Mesto Galanta - Základné informácie o meste

2127-galanta
Peter Paška (NEKA)
Mestský úrad
Mierové nám. 940/1, Galanta, 92401
Kontakt
Tel: 031/7884301
Fax: 031/7803592
Pošta: 92401 Galanta 1
Obyvateľov 15 063
Mužov / Žien 7 301 / 7 762
Rozloha 33 km2
Hustota 473 oby/km2
Nadmorská výška 119 m.n.m.
Prvá zmienka 1237
Okres Okres Galanta
Kraj Trnavský kraj
Aktívnych organizácií 3 023
Všetkých organizácií 5 244
Loading

Základné údaje

Mesto sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska, v strede podunajskej roviny, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Súčasťou mesta sú kedysi samostatné obce Hody, Nebojsa a Javorinka.

História

Dejiny regiónu Galanty siahajú hlboko do praveku. Archeologické nálezy z katastrálneho územia dnešnej obce Nebojsa, kde sa našlo laténske pohrebisko, naznačujú, že tu už žil človek v mladšej dobre kamennej (5000 - 2000 pred n. l.). Z ďalšieho historického obdobia, a to z doby železnej pochádzajú hroby odkryté v chotári Nebojse, ktoré podľa predmetov v nich nájdených sa prisudzujú Keltom, ktorí obývali toto územie približne na prelome 2. - 1. stor. pred n. l. Od Galanty na SZ a od Hodov na JV sa našiel cintorín z čias príchodu Maďarov, hroby na základe kovových častí odevu sa datovali do polovice 10. stor. O význame Galanty od 10. stor. svedčia aj ďalšie archeologické náleziská, ktoré sú svedectvom intenzívneho obývania celého okolia dnešného mesta.

Najstaršia zachovaná listina, v ktorej sa spomína názov Galanta pochádza z r. 1237 - 1240. Je to súpis majetkov Panonhalmského opátstva, ktoré malo majetky na území dnešných Diakoviec a na jeho okolí už od začiatku uhorského kráľovstva.

Medzi prvých menovite známych majiteľov Galanty patril Un, po smrti jeho synov majetok prešiel späť ku kráľovskej korune a tak v roku 1291 kráľ daroval Galantu Adamovi Rufusovi. Tento po kúpe pôdy v Galante v roku 1296 od jelčianskych hradných poddaných sa stal majiteľom Galanty. V roku 1297 od kráľa Ondreja III. dostal aj ďalšie majetky patriace ku Galante a to Totfalu a Sur. V tom istom roku však vymenil časť svojich majetkov s comesom Abom z rodu Aba. V 14. stor. majetky tu mal aj šľachtic menom Wosk a v druhej polovici tohto stor. na základe svedectiev listín je možné doložiť prítomnosť Pavla Bessenyőa, ktorý bol kráľovským človekom: Používanie predikátu de Galanta v jeho mene naznačuje, že rodina tu mala významnejšie majetky už skôr. V roku 1421 Mikuláš Estoras, syn Juraja dostal do daru hrad Galanta a k nemu patriace majetky. Je to prvý známy člen neskorších Esterházyovcov v Galante. V 15. stor. Galanta sa dostala do záujmovej oblasti neďalekého šintavského hradu, ktorý zohral významnú úlohu v obrane celého regiónu. V roku 1462 získal majetky v Galante zálohovaním Blažej Péli, kastelán hradu Šintava. Toto ako aj nasledujúce stor. sa vyznačuje mnohými majetkovými zmenami, medzi vlastníkmi majetkových podielov nachádzame najmä príslušníkov rodiny Borsi, Bessenyei, Baranyai, Bomb, Wask, Vizkelety, Kajali.

V živote Galanty podobne ako na celom jej okolí nastali výrazné zmeny po r. 1526, po moháčskej bitke. Prvé turecké drancovanie zažila Galanta už v roku 1529 - 1530. V prvej polovici 16. stor. došlo aj v majetkovej držbe Galanty k zmenám. Benedikt Esterházy uzavretím manželstva s Elenou Bessenyeyovou nadobudol nielen nové majetky, ale aj nové postavenie. Aj ďalšia rodina a to Balogovci získali podobne ako Esterházyovci sobášom majetky ďalšej časti rodiny Bessenyey. Kráľ Rudolf II. v roku 1590 daroval Galantu Františkovi Esterházymu podžupanovi Bratislavskej stolice, Jurajovi Bessenyei, Jurajovi Feketeovi, Ladislavovi Aradymu, Jánovi Balogovi, Ambrozovi Nagyovi, Pavlovi Mácsédymu.

Niekedy v roku 1564 - 1570 dostala výsadnú listinu na konanie dvoch výročných trhov. Povýšenie Galanty na mestečko kráľovskou listinou sa uskutočnilo najneskôr v roku 1613 - 1614. Výsadnú listinu pre konanie ďalších dvoch trhov dostalo v roku 1635 od Ferdinanda II, na žiadosť Daniela, Pavla a Wolfganga Esterházyho. Pred Galantou sa otvorili nové možnosti rozvoja, čo mestečko veľmi potrebovalo, počtom obyvateľov totiž zaostávalo za okolitými mestečkami. V 17. stor. dominantné postavenie mali v Galante Esterházyovci, ktorí tu vlastnili dva kaštiele, dolný, ktorý sa považoval za starší a horný, menší, ktorí sa neskôr dostal do rúk zvolenskej vetvy rodiny. V dôsledku pádu Turkov v roku 1672 sa aj Galanta uvádza ako opustená, vyľudnená. Po oslobodení Nových Zámkov na krátky čas v mestečku bol opäť pokoj, ktorý však netrval dlho, pretože vojenské akcie povstania Františka Rákócziho zasiahli opäť do života Galanty. Časť mesta v dôsledku bojov vyhorela. Galanta už v 18. stor., keďže v nej žili šľachtické rodiny sa označovala ako šľachtické mestečko. Na jeho čele stál kapitán, ktorého volili spomedzi troch vopred určených kandidátov. Vedľa kapitána bol ďalší šľachtic vo funkcií pomocníka, čiže vicekapitán, za jeho námahu, čiže prácu mal tie isté výhody ako kapitán. Keďže v meste sa vyskytli aj nočné bitky, rušenie pokoja, krádeže, vedľa kapitána a vicekapitána mali pracovať dvaja desiatnici. V druhej polovici 19. stor. došlo k výrazným zmenám v živote obyvateľov Galanty. Napojením mesta na centrálnu Rakúsko - uhorskú železničnú sieť sa pre mesto otvorili nové možnosti rozvoja. Galanta sa postupne stávala centrom kultúrneho a spoločenského života v regióne. Bolo tu aj sídlo hlavného slúžneho a po ustanovení okresných súdov význam mesta ešte viac vzrástol. Rozvoju napomáhali aj peňažné ústavy, ktoré v meste začali pracovať už v druhej polovici 19. stor. V 20. stor. sa mesto stalo administratívnym a kultúrnym centrom celého okresu. V právnom postavení mesta došlo v sedemdesiatych r. 19. stor. k zmenám, od r. 1872 patrila medzi malé obce, keďže nedisponovala majetkom na vydržiavanie predpísaného úradníckeho aparátu. Štatút mesta opätovne získala v roku 1960, keď sa stala sídlom okresu Galanta, ktorý vznikol spojením okresov Galanta, Sereď, Šaľa a Senec.

K pamätihodnostiam mesta patria dva kaštiele Esterházyovcov. Renesančný kaštieľ podľa najnovších výskumov bol postavený niekedy okolo roku 1600 Františkom Esterházym. Budova v tomto období slúžila aj na obranné účely. Nachádzala sa tu aj okrasná záhrada. Budova po odchode členov rodiny Esterházy začiatkom 19. stor. začala chátrať, niekoľkokrát bola prestavaná, pôvodné prvky opevnenia boli odstránené. Súčasnú podobu získal kaštieľ po celkovej rekonštrukcii, ktorá bola dokončená v roku 1992. Je vo vlastníctve mesta a nachádza sa tu obradná miestnosť, mestská galéria pre expozície Vlastivedného múzea.

Druhý, naposledy v neogotickom slohu prestavaný kaštieľ sa nachádza na niekdajšom dolnom konci mesta. Postavený bol ako renesančný v roku 1633 bratmi Danielom a Pavlom Esterházym Spočiatku budova spĺňala aj obranné účely. Prvá výrazná prestavba sa uskutočnila v polovici 18. stor. biskupom Imrichom Esterházym, posledná v druhej polovici 19. stor. Jozefom Esterházym. Okolo kaštieľa sa nachádzal anglický park so vzácnymi drevinami, ktorých dnes v pozostatkoch pôvodného parku je ešte tridsať druhov. Budova od r. 1921 patrila štátu, boli tu umiestnené štátne úrady, neskôr múzeum. Budova, s ktorou je spojená história najvýznamnejších dejateľov mesta príslušníkov rodiny Esterházy, v súčasnosti nie je využívaná a čaká na obnovu. Ďalšou pamiatkou mesta je rím. kat. kostol sv. Štefana kráľa. Bol postavený v rokoch 1797 - 1805. V interiéri kostola vyniká oltár Sedembolestnej Panny Márie, z r. 1741, ktorý sem bol premiestnený zo zbúranej barokovej kaplnky. Vedľa nej sa nachádza renesančná budova fary. Zaujímavosťou mesta je aj busta hudobného velikána Zoltána Kodálya, ktorá je umiestnená v parku pri neogotickom kaštieli na počesť skladateľa, ktorý v Galante strávil svoje detské roky a ktorý mesto preslávil svojou symfonickou skladbou Galantské tance.

V Galante sa koná každoročne celý rad kultúrnych podujatí. Najdlhšiu tradíciu majú Kodályove dni, v rámci ktorých vystupujú spevácke zbory z celej Európy. Konajú sa tu súťaže v spoločenskom tanci Galantský pohár, Matičné športovo - zábavné hry, hudobný festival vážnej hudby Galantské hudobné dni, Kantiléna - spevácka súťaž venovaná pamiatke Karla Duchoňa, Medzinárodné stretnutie speváckych zborov.V auguste sa konajú Galantské trhy, ktoré poskytujú nielen možnosť zábavy, ale prinášajú s vystúpením rôznych hudobných skupín aj kultúrny zážitok pre návštevníkov.

Galanta, ako okresné mesto má dostatočne vybudovanú školskú sieť. Základné vzdelanie poskytuje 5 základných škôl. Ďalšie dve základné školy sú zamerané na výchovu v oblasti výtvarného umenia a hudby. Stredné školy sú zastúpené dvoma štátnymi gymnáziami (Gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským a Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským), súkromným gymnáziom s vyučovacím jazykom maďarským, a troma strednými odbornými učilišťami. Zamerané sú na poľnohospodárstvo, strojárstvo, stavebníctvo a oblasť služieb.

Zdravotnú starostlivosť zabezpečuje nemocnica s poliklinikou, ktorá má aj samostatné detské oddelenie. V oblasti sociálnej starostlivosti vyvíjajú činnosť tri zariadenia zamerané na starostlivosť o telesne a mentálne postihnuté deti a na starostlivosť o starých občanov.

Šport

Telovýchovné jednoty a športové kluby pôsobiace na území mesta poskytujú možnosť pre každého na rozvíjanie športových aktivít. Zastúpené sú atletika, futbal, karate a judo, tenis, šach, kolky, minifutbal, box, kikbox, silový trojboj, fitness a relaxačný šport. Medzi najúspešnejšie oblasti patria tenis, stolný tenis, atletika, karate a judo.

Demografia

Najstaršie údaje o počte obyvateľov poznáme z r. 1634, keď tu žilo okolo 500 obyvateľov. Hlavným zamestnaním bolo poľnohospodárstvo. Okrem pestovania poľnohospodárskych plodín raže, kukurice to bol najmä chov hovädzieho dobytka a oviec. V obci žili aj remeselníci, ktorí vytvárali cechy. V 18. stor. tu mali svoj cech čižmári, obuvníci ako aj mäsiari. V roku 1869 Galanta mala 1828, Hody 271, Nebojsa 309 obyvateľov. V roku 1900 počet obyvateľov sa zvýšil na 2976 v Galante, 399 v Hodoch, 460 v Nebojsi. V roku 1961, po pripojení Hodov a Nebojse tu žilo 7110 obyvateľov.

Výrazná zmena v skladbe zamestnanosti nastala po r. 1960, odkedy prevaha obyvateľov pracuje v priemysle, v službách a v duševnej sfére.

Hospodárstvo, infraštruktúra

Po 2. svet. vojne v meste vznikli priemyselné podniky nielen potravinárskeho charakteru na spracovanie mlieka a medu, ale aj strojárenský a drevospracujúci priemysel mal svoje zastúpenie. Po zániku väčších priemyselných podnikov, ktoré zamestnávali stovky obyvateľov mesta a okolia, nastal čas rozvoja nových podnikateľských aktivít. V meste sa pomerne dobre etablovali zahraničné firmy. Najvýznamnejším investorom je kórejská firma Samsung, ktorá od roku 2002 vo svojich výrobých závodoch v Galante produkuje výrobky špičkovej elektroniky. Od roku 2004 je v Galante logistické centrum Samsungu pre strednú a východnú Európu.

Keďže bankovníctvo má tradície, aj po r. 1990 sa pokračovalo v ich rozvoji na území mesta. Prínosom pre mesto sú peňažné ústavy aj z hľadiska obnovy starších, pôvodných budov mesta. Za ostatné roky sa vyriešilo dobudovanie skládky tuhého odpadu.

Medzi zaujímavé projekty patrí projekt využívania geotermálnej energie na vykurovanie bytov a nemocnice, plynofikácia prímestských častí mesta. Galanta leží na komunikačnom uzle, má dobré železničné a cestné spojenie najmä s Bratislavou, čo pozitívne ovplyvňuje súčasné vývojové a investičné zámery.

Galanta aktívne spolupracuje a rozvíja priateľské kontakty s mestami Paks , Kecskemét, Tótkomlós a Gyor v Maďarsku, Bečej v Srbsku a Čiernej Hore, Mikulov v Českej republike, Stockerau v Rakúsku a s Liptovským Mikulášom.
M. č.: Galanta, Javorinka, Nebojsa, Hody.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30