činnosť Myjavčanov rozmanitá, rôznorodá a bohatá čo dokazuje široké zastúpenie v jednotlivých kult. oblastiach. Najznámejšími v oblasti folklóru a zachovávania si tradície našich predkov sú FS Kopaničiar, DFS Kopaničiarik, FS Kopa z Myjavy a FS Kýčer z T. Lúky. Dejiskom sa stáva Medzinárodný folklórny festival Myjava, ktorý sa každoročne v júni koná a uskutočňuje v prírodnom amfiteátri PKO Trnovce, kde sa nachádza i prírodné kino. Medzinárodný folklórny festival Myjava je od r. 1999 oficiálnym členom svetovej folkloristickej organizácie C.I.O.F.F. Na festivale sa každoročne predstavuje to najlepšie z folklóru celého Slovenska a zahraničných hostí. Má za sebou 45 ročníkov, z toho v prírodnom amfiteátri Trnovce sa uskutočnil v. r. 2005 už 30. krát.
V divadelnej oblasti pôsobí v meste Myjava amatérsky divadelný krúžok KORBÁČ, ktorý vo svojich vystúpeniach prezentuje ukážky z bežného života. Už viac ako 65 rokov (s malou prestávkou po r. 1940) s celoslovenským pôsobením reprezentuje Myjavu Dychová hudba DK. V meste pôsobí i množstvo ďalších záujmových a amatérskych krúžkov z rôznych oblastí kultúry a športu ako napr: tanečná country skupina Westep, tanečná "break dance skupina" Quassit a v rámci Osvety myjavských Rómov detská tanečná skupina Khamoro.

K rozvoju kultúrneho života na Myjave v súčasnosti vo veľkej miere prispelo i otvorenie novovybudovaného Kultúrneho domu Samka Dudíka. Tento reprezentatívny objekt bol po dlhých rokoch stavebne ukončený a odovzdaný do užívania myjavskej verejnosti dňa 20. 12. 2003. Svojimi priestormi, akustikou a vybavením udivuje i zahraničných umelcov. Nachádza sa v ňom najmodernejšia kinosála a divadelná technika s modernou sálou pre 600 divákov. Nájdu v ňom svoje uplatnenie všetky vekové skupiny v rozmanitých kultúrnych oblastiach ako napr: divadelné predstavenia, kinopredstavenia (kino PRIMÁŠ), koncerty a plesy.

Epicentrom športového diania na Myjave je viacúčelový športový areál, v ktorom sa nachádzajú: letné kúpalisko, krytá plaváreň s výukovým bazénom, futbalový štadión (areál futbal. klubu), futbalové ihrisko (škvára, tráva + tribúna), zimný štadión s umelou ľadovou plochou, mestská športová hala, malá športová hala, sauna, solárium, fittnescentrum, kolkáreň a biliardový klub. Mesto Myjava má svoj mestský futbalový klub MFK Myjava/Turá Lúka. V súčasnosti sa TJ Spartak Myjava delí na tieto športové kluby: Basketbalový oddiel SPARTAK Myjava - Basketbalový klub Myjava, Volejbalový oddiel SPARTAK Myjava, šachový oddiel (3.liga) - (skup. Trenčiansky región), RT VŠ (rekreačná telovýchova, cvičenia, aerobic, tanec), stolnotenisový oddiel, KARATE TJ , Klub slovenských turistov pri TJ SPARTAK Myjava (pešia turistika a cykloturistika - turistický oddiel Myjava. Biele Karpaty poskytujú dobré podmienky na lyžiarsku turistiku a to hlavne na svahoch hlavného hrebeňa. Zjazdové lyžovanie je sústredené do dvoch veľkých lyžiarskych stredísk na Veľkej Javorine a v rekreačnom stredisku Stará Myjava s umelým zasnežovaním a možnosťou nočného lyžovania. V letných mesiacoch je tu možnosť oddychu v podobe osvieženia sa vo vodnej nádrži Stará Myjava. Terén je vhodný aj na beh na lyžiach. Trasy sú totožné s letnými turistickými trasami. Bežecké trate nie sú upravované, ale v zime je urobená stopa po hlavnom hrebeni až po železničnú stanicu Vrbovce. V okolí Myjavy je viacero prevádzok agroturistiky s možnosťou jazdy na koni. V súčasnosti má mesto Myjava 3 ZŠ ( I. ZŠ, II. ZŠ a Základná škola s materskou školou v T. Lúke), 3 MŠ ( MŠ Myjava - Hoštáky, MŠ Myjava - Bradáčova a MŠ Myjava - SNP) a 3 SŠ (Gymnázium, Stredná priemyselná škola, Združená stredná škola Trokanova 3). Záujmové vzdelávanie v meste Myjava pozostáva zo Základnej umeleckej školy Myjava (ZUŠ Myjava) a Centra voľného času Myjava (CVČ Myjava).

Kultúrne pamiatky

Najstaršou stavebnou pamiatkou je spomínaný Krmanov kostol (1697 - 1729), jeho dlhý čas stavby ovplyvnili protihabs. povstania a nábož. nepokoje. Od r. 1732 je majetkom rím. kat. cirkvi. Je postavený v barokovom slohu. V interiéri sa vykonali barokové úpravy a bol prefasádovaný. Menšie opravy boli vykonané v 19. a 20. stor., ale podstatnejšie nezasiahli do charakteru stavby. Kostol pozostáva z jednoloďovej stavby s presbytériom, na západnom priečelí je predstavaná hranolová veža. Pozdĺž lode sú murované empory podchytené piliermi. Malá sakristia pochádza z 1. pol. 19. stor. Zvonka je nad bočným vchodom pamätná tabuľa D. Krmana s latinským textom, v ktorom sa spomína i založenie Myjavy. Pôvodne bol kostol ohradený kamenným múrom, ktorý už v 18. stor. musel byť znížený a v r. 1946 bol celkom odstránený. Zostal iba oblúk klas. brány.

Nový ev. a. v. kostol bol ako tolerančný postavený v r. 1784 - 1785 bez veže v barokovo-klasickom slohu, rovnako i neskoršia veža v r. 1854 - 1856, podľa projektu hodonínskeho stav. Volega, strešná konštrukcia je podľa hod. tesára F. Hollana. V sieňovom priestore je murovaný protestantský chór, ktorého silné piliere členia priestor na spôsob trojlodia. Chrám bol obnovovaný v r. 1876, 1923 (vnútro), 1928 (zvonka) a najväčšia rekonštrukcia veže i chrámu bola v r. 1983 - 1984. Oproti ev. kostolu sa nachádza pomník M. R. Štefánika, ktorý je určitou raritou. Bol postavený ako prvý v ČSR v r. 1921 podľa výtvarného návrhu arch. Č. Vořecha a soch. R. Březu. Uchoval sa po všetky roky na pôvodnom mieste - v čom má tiež svoju jedinečnosť. Po výtvarnej stránke patrí k vrcholom európskeho kubizmu. Z predného pohľadu je busta M. R. Štefánika, delenie na plochy, figurálne reliéfy po stranách. Zo zadnej projekcie je centrom plastický kalich smerom k ev. kostolu.

Dom pani Koléniovej. V r. 1848 tu sídlila Slovenská národná rada, ktorá organizovala boj Slovákov proti národnému útlaku maďarskej vlády. Dnes je múzeom Slovenských národných rád ako špecializovaná organizačná jednotka Slovenského národného múzea v Bratislave. Zameriava sa na dokumentáciu histórie Slovenskej národnej rady ako najvyššieho reprezentatívneho zákonodarného a štátoprávneho orgánu. Popri tejto špecializácii zabezpečuje aj dokumentáciu dejín podbradlansko - podjavorinského regiónu. Zbierkový fond múzea sa viaže na jednotlivé SNR, ale aj na jej osobnosti a osobitosti regiónu. Na pamätnej tabuli umiestnenej na tejto NKP je text M. Dohnányho z r. 1850: "V dome výbornej pani Koléničky založil sa prvý hlavný stan národných bojovníkov na Slovensku. Tu zasadali, bývali prvé hlasy a vodcovia povstania slovenského. Tu sa prijímali vyslanstvá okolitých obcí, vydávali rozkazy pod pečaťou a podpisom Slovenskej národnej rady. Stadiaľto sa rozprestierali príhlasy ku slovenskému národu. A tu sľubovali pokánie hriešnici a zradcovia národa slovenského".

Vysoký bronz. reliéf V čase poroby je od akad. soch. R. Pribiša, Súsošie Národ zobúdzajúci sa z poroby je od K. Patakyovej, Plastika Väzba rokov" od J. Kostku je v átriu vonkajšieho nádvoria pred Múzeom SNR. Pamätná tabuľa venovaná národnému buditeľovi, učiteľovi M. Šimonovičovi je na dome, v ktorom žil a umrel. Výtvarne riešený je pomník M. Šimonoviča (otca Z. Zgurišky) na Hornom cintoríne. Autorom je ak. soch. R. Březa. Pamätník generála M. R. Štefánika a Pamätník SNP sú na Námestí M. R. Štefánika. Za Turou Lúkou na Hrajkách je Pamätník účastníkov protihabsburskej vzbury, popravených v r. 1672. Nad bočným vchodom do rím. kat. kostola je pamätná tabuľa s textom D. Krmana ml. o vzniku Myjavy. Pamätník D. Krmana ml. v rím. kat. kostole tvorí busta s tabuľou textu jeho poslednej vôle. Pamätník obetiam 1. svet. vojny je v Turej Lúke. V časti obce Poriadie je Pamätník u Klasovitých venovaný poslednej bitke povstalcov v r. 1848. Je od ak. soch. Š. Belohradského. Má tvar širokého nástupného schodiska, ukončeného plastikou stĺpa rozčesnutého bleskom. V centre Myjavy je plastika " Zbratanie" od ak. soch. Belohradského venovaný obetiam 2. svet. vojny. Pamätnú tabuľu má i Milan Mareček, básnik, na ulici ktorá nesie jeho meno.

Osobnosti Myjavy

D. Koléni (1779 - 1837), ev. kňaz, popredný činiteľ cirkevného a kultúrneho života dolnozemských Slovákov. J. Trokan (1810 - 1894), básnik, publicista a národný buditeľ, autor epicko-didaktickej piesne Mijawa s nowím wekom. J. Matička, publicista a básnik, pseud. Myjavský, Podjavorinský, spoluredigoval Prostonárodný zábavník a v r. 1845/46 zostavil Národný zábavník. Je autorom básne Moje spevy. Ing. arch. D. Jurkovič, rodák z Turej Lúky, architekt, patril k zakladateľskej generácii slovenských architektov a bol jedným z jej najvýznamnejších predstaviteľov. Vytvoril viacero pamätníkov (mohyla na Bradle) a monumentálnych pamätníkov 2. svet. vojny (Pamätník SNP pri Kremničke, pamätník v Lidiciach a i.). J.Cádra st., finančne a organizačne podporoval národné hnutie, kultúrny život a ochotnícke divadlo na Myjave, prispel k udržaniu národného rázu Myjavy. Samuel Stanislav Smetana, jazykovedec, medik, etnograf, divadelník, výtvarník. J. Bodnár, publicista, historik, redaktor, ev. kňaz, počas pôsobenia na Myjave zostavil monografiu Myjava (1911). JUDr. M. Slávik, politik, právnik a publicista, na Myjave pôsobil ako advokát, po r. 1918 bol županom v Michalovciach, neskôr verejným notárom v Trenčíne, publikoval slovenskú právnickú terminológiu, do slovenčiny preložil Uhorský trestný zákonník, vydal dielo Slovenskí národovci do r. 1918. S. Dudík, populárny ľudový hudobník, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní a ich interpret doma i v zahraničí. Zuzka Zguriška, vlastným menom Ľ. Dvořáková, rod. Šimonovičová, spisovateľka, prekladateľka, predstaviteľka humoristickej prózy v slovenskej literatúre. Námety do svojich diel čerpala zo života myjavských kopaníc a mestečka. J. Cádra ml., publicista, prekladateľ, propagátor slovenského umenia v zahraničí. Univ. prof. PhDr. B. Varsík, DrSc, historik, univerzitný profesor, je autorom významných historických prác s tematikou starších slovenských dejín. Rozsiahlou kapitolou Dejiny Myjavy prispel do monografického diela o Myjave (1985). Š. Bednár výtvarník, spisovateľ, publicista, zanechal rozsiahle literárne a výtvarné dielo, v ktorom mal významné miesto život Myjavy a jej okolia. D. Gálik, scénický výtvarník, od r. 1948 pôsobil ako scénograf na Novej scéne v Bratislave. Daniel Krman, (1663 - 1740) osvietenský vzdelanec, politik publicista, historik, barokový spisovateľ, ev. kňaz, autor diel Počiatky mluvnice slovenskej, Osudy rodiny Krmanovej, Rozprava o pôvode Slovákov, Itinerárium (Cestovný denník). V r. 1709 ho Rákóczi vyslal k švédskemu kráľovi. Za svoju polit. činnosť, súčasne s dostavaním ev. a. v. kostola bol v r. 1729 odsúdený na doživotný žalár na Bratislavskom hrade, kde aj zomrel. L. Vanai (Vannay), náboženský spisovateľ, publicista, osvetový pracovník, regionálny historik, ev. kňaz. K. Viest, národne uvedomelý pedagóg, revúcky profesor, myjavský učiteľ, osvetový a národnobuditeľský pracovník. J. Klempa, organizátor spolkového života, osvetový pracovník, národný buditeľ. P. Tvrdý, jazykovedec-lexikograf, prekladateľ, literárny pracovník, v 30-tych r. žil na Myjave, autor významných lexikografických prác, napr. Slovenský frazeologický slovník. M. Šimonovič, učiteľ, ľudovýchovný a národný pracovník, organizátor turistických podujatí na Myjave, propagátor ovocinárstva a regionálnej histórie, zakladateľ hospodárskych spolkov. M. Kyška, r. kat. farár, národovec, účastník rev. udalostí 1848/49, priateľ a stúpenec J. M. Hurbana, neskôr člen a podporovateľ MS, známy ľudomilnými skutkami. Z liter. čin. sú známe jeho "Dopisy". A. Lacková - Zora, slov. poetka, praneter J. Kollára, spisovateľka, autorka host. románov - z nich najznámejšia Anička Jurkovičová, Z čírej lásky a ďalšie. Jej synom bol známy slov. film. atel. režisér Ján Lacko, vnučkou slov. graf.. Ľubica Dohnányová - Prudilová. M. Mareček, nádejný slovenský básnik a partizán, zahynul v SNP. Jeho dielo - zbierka "Odkaz". Daniel Pažický, kníhtlačiar, nakladateľ, národovec, v r. 1906 - 1951 pracovala jeho tlačiareň. Vydával periodiká, vyd. monografiu Myjava (1911). Začínali u neho významní slov. prozaici a básnici. Vydal 500 titulov kníh a 10 titulov periodík. V r. 1951 bola tlačiareň zlikvidovaná.

Infraštruktúra

V meste je Nemocnica s poliklinikou, ktorá bola otvorená od 1. 5. 1954. Okrem toho sú tu nasledovné úrady: Obvodný úrad ŽP v Novom Meste nad Váhom, pracovisko Myjava, Katastrálny úrad v Trenčíne, správa katastra Myjava, Mestský úrad Myjava, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. M. nad Váhom, pracovisko Myjava, Daňový úrad Myjava
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30