Mesto Martin - Základné informácie o meste

2588-martin
Andrej Hrnčiar (SIEŤ)
Mestský úrad
Nám. S. H. Vajanského 1, Martin, 03601
Kontakt
Tel: 043/4204277
Fax: 043/4132483
Obyvateľov 56 526
Mužov / Žien 27 133 / 29 393
Rozloha 67 km2
Hustota 856 oby/km2
Nadmorská výška 402 m.n.m.
Prvá zmienka 1264
Okres Okres Martin
Kraj Žilinský kraj
Aktívnych organizácií 8 857
Všetkých organizácií 15 406
Loading

História

Mesto sa nachádza v S časti Turčianskej kotliny na nive a terase rieky Turiec. Chotár zaberá pahorkatinu kotliny a Z svahy lúčanskej časti Malej Fatry. Časti Martina sú Jahodníky, Podháj, Tomčany, Priekopa, Košúty a Záturčie.

V chotári mesta i aglomerovaných obcí sú archeologické nálezy zo strednej doby bronzovej, a to zo staršieho stupňa lužickej kultúry pochádza rozsiahle pohrebisko v Martine na S so 159 urnovými hrobmi a bohatým bronzovým inventárom. V mladšej dobe bronzovej bola osídlená Priekopa, kde sa zistilo pohrebisko v lokalite Rendezovo a Pod Hradiskom. Z doby laténskej a rímskej poznáme otvorené nížinné sídlisko v Dolnom Záturčí. Z 9. stor. máme doložené sídlisko v Priekope s pohrebiskom pri Hrádku. Z veľkomoravského obdobia v Priekope sa našli tri hroby veľmožov s výzbrojou a výstrojom. Pre poznanie kontinuity osídlenia medzi veľkomoravským obdobím a raným stredovekom má význam radové pohrebisko pri kostole sv. Martina. Prvá listinná zmienka o Martine pochádza z r. 1284 v donácii panovníka Ladislava IV. pre Jahodníky. Na území Martina vznikol najprv kostol (alebo kaplnka) s cintorínom pre širšie okolie. Písomnou správou, ktorá sa priamo dotýka Martina je donácia magistra Donča z r. 1315 pre farnosť. Výrazný rozvoj Martina ako spoločensko-hospodárskeho strediska dolného Turca spadá do 1. pol. 14. stor., čo zvýraznilo i udelenie mestských výsad panovníkom Karolom Róbertom v r. 1340. Mesto dostalo mestské výsady Krupiny. Sľubný vývin prerušil vpád husitov do Turca, kedy v r. 1433 mesto vyplienili. Panovník Žigmund r. 1434 vydal mestu novú privilegiálnu listinu. Martin v pol. 15. stor. z právnej stránky začal klesať na úroveň privilegovaného zemepanského mestečka.

Príslušnosť mesta ku Sklabinskému hradu a jeho panstvu potvrdila listina z r. 1470 pre župana Jána Ernsta. Rešpektovanie mestských práv Martina ostalo len na papieri. Panovníci donáciami zväčšovali územie Martina, a to r. 1351 o územie Modly, r. 1377 o dedinu Ambus. V 1. pol. 16. stor. sa Martin i s mýtom dostal do rúk Révayovcom, napriek tomu sa obyvatelia Martina usilovali o rozšírenie svojich privilégií. V r. 1557 potvrdil im Ferdinand I. Habsburský trhové právo a v r. 1668 im Leopold potvrdil tržné právo. Obyvatelia sa okrem poľnohosp. zaoberali remeselnou činnosťou a obchodom. Prvý cech, obuvnícky, je doložený r. 1551, r. 1637 sa spomína mäsiarsky cech. V 17. stor. sa tu nachádzali spoločné cechy čižmárov (r. 1681), krajčírov, kováčov a zámočníkov (1688), kožušnícky (1690), krajčírsky a pekársky. V 19. stor. mlynársky, kováčsky, farbiarsky a kolársky. Po urbárskej regulácii, ktorú mesto neprijalo, nastalo obdobie dlho trvajúcich sporov s Révayovcami. Ľudové vrstvy Martina sa aktívne zapojili do revolučného diania v rokoch 1848 - 1849, vyslobodili slovenských vlastencov Horvátha a Šparnensisa zo stoličného väzenia a v januári 1849 privítali slovenských dobrovoľníkov na čele s Ľudovítom Štúrom a Jozefom Hurbanom. V 2. pol. 19. stor. sa Martin stal strediskom slovenského politického a kultúrneho života. Martin začal hrať významnú úlohu v dejinách slovenského národa najmä od Memorandového zhromaždenia r. 1861. V r. 1863 bola založená Matica slovenská a v r. 1867 nižšie patronátne ev. gymnázium. Po zakázaní MS bola z iniciatívy A. Kmeťa založená Muzeálna slovenská spoločnosť v r. 1893. Jedným z najstarších slovenských spolkov bola Živena, založená v Martine r. 1869. V r. 1872 vznikol Slovenský spevokol, ktorého význam vzrástol po dobudovaní Národného domu (r. 1889). V Martine sa 30. 10. 1918 zišlo celonárodné zhromaždenie slovenských politických predstaviteľov, na ktorom bola prijatá Martinská deklarácia a bola ustanovená Slovenská národná rada. Počas vojnovej Slovenskej republiky v meste vznikli odbojové ilegálne skupiny, v okolitých horách (hlavne na martinských Stráňach) sa začali sústreďovať utečenci z nemeckých koncentračných táborov. Ilegálni pracovníci spolupracovali so vznikajúcimi partizánskymi skupinami a miestnou vojenskou posádkou, ktorá zásobovala partizánov zbraňami a zapojila sa do SNP. Po potlačení SNP v Turci nemeckí fašisti sa pomstili na obyvateľoch. Martin bol oslobodený 1. čs. armádnym zborom, rumunskými a sovietskymi vojskami 11. 4. 1945.

Školstvo a kultúra

Prvá zmienka o škole v Martine je z r. 1557, na ktorej učili významní pedagógovia (Š. Jesenský, O. Thurius, M. Rezík, M. Durraeus). V r. 1834 bola sem preložená latinská seniorátna škola z Necpál, ktorá zanikla pre nedostatok finančných prostriedkov a žiakov r. 1864. Jej pokračovaním bolo nižšie ev. gymnázium, na ktorom sa začalo vyučovať v r. 1867 a v r. 1875 bolo zatvorené. V meste v r. 1885 vznikla obchodná škola, v r. 1895 ju premenovali na Vyššiu obchodnú školu, v r. 1920 vznikla aj dvojročná obchodná škola, r. 1922 jej dali názov obchodná akadémia. V r. 1919 bolo založené Štátne reformné reálne gymnázium a v r. 1925 bol založený ústav M. R. Štefánika (do r. 1926 dočasne umiestnený v Turčianskych Tepliciach) pre výchovu sociálno-zdravotných pracovníčok. V období 1925 - 1929 sa postupne zriadila pri ústave aj škola pre vzdelávanie učiteliek odborných škôl pre ženské povolania, r. 1933 aj 2-ročná ošetrovateľská škola. Z Ústavu M. R. Štefánika vznikli samostatné školy: odborná škola pre ženské povolania, ústav pre vzdelávanie učiteliek ženských odborných škôl, 2-ročná škola pre sociálno-zdravotnú starostlivosť a 2-ročná ošetrovateľská škola. V r. 1933 bola zo Záturčia do Martina premiestnená 2-ročná roľnícka škola, v r. 1938 z Košíc vyššia hospodárska a melioračná škola, ako aj Vysoká technická škola M. R. Štefánika, ktorú v r. 1939 presťahovali do Bratislavy.

V 2. pol. 19. stor. sa v meste nachádzali konfesionálne školy, a to ev., katolícka, židovská a štátna dievčenská škola. Štátnu meštiansku chlapčenskú a Štátnu meštiansku dievčenskú školu otvorili v r. 1888. V súčasnosti sa v Martine nachádza 22 MŠ, 12 ZŠ a 2 ZŠ cirkevné, špeciálna ZŠ, gymnázium na Lettrichovej ulici, Gymnázium V. Paulinyho-Tótha, Stredná priemyselná škola, Združená stredná škola dopravná v Martine-Priekope, Stredná zdravotnícka škola M. R. Štefánika, Obchodná akadémia a Odborná škola požiarnej ochrany. V Martine sa nachádzajú aj SOU služieb a SOU strojárske. V meste vznikol v r. 1959 Pedagogický inštitút a sídlila Vysoká vojensko-veliteľská technická škola. Od r. 1962 sa tu vyučovalo na detašovanom pracovisku bratislavskej lekárskej fakulty, dnes Jesseniova lekárska fakulta UK. Mimoškolskú činnosť organizoval od r. 1959 Okresný dom pionierov a mládeže. V r. 1946 bola v meste otvorená Základná hudobná škola a r. 1959 Základná výtvarná škola, dnes ZUŠ.

V Martine hrávali ochotnícke divadelné hry už v r. 1839. Po revolúcii r. 1848 začali opäť hrávať už v r. 1850, ale maďarské úrady ochotníkov potrestali a ochotnícky ruch ožil znovu v r. 1859, odkedy hrávali nepretržite. Spevokol vznikol r. 1871, spočiatku sa venoval spevu i divadlu, po r. 1918 spevácky zbor zanikol a venovali sa divadelnej činnosti až do r. 1950. R. 1944 vzniklo Slovenské komorné divadlo ako stála scéna ÚSOD-u. Počas SNP pôsobilo medzi bojovníkmi ako Frontové divadlo. R. 1945 ho poštátnili a postavili na úroveň bratislavských divadiel. R. 1951 prešlo do rúk armády ako Armádne divadlo a od r. 1960 bolo pod civilnou správou ako Divadlo SNP, dnes sa vrátilo k pôvodnému názvu - Komornému divadlu. V r. 1922 - 1953 v meste existovalo Ústredie slovenského ochotníckeho divadelníctva, ktoré r. 1928 založilo šatnicu, neskôr dielne. V meste od 60-tych rokov 19. stor. boli organizované koncerty mužského spevokolu, od r. 1872 s názvom Slovenský spevokol. Pri Ženskej besede bol ženský spevokol a po r. 1890 vystupoval zlúčený s mužským zborom Slovenského spevokolu. V rokoch 1909 - 1930 tu pôsobil Spevácky zbor organizovaného robotníctva. Pri Armádnom divadle od r. 1953 pôsobil symfonický orchester.

Od 60-tych rokov 19. stor. bol v Martine čulý literárny život, najmä po založení MS v období rokov 1863 - 1875. Vydávali sa ľudové spisy, učebnice, kalendáre a vedecké rozpravy z rôznych oblastí. Po otvorení MS r. 1919 sa pokračovalo vydavateľskou činnosťou. Literárna veda a literárna história bola sústredená v literárnohistorickom odbore MS, ktorý vznikol r. 1920. MS sa po r. 1948 orientovala na ľudovýchovu a knižnú kultúru. V r. 1941 vznikla Slovenská národná knižnica v rámci MS a od r. 2000 ako samostatná štátna inštitúcia s knižnicou, literárnym múzeom, literárnym archívom, bibliografickým a biografickým ústavom.

V 2. pol. 19. stor. v meste vychádzali celoslovenské časopisy. Boli to Kalinčiakov časopis pre zábavu a poučenie Orol (zanikol 1880), a od r. 1881 začali opäť vychádzať Slovenské pohľady. Živena vydávala svoj časopis od r. 1910. V Martine vychádzali desiatky titulov časopisov a novín.

V 2. pol. 19. stor. sídlili v Martine celoslovenské kultúrne inštitúcie MS (1863 - 1875, 1919 až do súčasnosti), Muzeálna slovenská spoločnosť (1893 - 1962 a od r. 1993), ktorá založila SNM (sprístupnené zbierky r. 1908), r. 1948 poštátnené a r. 1961 sa stáva súčasťou SNM Bratislava ako špecializovaný národopisný ústav, neskôr ako SNM-Etnografické múzeum. V r. 2004 sa SNM-Etnografické múzeum a SNM-Múzeum A. Kmeťa zlúčili do SNM-Múzea Martin. Živena r. 1910 založila družstvo pre ľudovoumelecký priemysel Lipa. Od r. 1965 sa buduje skanzen, Múzeum slovenskej dediny v Martine, Jahodníckych hájoch. V meste v r. 1939 - 1953 pôsobil Štátny archeologický ústav. V r. 1935 - 1948 tu bol Štátny ovčiarsko-vlnársky ústav. V auguste 1920 vznikol Spolok slovenských umelcov, celoslovenské združenie spisovateľov, skladateľov a výtvarníkov. Pri SNM v Martine r. 1938 bola založená Slovenská národná galéria, ktorú za krátky čas presťahovali do Bratislavy. Od r. 1964 sú sprístupnené diela v ateliéri národného umelca Martina Benku, dnes v Múzeu M. Benku v rámci SNM v Martine.

Knižnica MS v r. 1863 - 1975 začala budovať vedeckú knižnicu. Po zatvorení MS sa zhabaný knižničný fond do r. 1902 nachádzal v matičnej budove, potom bol prevezený do depozitu Župného múzea v Nitre. Centrom spoločenského života v meste sa stal po dobudovaní Národný dom r. 1889, v ktorom sa nachádzalo kasíno, Spevokol, knižnica a múzeum. Pri Muzeálnej slovenskej spoločnosti vznikla aj knižnica, ktorá prevzala knižnicu Národného domu. Po obnovení MS r. 1919 boli včlenené do nej všetky doterajšie knižné fondy národných inštitúcií.

Hospodárstvo

Obyvatelia mestečka sa už od najstarších čias zaoberali poľnohosp., neskôr remeselnou činnosťou. V 2. pol. 19. stor. sa v Martine sústreďuje slovenský kapitál a vznikajú slovenské podniky, Kníhtlačiarsky účastinný spolok, továreň na nábytok z ohýbaného dreva, pivovar, celulózka, s cudzím kapitálom bola založená rafinéria minerálnych olejov a bola tu aj Uhorská tlačiareň a tlačiareň J. Gašparíka. Ďalšie priemyselné podniky boli tehelne, vodné píly, sódovkáreň a kožiarne v Jahodníkoch. Vznikli tu i finančné ústavy. V r. 1872 dokončili výstavbu štátnej železnice zo Zvolena do Vrútok cez Martin. V rokoch vojnovej Slovenskej republiky sa zmodernizoval a rozšíril Tatra nábytok, celulózka a pivovar. Po druhej svetovej vojne bol martinský priemysel zrekonštruovaný. Vybudovali sa Turčianske strojárne, tepláreň, Biotika, mliekáreň, pekáreň, hydinárske závody a plnička minerálnej vody.

Šport

Prvý pokus o založenie Sokola je z r. 1871. Historickým športovým podujatím bol vytrvalostný beh na 26 km r. 1875 z Martina do Turčianskych Teplíc. Ustanovujúce zhromaždenie Športového klubu sa uskutočnilo r. 1912, ale úrady stanovy neschválili. V tomto r. Martinčania založili Martinský atletický klub. V r. 1919 boli založené TJ Sokol a Robotnícka TJ. V r. 1957 sa spojili malé telovýchovné jednoty Spartak, neskôr Strojárne a TJ ZŤS, Slávia Medik, Dukla a Hutník Martin, ktoré vystupovali na celoštátnej úrovni. Vynikajúce úspechy martinskí športovci dosiahli v atletike, boxe, futbale, v hokeji, lyžovaní, hádzanej a plávaní. Po r. 1990 došlo k zásadným zmenám v štruktúre a organizovaní športu. Od TJ ZŤS sa odčlenili jednotlivé oddiely a zakladali nové kluby.

K mestu Martin boli postupne pričlenené obce Riadok (v r. 1872), Jahodníky(v r. 1919), Tomčany (v r. 1949) a v r. 1949 - 1955 boli spojené Vrútky, Lipovec, Priekopa a Záturčie spolu s Martinom v jednej aglomerácii. V r. 1955 sa osamostatnili Vrútky, Lipovec, Priekopa a Záturčie. V r. 1971 boli opäť pripojené k Martinu Vrútky, Priekopa a Záturčie. Vrútky sa znova osamostatnili v r. 1991.

Riadok sa po prvý raz spomína r. 1315, kedy ho magister Donč daroval martinskej farnosti, ktorej patril po celý feudalizmus.

Jahodníky sa spomínajú r. 1258 a r. 1284 ich daroval panovník Ladislav IV. Vavrincovi. Rod r. 1413 vymrel a kráľovná Barbora darovala obec dvoranovi Pavlovi a r. 1441 sa dostali do majetku a panstva hradu Blatnica, ktorému patrili do r. 1848 (od r. 1539 Révayovcom). Obyvatelia sa živili poľnohosp., remeselnou výrobou, najmä garbiarstvom, obuvníctvom, zámočníctvom a nachádzal sa tu aj mlyn.

Košúty boli vyčlenené z kráľovskej obce Priekopy a vznikli pravdepodobne v 20. r. 14. stor. a boli darované Košútovi. Patrili medzi najmenšie zemianske obce a v 2. pol. 19. stor. upadli a stali sa osadou a v r. 1919 ich pričlenili k Priekope. V 70-tych rokoch 20. stor. sa tam vystavalo sídlisko Košúty.

Priekopa sa po prvý raz spomína v r. 1271. Patrila do majetku panstva hradu Sklabiňa až do r. 1848. Obyvatelia sa živili poľnohosp. a remeslami, nachádzal sa tu pivovar a mlyny. Počas SNP trvali boje o obec 22 dní medzi povstaleckým vojskom a fašistami. Rokokový kostol s klasicistickými prvkami sv. Kríža (kat.) bol postavený r. 1772, opravený r. 1950. Na Cintoríne SNP sa nachádza pomník a reliéf obetí SNP od F. Štefunku, L. Snopka a J. Svetlíka. Je rodiskom publicistu Alojza Medňanského (1784 - 1844).

Tomčany sa spomínajú v r. 1249, keď poplužie pôdy bolo darované Tomášovi. Ešte v 1. pol. 15. stor. ich nazývajú Jordánom, neskôr Tomčanmi. v r. 1709 v jednej kúrii bývali tri rodiny Tomčianovské a rodina Čapiarovcov. V 2. pol. 19. stor. upadli na úroveň samoty.

Záturčie sa po prvý raz spomína v r. 1245 a patrilo rodine kráľovského rybára Uzdu. V r. 1332 bol uzdovský majetok za Turcom rozdelený medzi Benedikta a Petra (označovali ich ako Dolné sa spomína r. 1397 a Horné Záturčie r. 1417). Okrem poľnohosp. sa zaoberali aj remeselnou výrobou. ŠM vznikol v r. 1949 a JRD bolo založené r. 1951 a v r. 1962 bolo pričlenené k ŠM. V r. 1921 tu založili roľnícku dvojročnú školu, ktorá bola r. 1933 premiestnená do Martina. Ev. kostol a. v. bol postavený po r. 1793, renesančná kúria je z 1. pol. 17. stor. Pôvodne neskororenes. kaštieľ zo 17. stor. na starších základoch bol začiatkom 20. stor. prestavaný. V obci je pomník rodáka Jána Kalinčiaka(1822 - 1871) spisovateľa, z r. 1937 od F. Štefunku.
M. č.: Jahodníky, Košúty, Martin, Podháj, Priekopa, Tomčany, Záturčie.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30