Mesto Nemšová - Základné informácie o meste

2072-nemsova
František Bagin (NEKA)
Mestský úrad
Ul. J. Palu 2/3, Nemšová, 91441
Kontakt
Tel: 032/6509615
Fax: 032/6598427
Pošta: 91441 Nemšová
Obyvateľov 6 271
Mužov / Žien 3 110 / 3 161
Rozloha 33 km2
Hustota 189 oby/km2
Nadmorská výška 245 m.n.m.
Prvá zmienka 1242
Okres Okres Trenčín
Kraj Trenčianský kraj
Aktívnych organizácií 744
Všetkých organizácií 1 288
Loading

Základné údaje

Mesto Nemšová leží v severnej časti Trenčianskeho okresu na križovatke ciest z Bratislavy do Žiliny a z Trenčína na blízku Moravu. Je najmladším mestom v okrese i na celom strednom Považí, štatút mesta získala 1. 1. 1989. Do Nemšovej sa postupne začlenili bývalé obce Dvorec, Ľuborča, Kľúčové a Trenčianska Závada.

Geografia a prírodné pomery

Leží v najjužnejšej časti Ilavskej kotliny na náplavovom kuželi Vláry, pri jej ústí do Váhu vo výške 228 m n. m. Je obkolesená vencom hôr Bielych Karpát, Strážovskej hornatiny a Považského Inovca v nadmorskej výške 225 - 550 m n. m. Chotár je prevažne odlesnený, na vážskych náplavoch plochý, na zvlnenom pohorí Bielych Karpát pahorkatinný, s bradlovými tvrdošmi, má nivné a hnedé lesné pôdy. Z väčšej časti zasahujú Biele Karpaty. Neogénne more tu zanechalo usadeniny v podobe vápenca, pieskovca a štrku. Pod Stráňou je ložisko tehliarskej hliny. V Ilavskej kotline, obklopenej horami sa strieda horská vegetácia s teplou a suchomilnou vegetáciou panónskou. Prirodzenú vegetáciu tvoria: lužné lesy vrbovo-topoľové, podhorské a horské, dubovo-hrabové lesy, dubovo-cerové lesy, bukovo-kvetnaté lesy. Vo flóre chotára sa vyskytujú druhy rastlín, ktoré si vyžadujú zvláštnu pozornosť a ochranu. V katastrálnom území mesta Nemšová sa okrem Váhu a Vláry nachádzajú i potoky. Spolu zo svojou nivou predstavujú významný biokoridor. V Ľuborčianskom potoku bol donedávna štátny chov pstruhov, je tu zriadená chránená rybia oblasť. Z vtáctva sa tu udomácnila hrdlička balkánska, vyskytuje sa i potápka hnedá, na svojej zimnej púti sa tu zastavuje kormorán veľký, ojedinelý je i výskyt volavky popolavej i vzácnejšieho bociana čierneho. V Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty v areáli strediska v Kľúčovom pravidelne hniezdi bocian biely. Vo Vlárskom priesmyku je vzácny myšiak severský a sokol lastovičiar. Z cicavcov sa vzácne vyskytuje rys ostrovid. V Nemšovej bola v 16. stor. obora, v ktorej chovali vzácnu prírodnú mutáciu bielych jeleňov. Z Moravy prechádzal do nemšovského chotára i daniel škvrnitý a muflon lesný, dnes sa už nevyskytuje.

História

V bani na hlinu, ktorá patrila tehelni sa našli nálezy vyhynutých cicavcov, štiepané kamenné nástroje z rádiolaritu, štiepanej industrie praveku. V miestnej časti Ľuborča sa našli zvyšky obydlia ľudu s kanelovanou keramikou z obdobia eneolitu, s množstvom hlinených črepov a úlomkov, kostenými škrabadlami a kostenou ihlou. V Ľuborči sa nachádza i jeden z najvýznamnejších lužických cintorínov na Slovensku, v Kľúčovom sa našli žiarové hroby, s keramikou a bronzovými predmetmi. Výšina Hradisko v Ľuborči bola v minulosti opevnená valmi na západnej i severnej strane a zrejme plnila strážnu funkciu. V najstarších písomných dokladoch sa spomína ako castrum Liburcha. V stredoveku viedla týmto územím kráľovská cesta (via regia), ktorá pokračovala ďalej na Moravu. Výhodná poloha v blízkosti obchodných ciest a toku riek boli rozhodujúcimi činiteľmi pri vzniku osád. Nemšová sa spomína ako Neusua v r. 1242 v listine, kde sa vymedzujú hranice zeme Ľuborča. Obe už boli dediny, čiže tzv. obývané zeme. Ľuborča patrila panstvu Trenčín, bola jeho bohatou poddanskou obcou, Nemšová patrila hradnému panstvu Súča. Kľúčové, o ktorom je prvá zmienka v r. 1328, predstavovalo typickú kuriálnu zemiansku dedinu s viacerými majiteľmi. Závada patrila medzi menšie podhorské obce a spomína sa v r. 1493 ako majetok Trenčianskeho hradu. Zemianska obec Dvorec, prvýkrát spomínaná v r. 1435 sa nachádzala v severovýchodnej časti Ľuborče. V r. 1906 sa Ľuborča po zlúčení s Dvorcom nazývala Liborcsudvard. Nemšová bola v majetku hradného panstva Trenčín, bol tam soľný sklad a mýtna stanica. Neskôr Illésházyovci vybudovali v Nemšovej veľký majer a pivovar.

Kultúrno-historické pamiatky

Neskorobarokový rím. kat. kostol nechali postaviť v r. 1766 Illésházyovci. Zasvätený bol sv. Michalovi archanjelovi. V časti Kľúčové sa nachádza kaplnka sv. Anny, pôvodne prestavaná z obytného objektu pre zamestnancov veľkostatku v r. 1859 s neogotickými úpravami v r. 1868, čo dosvedčuje letopočet s erbom Scherzovcov nad portálom. Kaštieľ v obci je neskororenesančná dvojpodlažná budova postavená v r. 1678. V Trenčianskej Závade vybudovali v r. 1946 - 49 kaplnku zasvätenú Panne Márii Fatimskej.

Priemysel, hospodárstvo, rozvojové plány

Významnou mierou zasiahol v r. 1902 do života Nemšovej vznik sklárne. Pozmenila jej doterajšiu poľnohosp. a remeselnícku profiláciu, postupne sa stala aj dôležitým priemyselným centrom na Považí. Skláreň v Nemšovej založil na svojom panstve majiteľ Anton Dreher, ktorému patrili okolité lesy a prenajal ich Schreiberovcom, zakladateľom svetoznámej sklárskej firmy. Vyrábali výrobky z lisovaného, fúkaného skla, neskôr rozšírili výrobu o všetky druhy dutého skla, skla liateho, tabuľového a zrkadlového, obalového a konzervárenského a liekoviek. Od r. 1969 sa Skloobal Nemšová stal samostatným podnikom. V r. 1983 bola nemšovská skláreň zaradená medzi podniky s nepretržitou prevádzkou, ako monopolný výrobca obalového skla v celej ČSSR a pre export. V r. 1994 vyrábal aj hnedú sklovinu pre pivovary, biele a zelené nápojové fľaše, konzervové sklo a kozmetické a farmaceutické obaly. V r. 2003 kúpil podnik švajčiarsky koncern Vetropack Holding a. g.

V meste je vybudovaný viacúčelový športový areál a veľké kúpalisko. V miestnej časti Ľuborča sa nachádza pozoruhodný poľovnícky zámok v Antonstali z konca 19. stor. V mikroregióne Vlára sa rozvojových programoch kladie na prvé miesto rozvoj turistiky s vybudovaním cyklotrás.
M. č.: Kľúčové, Ľuborča, Nemšová, Trenčianska Závada.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30