Mesto Liptovský Hrádok - Základné informácie o meste

2397-liptovsky-hradok
Branislav Tréger (NEKA)
Mestský úrad
Hviezdoslavova 170, Liptovský Hrádok, 03301
Kontakt
Tel: 044/5222211
Fax: 044/5202114
E-mail: sekre@lhr.sk
Pošta: 03301 Liptovský Hrádok 1
Obyvateľov 7 608
Mužov / Žien 3 599 / 4 009
Rozloha 18 km2
Hustota 415 oby/km2
Nadmorská výška 656 m.n.m.
Prvá zmienka 1341
Okres Okres Liptovský Mikuláš
Kraj Žilinský kraj
Aktívnych organizácií 1 157
Všetkých organizácií 2 084
Loading

Základné údaje

Liptovský Hrádok vznikol ako osada v okolí hradu Hrádok, ktorý sa prvýkrát spomína v r. 1341 ako Wywar, neskôr ako Novum Castrum. Dal ho postaviť magister Donč, župan Zvolenskej župy. Prvýkrát sa ako Haraduk spomína v r. 1360. Úlohou hradu bola ochrana obchodnej cesty vedúcej do Spiša a bolo tu aj sídlo hrádockého panstva, pod ktorého správu patrili viaceré okolité dediny. V druhej polovici 14. storočia hrad a panstvo vlastnil Juzraj Bubek z Plešivca, neskôr hrad vlastnili Mikuláš Gorjansky, Peter z Brezovice, Ladislav Rikolf zo Šarišskej Kamenice, Peter Komorovský, Pongrác z Mikuláša, Matej Trnka z Ratibořan, Zápoľskovci, Thurzovci, Ľudovít Pekry a Balassyovci. Od začiatku 17. storočia bola spoluvlastníčkou hradu a panstva v rámci držby viacerých majiteľov Magdaléna Zaiová, ktorá dala so svojím mužom Mikulášom Šándorfym hrad prestavať a v okolí neho postaviť kaštieľ. V rokoch 1623 - 1703 dostali hrad aj s panstvom do vlastníctva Ostrožičovci. V r. 1703 ho kúpili Lichtensteinovci. V r. 1731 hrad aj s panstvom odkúpila od Emanuela Lichtensteina kráľovská komora za 170 tisíc zlatých. Po predaji Hrádku bolo panstvo dočasne spravované vedením soľného úradu, ktorý bol spolu so skladmi postavený v Hrádku s dovolením kniežaťa Lichtensteina v r. 1728. Od druhej polovice 30-tych rokov 18. storočia v týchto priestoroch sídlila kancelária kráľovskej komory, spravujúca Hrádocké komorské panstvo. V r. 1762 sa k Hrádockému komorskému panstvu pričlenilo aj obrovské domínium Likavy, ktoré tiež získala kráľovská komora. Aj keď sa činnosť panstva viac zameriavala na lesníctvo a obchod s drevom, spočiatku ostali v prevádzke aj pôvodný majer pri hrade spolu s mlynom, pivovarom a rybníkom. Od 50-tych rokov 18. storočia sa začalo intenzívnejšie a efektívnejšie využívať drevo. V r. 1767 barón Geusau doviezol do Liptovského Hrádku prvé píly na rezanie stromov, v r. 1768 bola v Liptovskom Hrádku postavená tzv. Nižná píla a v r. 1792 prvý drvič kôry. V r. 1773 vznikla prvá horáreň na Čiernom Váhu a vznikli tu dve menšie drevárske osady Svarín a Čierny Váh. V r. 1786 dalo panstvo zamerať lesný majetok a vyhotoviť lesné mapy. Postupne sa drevárstvo stalo hlavným hospodárskym odvetvím priemyslu Hrádku a celého horného Liptova. V r. 1792 bola medzi Liptovským Hrádkom a Kráľovou Lehotou na území zvanom Podjacková postavená vysoká pec, (maša) slúžiaca na vytápanie železnej rudy dreveným uhlím, získaným výrobou z dreva okolitých erárnych lesov. V r. 1792 bol neďaleko, Pod Úpnou, postavený aj medený hámor. Tu sa medená ruda spracovala na platne, ktoré sa splavovali na pltiach dolu Váhom do Ružomberka, alebo aj do Komárna a niekedy aj hore Dunajom až do Viedne. V rokoch 1804 - 1805 bola na podnet komorského panstva postavená v Liptovskom Hrádku v lokalite, ktorá sa dodnes nazýva Fabriky továreň na výrobu pechotných pušiek, husárskych karabín a pištolí podľa štajerského vzoru.

Prefektom panstva sa stal v r. 1795 František Wissner. Mal zásluhy na postavení vodných hatí v Malužinej v r. 1799, vo Svaríne v r. 1800, na zriadení lesníckej školy v Liptovskom Hrádku v r. 1796, ktorá bola prvá v Uhorsku, na budovaní mostov, rím. kat. kostola v Liptovskom Hrádku a aj jeho pričinením bol Liptovský Hrádok cisárom povýšený v r. 1805 na komorské mestečko. Pričinil sa aj o kultúrne pozdvihnutie rodiaceho sa mestečka. Bol iniciátorom divadelných predstavení v priestoroch lesníckej školy a v r. 1798 inicioval zakúpenie nového organu do kostola v Liptovskom Hrádku.

Rím. kat. kostol, zasvätený Navštíveniu Panny Márie bol postavený v klasicistickom štýle v r. 1790. Až do udelenia mestských výsad na začiatku 19. storočia nemala osada vlastnú administratívu, zastupovalo ju komorské panstvo. Hrádocké panstvo na konci rozvinulo ťažbu železnej a medenej rudy v okolí a na ich spracovanie dalo postaviť hámre v blízkej osade Maša a Malužinej. Ťažba a spracovanie rúd tvorilo spolu s drevárskym priemyslom hlavné zamestnanie tunajších obyvateľov.

Pozitívny vývoj panstva zabrzdil v r. 1803 veľký požiar hradu a kaštieľa. Zástupcovia panstva sa po tejto pohrome rozhodli, že obnovia len novšie časti, t. j. kaštieľ a stredoveký hrad ostali odvtedy v ruinách. V daždivom lete r. 1813 došlo ku katastrofálnej povodni. Voda zničila komorské budovy, sklady, zásoby a zmietla pôvodnú starú obchodnú cestu vedúcu cez Liptovský Peter, Dovalovo a Hybe do Spiša.

V rokoch 1942 - 1943 bol podľa projektov architekta Emila Belluša z Bratislavy postavený evanjelický cirkevný dom, modlitebňa. Stavba bola realizovaná vo vlastnej réžii zboru pod vedením firmy Šašinka a Hollý, neskôr Tatranskej stavebnej úč. spoločnosti. V r. 1990 bol objekt generálne opravený a splynofikovaný. Vysviacka zmodernizovaného chrámu sa uskutočnila 1. júna 1991.

Židovská synagóga v Liptovskom Hrádku-Prekážke bola postavená v rokoch 1896 - 1897. Koncom 70-tych rokov bola zbúraná, aby uvoľnila miesto novej sídliskovej výstavbe.

Súčasťou mesta je od r. 1971 Dovalovo. Dovalovo sa prvýkrát spomína v listine z r. 1396, ktorou sa obyvatelia Hýb oslobodzujú od mýta v Lúčivnej na Spiši a v Dovalove (in Dobola). Tunajší kostol svätého Martina bol vybudovaný v prvej polovici 13. storočia. Samostatná farnosť je v Dovalove písomne doložená až od r. 1397. Narodil sa tu J. Nepomuk Bobula staviteľ-podnikateľ, poslanec.

V Liptovskom Hrádku sa narodili: právnik J. Baitner, maliar H. Kern, banský odborník F. Rónay, sochár A. Štróbl, hudobný skladateľ J. Matúška.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30