Mesto Bojnice - Základné informácie o meste

2775-bojnice
František Tám (SMER-SD)
Mestský úrad
Sládkovičova 1, Bojnice, 97201
Kontakt
Tel: 046/5430334
Fax: 046/5430483
Pošta: 97201 Bojnice
Obyvateľov 4 921
Mužov / Žien 2 364 / 2 557
Rozloha 19 km2
Hustota 246 oby/km2
Nadmorská výška 291 m.n.m.
Prvá zmienka 1113
Okres Okres Prievidza
Kraj Trenčianský kraj
Aktívnych organizácií 889
Všetkých organizácií 1 639
Loading

Základné údaje

Bojnice sú známe liečivými prameňmi, rekreačnými zariadeniami, hradom, historickými pamiatkami a okolitou prírodou. Z južnej strany ich obklopuje Prievidzská kotlina a oproti Malá Magura. Termálne pramene nesúvisia s minulou sopečnou činnosťou. Ich teplota vzniká tak, že zrážková voda presahuje do hĺbky viac ako 1000 m, kde je vysoká teplota a vystupuje cez zlomy na povrch vo forme termálnych prameňov od 34 do 46° C. Prameň má tvar kráterového jazierka, hlbokého 7 m s priemerom 30 m. Na dne je liečivé bahno z vyplavených ílovitých zemín premiešaných s vyzrážaným uhličitanom vápenatým. Vody ďalších prameňov obsahujú oxid uhličitý, ktorý rozpúšťa okolité horniny obsahujúce uhličitan vápenatý. Touto činnosťou minerálnych prameňov vznikli ložiská travertínov. Bojnický hrad stojí na veľkej travertínovej kope. Kráter bol upravený na hradnú studňu hlbokú 27 m a voda v nej má hĺbku asi 3 m. Zo studne je vchod do kruhovej jaskyne, ktorá je lemovaná jazierkami. V jaskyni sú kvaple rôznych tvarov. Jaskyňa má priemer 20 m a výšku 6 m. Bojnice sú známe aj Prepoštskou jaskyňou, sídlom pračloveka, neandertálca.

V okolí mesta sú dva typy pôd, hnedé rendziny a pri rieke Nitre mierne podzolované pôdy.

Podnebie Bojníc je teplé, mierne vlhké s miernou zimou. Príčinou je ochrana mesta zo severnej strany vysokými horami a umožnenie prieniku teplých prúdov z juhu, od rieky Nitry.

V Bojniciach a ich okolí sú premiešané teplomilné a suchomilné druhy rastlín. Zo stromov sú tu zastúpené jelše lepkavé, vŕby biele, purpurové a krehké. Z bylín prevládajú žihľava dvojdomá, blyskáč jarný, margarétka veľkoúborová (tiež nazývaný králik, Leucanthemum maximum ), vratič a ďalšie. Na močaristých miestach rastú vysoké porasty trsti obyčajnej a pálky širokolistej. Na svahoch Malej Magury rastú smrečiny a boriny a tiež rozsiahle lúky s trávnatým porastom. Z kvitnúcich bylín sú tu mnohé zákonom chránené druhy, napr. poniklec veľkokvetý, prvosienka vyššia a veternica lesná. Na lúkach žije veľké množstvo hmyzu, ako modlivky nábožné, cvrčky viničné, cikády viničné, včely medonosné a množstvo ďalších druhov. Z obojživelníkov tu žijú jašterice, žaby, ale tiež hady. Pestrosť terénu umožňuje rozmanité zastúpenie vtáctva.

V lesoch žije poľovná zver, sú tu vysoké stavy svine divej, jeleňa obyčajného, daniela škvrnitého, líšky obyčajnej a jazveca obyčajného.

História

Mesto bolo osídlené už v praveku. Vo feudálnom období tu vládol čulý remeselný život, najmä kolomažníctvo, kolárstvo, povrazníctvo, rybárstvo a garbiarstvo. Prvá písomná zmienka o Bojniciach je v listine zoborského opátstva z r. 1113. Mestské práva udelil Bojniciam Ľudovít I. dňa 22. 2. 1366, čo potvrdil kráľ Žigmund v r. 1429. V r. 1485 bojnické panstvo vlastnil kráľ Matej, o ktorom sa traduje, že bol častým návštevníkom Bojníc. Jeho meno nesie stará košatá lipa pred vchodom do hradu.

Mesto napadli Turci v r. 1530. Obyvateľstvo sa skrylo na hrade. Turci celé Bojnice podpálili, vykynožili dobytok, pobrali zajatcov a korisť odvliekli so sebou. V r. 1599 prepadli Bojnice a okolité mestečká krymskí Tatári, čo spôsobilo ďalšiu devastáciu mesta.

V druhej polovici 16. stor., za Thurzovcov, prišla na Hornú Nitru reformácia, ktorú potlačili Pálffyovci. Pavol Pálffy potom vykonal rozsiahle reformy, z Bojníc vznikol obchodný uzol a obranná pevnosť. 17. stor. sa preslávilo rozvojom organizovaných remesiel prostredníctvom cechov. Rozvinuté bolo tiež poľnohosp. Zrušením poddanstva sa oslobodili iba urbariálni roľníci, zlé vzťahy medzi panstvom a mestom však pokračovali. Posledný majiteľ hradu Ján Pálffy vykonal rozsiahlu prestavbu hradu. Význam mesta znásobovali kúpele. 1. a 2. svet. vojna postihla mužské osadenstvo Bojníc. V r. 1939 hrad kúpila firma Baťa a po oslobodení bol znárodnený.

V r. 1955 mesto získalo kúpeľný štatút a v r. 1966, pri príležitosti 600. výročia, mu bol udelený štatút mesta.

Okrem kúpeľov, múzea na zámku, zoologickej záhrady a kúpaliska Čajka môžu návštevníci vzhliadnuť programy organizované Mestským kultúrnym strediskom v novovybudovaných priestoroch, kde sa tiež premietajú filmy. Sídli tu mestská knižnica s letnou čitárňou a má tu sídlo pobočka Štátneho archívu v Nitre, kde sú uložené historicky cenné písomnosti o celom regióne.

Nemocnica s poliklinikou slúži obyvateľom celého okresu Prievidza.

Na okraji Bojníc smerom k Prievidzi je Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín, kde sa pestujú ovocné stromy, ríbezle, jahody a maliny.

Základná škola má 26 tried a navštevujú ju žiaci aj z okolitých obcí Šútoviec, Kocúrian a Opatoviec nad Nitrou. Základná umelecká škola má hudobný aj výtvarný odbor. Jej žiaci účinkujú v kultúrnych programoch pri rôznych príležitostiach.

Obyvateľstvo mesta je zamestnané v oblasti cestovného ruchu, v službách a obchode, ale tiež v poskytovaní reštauračných a ubytovacích služieb z dôvodov veľkej návštevnosti tohto známeho historického a kúpeľného mesta.

V rozvojovom pláne mesta je okrem iného udržiavanie historických a kultúrnych budov, dať možnosť malým a stredným podnikateľom v budovaní a rozvojovej činnosti v perspektívnej oblasti cestovného ruchu.

Mesto a jeho obyvatelia udržiavajú zahraničné vzťahy s mestom Jeseník v ČR, s mestom Rosta v Taliansku a s Bad Krozingen v Nemecku.
M. č.: Bojnice, Bojnice - kúpele, Dubnica, Kúty.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30