Mesto Dolný Kubín - Základné informácie o meste

2430-dolny-kubin
Roman Matejov (NEKA)
Mestský úrad
Nám. P. O. Hviezdoslava 1651/2 , Dolný Kubín, 02601
Kontakt
Tel: 043/5814454
Fax: 043/5814464
Pošta: 02601 Dolný Kubín 1
Obyvateľov 19 424
Mužov / Žien 9 467 / 9 957
Rozloha 55 km2
Hustota 355 oby/km2
Nadmorská výška 507 m.n.m.
Prvá zmienka 1325
Okres Okres Dolný Kubín
Kraj Žilinský kraj
Aktívnych organizácií 3 140
Všetkých organizácií 6 089
Loading

Základné údaje

Leží na nive a terase rieky Oravy a potokov Jasenovského a Beňolehotského, v juhozápadnej a strednej časti Oravskej vrchoviny. Povrch chotára tvorí flyšové, bradlové a kryštalicko-druhohorné pásmo. Výškové rozdiely sú značné a reliéf veľmi členitý vo forme výrazných vrcholov a kopcov (tvrdošov) so strmými svahmi, najmä severozápadne od Mokrade. Masív Kubínskej hole v Oravskej Magure patrí k sliezskej jednotke z eocénnych hornín, v hornej časti z odolnejších pieskovcov, nižšie sa striedajú pieskovce a ílovce. Najvyššia časť Kubínskej hole má podobu plochého masívneho chrbta z obdobia sarmatsko-panónskeho, v juhovýchodnej časti prechádza do strmého, eróziou rozčleneného svahu. Podchočská brázda zasahuje výbežkom hlboko do pruhu flyšového územia južne od Dolného Kubína. Vyskytujú sa zosuvy roztrúsené po celom území. Viažu sa na nepriepustné ílovcové vrstvy, na ktorých sa zachytáva presakujúca voda, utvára klzné plochy, po ktorých sa zosúvajú nadložené vrstvy na strmších sklonoch pri porušení stability podťatím svahu potokom. Masívne vrchy (Predný Krnáč) sa viažu na silné odolné pieskovce v súvrstviach ílovcovo-pieskovcového flyšu. Doliny v kopcoch sú výrazne zarezané a zovreté. V okolí pod Baniskom na hranici s Vyšným Kubínom sú podzemné zásoby termálnej vody. Na Kubínskej holi je jelenia farma (Zverex) vyhľadávaná zóna oddychu.

História

Archeologické nálezy z ml. doby bronzovej pohrebisko na Kapustných hradách, z ml. doby halštatskej v Medzihradnom, na Trninách (opevnené sídlisko) z čias púchovskej kultúry s unikátnym nálezom zlatých a strieborných keltských mincí, nástrojov a keramiky z doby laténskej, rímskej a slovanskej sú uložené v Oravskom múzeu na Oravskom hrade. Prvá písomná zmienka o Kubíne je z r. 1314 (Kublen), v r. 1325 sa spomína Dolný Kubín v listine magistra Doncha. V r. 1380 založili rím. kat. farnosť a kostol sv. Kataríny. V r. 1556 sa Dolný Kubín stal majetkom Thurzovcov, od r. 1626 Oravského komposesorátu. V r. 1559 kostol sv. Kataríny prevzali luteráni, J. Zmeškal ho dal prestavať v r. 1622-1628. Zo 16. stor. pochádza erb Dolného Kubína - v delenom štíte ruža a brvná. V r. 1603 Dolný Kubín vypálili hajdúsi Š. Bocskaya. V r. 1632 zemepán G. Illésházy povýšil Dolný Kubín na mestečko (oppidum) a udelil mu trhové a jarmočné privilégium a v r. 1633 dostal mestské privilégium od Ferdinanda II. V r. 1683 vyplienili mestečko litovskí vojaci. Po vypálení Veličnej Litovcami v r. 1683 sa sídlom Oravskej župy stal Dolný Kubín do r. 1922. V r. 1774 postavil M. Matejčík prvý drevený most cez rieku Oravu. V r. 1777 sa Dolný Kubín stal sídlom okresu. V r. 1784 postavili evanjelici svoj prvý kostol na námestí a Židia v r. 1826 synagógu. V r. 1813 postihla mesto strašná povodeň a v r. 1831 mor. V 19. stor. bol Dolný Kubín významným centrom slovenského národného hnutia na Orave. Národovci založili Spoločnosť vychovávateľskú v ev. bratstve oravskom (1837), Tatrín (1844), Spoločnosť účastinárov Čaplovičovej knižnice (1858). V r. 1871 sa Dolný Kubín stal veľkou obcou, sídlom Obvodného notárskeho úradu, naďalej bol sídlom okresu a župy. V r. 1893 a 1895 veľké požiare zničili námestie. V r. 1918 tu boli založené kasárne, v r. 2002 zrušené. Dolný Kubín bol oslobodený 4.4.1945. V r. 1949 sa súčasťou mesta stali samostatné obce Medzihradné, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Záskalie, v r. 1971 Bziny, Mokraď, Beňová Lehota, Srňacie a v r. 1973 Kňažia. V r. 1993 sa Bziny odčlenili od Dolného Kubína (referendum). V r. 1960-1996 bol Dolný Kubín okresným mestom celej Oravy, od 1.9.1996 sa na Orave vytvorili okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Miestna časť Veľký Bysterec (založený v r. 1348) sa v roku 1418 spomína ako mestečko. Samostatnými obcami boli Beňová Lehota (založená v r. 1370 Vavrincom, synom Lewkeša-zemianska dedina rodiny Beňolehockých), Malý Bysterec (založený v r. 1355 Jakubom a Mikešom, zemianska dedina Medveckov a Smrečányiovcov), Kňažia (založená Valachmi v r. 1345), Záskalie (sedliacko-zemianska dedina založená 1345), Mokraď (1357, od 1587 majetok zemana Štefana Guziča), Medzihradné (zemianska dedina Medzihradských založená v r. 1354) a Srňacie (zemianska dedina Zmeškalovcov založená v r. 1548).

V14. stor. bol Dolný Kubín strediskom kamenárskeho remesla. V 16. stor. sa stal križovatkou obchodných ciest z Liptovskej a Trenčianskej župy a trhovým strediskom. Do Turca sa využívala vodná cesta po Orave, pltnica, lebo cesta cez Kraľovanskú dolinu bola vybudovaná v 18. stor. Zvonolejárska dielňa majstrov Vajzerovcov a Fízelovcov v 16. stor. bola známa v celom starom Uhorsku. Niektorí remeselníci dostali od Thurzovcov slobodnícke práva. Od r. 1632 sa konali 2 výročné jarmoky a týždenný trh, od r. 1633 sa konali 4 výročné jarmoky a týždenný trh, v 19. stor. sa konalo 10 výkladných jarmokov, týždenný trh v utorok a dobytčie trhy podľa privilégií Františka I. z r. 1828. V r. 1669 dostal Dolný Kubín právo skladu. V r. 1696 dostal právo vyberať mýto od pltí, všetkých povozov a pocestných cez dolnokubínsky brod. Zamrznuté roky 1715-1716 sprevádzal hladomor a vysťahovalectvo. V 18. stor. tu boli cechy obuvnícky, čižmársky, krajčírsky a kováčsky. František I. vydal remeselníckym majstrom cechové privilégium v r. 1818. V r. 1870 vznikol Remeselnícky spolok, v r. 1872 Okresné živnostenské spoločenstvo. V r. 1898 začala výstavba železnice. G. Macko postavil továreň na poľnohospodárske stroje vo V. Bysterci v r. 1903, Oravský priemysel, úč. spol., prevádzkoval pekáreň, mlyn, pílu a výrobu elektrickej energie. V r. 1949 začal prevádzku závod Elektro-Praga (SEZ - elektrotechnický), 1952 Kovohuty Mokraď (ZVL - valivé ložiská), stavebný podnik, Okresný podnik výroby a služieb.

Prvá písomná zmienka o škole je z r. 1580. V 19. stor. konfesionálne základné školy: katolícka, evanjelická, židovská. V r. 1894 postavili budovu štátnych škôl - základnej a Obchodnej školy (1888-1828). V Dolnom Kubíne je 6 základných škôl, 2 základné umelecké školy (ZUŠ I. Ballu, ZUŠ P. Bohúňa), Gymnázium P. O. Hviezdoslava (od r. 1919), SZŠ, Obchodná akadémia, SOU Kňažia, SOU-súkromné, Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu. Na Obchodnej akadémii je pomaturitné Vyššie odborné sociálno-právne štúdium. Trnavská univerzita, fakulta sociálnej práce a zdravotníctva, má v Dolnom Kubíne detašované pracovisko - štúdium v odbore sociálna práca. Domček-Centrum voľného času detí a mládeže organizuje záujmové aktivity a tvorivé dielne pre deti a mládež.

Pamätihodnosti

Rím. kat. neskorogotický kostol sv. Kataríny (1622-1628), prestavaný v r. 1880-1887, v interiéri epitaf Zmeškalovcov z r. 1622. Evanjelický kostol neskorogotický postavený po požiari v r. 1893, predtým barokový z r. 1784 zhorel. Župný dom - Oravská galéria z r. 1757, Florinov dom v Kohútovom sade pôvodne farbiarsky dom z 19. stor., Mestský dom z r. 1888, pôvodne peňažný ústav, židovská synagóga, dnes kino Choč, Čaplovičova bibliotéka z r. 1907, dvojpodlažné meštianske domy sliezskeho renesančného typu s pavlačou na námestí, Smrečányiovský kaštieľ z 18. stor. v Malom Bysterci - dnes penzión Kúria, zvonica vo V. Bysterci, kaštieľ Abaffyovcov v Mokradi z 18. stor., drevená baroková zvonica v Záskalí, rodný dom A. Halašu v Záskalí, drevené domy v Srňacom. V r. 1997 bol vysvätený nový kostol Povýšenia sv. Kríža. V Dolnom Kubíne je historický cintorín, kde sú pochovaní výnamní dejatelia J. Ballo, L. Bruck, V. Bruck, P. Bujnák, A. Bulla, B. Demián, J. Dzurek, T. H. Florin, M. Gacek, P. O. Hviezdoslav, A. Kavuljak, J. Kohút, J. Matúška, L. N. Jégé, S. Novák, M. Škrabák, J. Ťatliak. Sochy a busty: P. O. Hviezdoslav (1936 od F. Štefunka), A. Radlinský, L. N. Jégé pri NsP, Lietajúci chlapec pri NsP, Šťastná rodina na nám. Slobody, Pamätník oslobodenia na Hviezdoslavovom námestí. Pamätné tabule: P. O. Hviezdoslava, A. Radlinského, S. Nováka, J. Matúšku, A. Csillághyovej, 3 pamätné tabule odboja a SNP v starom meste, pamätník Gäcelských žiadostí a mestečku Veľkému Bystercu na zvonici v Bysterci. V Dolnom Kubíne je drevený kolonádový most cez Oravu, jedinečný v Európe.

Kultúra

Počiatky slovenského ochotníctva v Dolnom Kubíne spadajú do r. 1842, hrali "Kocúrkovo" od J. Chalúpku. Spolky Lýra (1871 - zbormajster A. P. Bulla) a Meštianska beseda (1873) pokračovali v ochotníckych tradíciách. Režiséri F. Urbánek, B. Bulla a A. Styk nacvičovali slovenské divadlá v čase najsilnejšej maďarizácie. Za 1. ČSR sa hrala v Dolnom Kubíne opereta a opera pod vedením režisérov J. Bajera a F. Nedošínskeho. Divadlo hrávali členovia Hviezdoslavovej besedy, Živeny a osvetových odborov vojenskej posádky. Poriadali výstavy (diela G. Malého, J. Alexyho, M. Bazovského) a koncerty, bol tu hudobný dychový súbor i sláčikové kvarteto. V r. 1839 daroval V. Čaplovič mestu a Orave knižnicu, v súčasnost literárne oddelenie Oravského múzea. V r. 1898 - 1921 tu žil P. O. Hviezdoslav. Tlačiarne v r. 1889-1938: J. Kreislera, D. Schneidera, A. Ferenca, J. Trnkóczyho. V r. 1951 bola založená Oravská a mestská knižnica, vydáva Kalendárium osobností Oravy a bibliografie. Oravská galéria (1965) má od r. 2002 štatút krajskej galérie (uchováva vyše 7000 výtvarných diel, ľudové umenie Oravy, tvorbu M. Medveckej). Trvalá expozícia o živote a diele P. O. Hviezdoslava je v Oravskom múzeu, ktoré vydáva Zborník Oravského múzea. Výstavné priestory sú vo Florinovom dome a Mestskom kultúrnom stredisku. Ďalšie kultúrno-vzdelávacie zariadenia sú Regionálne osvetové stredisko, kino Choč, Štátny archív. Významné podujatia: celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín, súťaž o literárnu cenu THF-Florinova jar, Kubínske hudobné leto, benefičné koncerty, Kubínske Repete, Dni mesta Dolný Kubín, medzinárodný hudobný festival Čírenie talentov - posolstvá B. Warchala, folklórne Kubínske spievanky, Tanečný Kubín, Oravské Vianoce, divadelná súťaž O erb mesta Dolný Kubín, medzinárodná výtvarná súťaž Bohúňova paleta, Oravská rocková scéna, festival 4 Art film. Súbory: Kubínčan, V. S. O. P. Hviezdoslav, Femina, Poetické divadlo, lit. klub Fontána, Homo erectus, hudobné skupiny: Scat, Vallentine´s, Orava, Renons, Sféra, Lekra, Strix, Rosa Rosička, Loli Ruža, Kamóro. Tlač.: Orava, v týždenníku Orava má mesto Dolný Kubín dvojstránku, Oravsko (regionálne noviny), Srdce Oravy. Knižné vydavateľstvá: P. Hubu, LAR a Zrno.

Infraštruktúra

Prvá mestská nemocnica s útulkom sa spomína v r. 1632, župná nemocnica v r. 1726 a nová župná nemocnica v r. 1880. Od r. 1977 NsP II. typu, 6 lekární, azylový dom. Pošta od r. 1811, telegraf od r. 1868, Peňažný ústav (Vzájomná pomocnica) od r. 1868, kúpele v r. 1882, kanalizácia v r. 1932, plynofikácia v r. 1982. V meste sú 2 domovy dôchodcov, Penzión, Klub dôchodcov, Dom osamelých rodičov, Zariadenie sociálnych služieb pre postihnuté deti, opatrovateľskú službu poskytuje 40 opatrovateliek, katolícka charita (ADO) a ev. diakónia. V meste je plaváreň, fitnesscentrá, zimný štadión, 2 futbalové ihriská, tenisové kurty, minigolf, areál vodného slalomu, cyklodráhy, lyžiarske strediská (Kuzmínovo a Kubínska hoľa), 6 telocviční pri ZŠ a SŠ. V meste je 19 TJ a klubov (1381 členov, aktívne športuje 914). Výborné výsledky dosahujú atléti, vzpierači, kulturisti, kanoisti, lyžiari, volejbalistky, plavci, basketbalisti, tenisti a kolkári. Podujatia: Cena fair play MUDr. I. Chodáka, súťaže O pohár primátora mesta, Veľká cena Dolného Kubína (plávanie), Open Orava, Oravský vodný slalom, Dolný Kubín CUP, Dni športu, Výstup na Veľký Choč, lyžiarsky prejazd Oravskou Magurou, výstava psov, Deň piva. V meste je 8 peňažných ústavov, poisťovne, 63 reštaurácií, hostincov a hotelov, železničná a autobusová stanica, colnica, pošta, 3 benzínové stanice, 12 autoservisov. Technické služby mesta sa starajú o čistotu. Mesto Dolný Kubín je členom Združenia miest a obcí Dolnej Oravy, ZMOS, Euroregiónu Tatry, Regiónu Orava. Mesto má družobné styky s českým Pelhřimovom, poľskou Limanovou, rakúskym Schladmingom, maďarským Egrom, francúzskym Montpelliérom, dánskym Egebjergom, talianskou Citadellou.

Hospodárstvo

Mesto sa rozvojovými projektmi o priemyselnom parku a CR uchádza o prostriedky z európskych fondov.
M. č.: Beňová Lehota, Dolný Kubín, Kňažia, Malý Bysterec, Medzihradné, Mokraď, Srňacie, Veľký Bysterec, Záskalie.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30