Mesto Banská Bystrica - Základné informácie o meste

4-banska-bystrica
Ján Nosko (NEKA)
Mestský úrad
Ul.ČSA 26, Banská Bystrica, 97401
Kontakt
Tel: 048/4330111
Fax: 048/4113575
Obyvateľov 79 368
Mužov / Žien 37 445 / 41 923
Rozloha 103 km2
Hustota 772 oby/km2
Nadmorská výška 368 m.n.m.
Prvá zmienka 1255
Okres Okres Banská Bystrica
Kraj Banskobystrický kraj
Aktívnych organizácií 17 976
Všetkých organizácií 28 784
Loading

Základné údaje

Administratívne, hospodárske a kultúrne centrum Banskobystrického kraja, sídlo Regionálnej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, sídlo Banskobystrického samosprávneho kraja, krajského úradu a obvodného úradu. V meste sídlia viaceré inštitúcie s celoštátnou pôsobnosťou: Ústredné daňové riaditeľstvo SR, generálne riaditeľstvo Slovenskej pošty, Úrad priemyselného vlastníctva SR, riaditeľstvo Lesov SR, oblastné pracovisko Protimonopolného úradu SR, expozitúra Najvyššieho kontrolného úradu SR. Mesto je aj sídlom Biskupského úradu.

Geografia

Mesto leží na oboch brehoch Hrona v Banskobystrickej kotline na dôležitej križovatke cesty do Turca a do Liptova. Chotár v Banskobystrickej kotline na juhovýchode zasahuje tiež do Zvolenskej vrchoviny. Banskobystrická kotlina je skôr nižšia pahorkatina so širšou aluviálnou nivou na pravom brehu Hrona a v dolných tokoch prítokov s riečnymi terasami. Juhovýchodnú časť chotára vypĺňa Zvolenská vrchovina so strmými svahmi nad tokom Hrona (Urpín 511 m n. m., Vartovka 569 m n. m, Turička 533 m n. m, Stará kopa 714 m n. m. ako najvyšší bod v chotári). Povrch chotára tvoria druhohorné série krížňanského príkrovu a štvrtohorné uloženiny. Z druhohorných hornín sú to najmä dolomity, vápence, sliene so vzájomnými prechodmi a ílovité bridlice. Vytvárajú morfologicky typické chrbty medzi údoliami potokov. Štvrtohorné usadeniny, charakterizované štrkopieskovými terasovými pokryvmi, hlinami a aluviálnymi náplavmi, tvoria najnižšie časti Banskobystrickej kotliny. V severnej a západnej časti sa vyskytujú viaceré zemité, sadrové a uhličité minerálne pramene, viažuce sa na dolomity a vápence, niektoré sú umelo navŕtané. Chotár odvodňuje rieka Hron s prítokmi ľavostrannými - Plavno, Malé Plavno, Môlčanský, Peťovský, pravostrannými - Škradno, Selčiansky, Rudlovský, Bystrica, Tajovský, Udurná, Malachovský, Krátky, Kremnička a Rakytovský.

Triasové vápence a dolomity umožnili vznik početných ostrovov rendzín, ťažkých ílovito-hlinitých pôd. Výrazne vystupujú pôdy podzolované, kyslé s nevýhodnou štruktúrou. Najväčšiu časť chotára tvorí kultúrne územie, lesy sa zachovali len v južnej vrchovitej časti a na severozápad v Laskomerskej doline. Prevláda zmiešaný listnatý les, ale nájdu sa aj bučiny. Vápencový a dolomitový podklad podmieňuje bohatosť kveteny, ktorú charakterizujú vápnomilné druhy, na južných svahoch teplomilné a suchomilné, na severnom svahu aj horské druhy. V mestských lesoch je chránené územie tisa obyčajného, vyskytujú sa tu niektoré vzácne teplomilné živočíšne druhy, napr. modlivka zelená a jašterica múrová a chránený areál tetrovov. Mestský park zriadený koncom 19. stor. na aluviálnej nive Bystrice, štvoruholníkového pôdorysu je na ploche 8,12 ha, prevládajú v ňom domáce dreviny. Ako parkový priestor mesta slúži aj severný svah Urpína s listnatým lesom.

História

K mestu boli pričlenené okolité obce, uvedené vymenované v odstavci MČ na konci informácie o meste. Archeologické nálezy potvrdzujú, že lokalita bola obývaná už od doby kamennej (nález sekeromlatu). Našla sa nádoba a meč z doby bronzovej a existujú nálezy aj z laténskeho obdobia doby železnej. Počas histórie malo viac mien. V r. 1255 to bola Nova villa Bystriciensis, r. 1786 Byzterchebana, Bystrice, r. 1842 Bystricza, r. 1920 Baňská Bystrica, r. 1927 Banská Bystrica, latinské mená Bystricia, Novisolium, Neosolium, nemecké Neusohl, Bistricz a maďarské Besztercze-Bánya.

Prvým historickým dokladom o osídlení Banskej Bystrice je zakladacia listina, vydaná uhorským kráľom Belom IV. v r. 1255, ktorou dostala rozsiahle mestské výsady. Podľa privilégií mali Bystričania právo voliť richtára a farára. Banská Bystrica sa stala jedným z prvých miest na Slovensku. Z 13. stor. pochádza aj erb Banskej Bystrice so sedemkrát deleným strieborno-červeným štítom. Už pred založením mesta bola na jeho území staršia slovanská osada Bystrica, ktorej obyvatelia popri poľnohospodárstve a rybolove ryžovali zlato v riečišti Hrona a jeho prítokoch. V povrchových jamách ťažili striebro a meď. Bola osadou Zvolenského domínia, ktorého hospodársku a vojenskú základňu tvorili okolité poľnohospodárske a banské osady. Staršia nemecká kolonizácia bola pravdepodobne už pred tatárskym vpádom r. 1241. Nemeckí ťažiari, pozvaní Belom IV., priniesli zo svojej vlasti vyššiu techniku banského podnikania aj do tejto oblasti. Nemeckí hostia mohli dolovať po celej Zvolenskej stolici, boli oslobodení od všetkých daní a platili len kráľovskú urburu, ktorá tvorila 1/10 vyťaženého zlata a 1/8 striebra. Spravovali sa vlastným nemeckým právom, volili vlastného richtára a farára. Boli oslobodení od mýta na celom území Uhorska. Ak panovník prechádzal cez mesto, boli povinní ho pohostiť. Kráľovská listina presne vymedzovala aj hranice mestského územia. Kráľovské privilégiá však slúžili v meste len bohatým nemeckým podnikateľom, obchodníkom a remeselníkom. Z banských podnikateľov sa ako najstarší spomína comes Chotschelin, ktorého synovia predali svoje čiastky comesovi Heiczmanovi. V r. 1388 sa uvádza podnikateľ Petrus de Jaurino a Peter Sartor. Neskôr sa spomínajú Jakub Hosenitzer, Peter Kirschenel, Hausmann, Konrád Pampam a Ulman. K nim patril už koncom 13. stor. bohatý ťažiar Peter Karl, ktorý okrem domu na námestí vlastnil viac usadlostí. Jemu sa pripisuje stavba špitála sv. Alžbety pre chorých a zostarnutých baníkov. Ján Thurzo si pri odvodňovaní baní v r. 1475 uvedomil bohatstvo týchto rúd a čakal na príležitosť, aby sa ich zmocnil. Toho istého roku si banský podnikateľ, krakovský mešťan spišského pôvodu , Juraj Thurzo prenajal takmer všetky banskobystrické bane na meď. V roku 1495 založili Ján a Juraj Thurzovci v spojení s podnikateľom Jakubom Fuggerom z nemeckého Augsburgu Thurzovsko-fuggerovskú obchodno-ťažiarsku spoločnosť, ktorá pre svoje spravovanie už vtedy využívala podvojné účtovníctvo. Spoločnosť postavila cestu do Turca, aby skrátila cestu do svojich faktórií v Poľsku a Nemecku. Thurzo vyplatil veno 200000 zlatých kráľovnej Beatrice a tak získal hrad Zvolen a sedem banských miest na 20 rokov. Pripadlo mu komorné grófstvo a mincovňa v Kremnici. Vysoké zisky z baníckeho podnikania a z razenia menej hodnotných mincí popudili šľachtu, narúšanie mestských privilégií zase banskobystrický patriciát. Preto dal kráľ r. 1525 príkaz na skonfiškovanie majetku Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Mediarske podniky v r. 1546 prevzal erár. V 16. stor. vývoj mesta a jeho okolia poznačil odpor baníkov a mestskej chudoby, ako aj hrozba tureckého nebezpečenstva. Mešťania v snahe zabrániť tureckej hrozbe a odporu baníkov roku 1589 pod vedením talianskeho staviteľa Giulia Ferrariho okolo mesta kamenné hradby s viacerými baštami a vstupnými bránami. Turci sa na Banskú Bystricu neodvážili zaútočiť, zato však vyrabovali okolité obce. Turecké nebezpečenstvo bolo r. 1593 zažehnané, ale Banskú Bystricu ťažko postihli stavovské povstania. Bocskayove jednotky mesto v r. 1605 vypálili a banské zariadenia zničili. V meste sa dal korunovať za uhorského kráľa v roku 1620 Gabriel Bethlen, sedmohradské knieža. Za stavovských povstaní Gabriela Bethlena, Juraja Rákócziho, Imricha Thökölyho a Františka II. Rákócziho utrpelo mesto škody. V 17. a 18. stor. trvali spory mešťanov s banskou komorou o lesnú ťažbu a zásobovanie banského robotníctva životnými potrebami. Banská Bystrica bola jedným z prvých miest v Uhorsku, ktoré prijalo Lutherovo učenie. Všetky kostoly zabrali evanjelici a katolícke bohoslužby sa nekonali v meste až do r. 1648, keď sa v meste usadili jezuiti a kráľ Ferdinand III. im daroval Horný komorný dom. V r. 1712 si tu postavili kolégium a spravovali aj mestskú faru až do zrušenia rehole r. 1773. Najtvrdší bol však boj nemeckého patriciátu o zachovanie jazyka a výsad. Dlho zabraňovali prístupu Slovákov do mestskej rady, neprijímali ich za cechmajstrov a nedovolili im v meste kupovať domy. Podobne sa správali aj k maďarskej šľachte. V 17. stor. si Slováci vynútili členstvo v mestskej rade a mesto každý druhý rok volilo slovenského richtára. Mesto pomerne rýchlo rástlo. V r. 1776 sa stalo sídlom biskupa a koncom storočia aj sídlom župy. Od konca 18. stor. sa Banská Bystrica stala jedným z centier slovenského národného života. Bol tu založený pobočný stánok Slovenského učeného tovarišstva. V lesnom hospodárstve vynikol priekopník zalesňovania Jozef Dekret-Matejovie. V polovici 19. stor. sa Banská Bystrica stala jedným zo stredísk slovenského školstva a kultúry. S vývinom kapitalizmu sa začalo vzmáhať robotnícke hnutie. V r. 1872 tu založili robotnícky podporný spolok. V r. 1895 vypukol štrajk v továrni na nábytok. Robotníci sa podieľali na činnosti slovenskej sociálnej demokracie, čo v r. 1907 vyústilo do ich účasti na generálnom štrajku za všeobecné volebné právo. V r. 1906 vypukol štrajk kovorobotníkov a typografov, r. 1918 textilných robotníkov. Po vzniku ČSR začalo mesto nadobúdať charakter metropoly Pohronia. Do r. 1928 bola Banská Bystrica sídlom župy. Mesto zostalo hospodárskym a obchodným centrom a sídlom peňažných ústavov. Jeho postavenie zvýšilo dobudovanie železnice Červená Skala - Margecany (1936) a Banská Bystrica - Diviaky (1940). Chronická nezamestnanosť nadobudla v rokoch svetovej hospodárskej krízy hrozivé rozmery. Počas druhej svetovej vojny sa Banská Bystrica a okolité obce stali centrom protifašistického odboja. Vďaka spojeniu všetkých demokratických a antifašistických síl armády, partizánskych oddielov a civilného obyvateľstva tu bolo 29. augusta 1944 vyhlásené Slovenské národné povstanie, v ktorom veľkú úlohu zohralo vysielanie Slobodného slovenského vysielača. V meste sa sformovala a pôsobila nová Slovenská národná rada a Povereníctva, pôsobilo tu Veliteľstvo 1. československej armády a Hlavný štáb partizánskych oddielov. Práve v Banskej Bystrici členovia Slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí 1. septembra vyhlásili Československú republiku a mobilizáciu. Mesto oslobodili v marci 1945 vojská sovietskej a rumunskej armády. Banská Bystrica sa po skončení druhej svetovej vojny stala predovšetkým kultúrnym a administratívnym centrom stredného Slovenska s množstvom vzdelávacích, kultúrnych, bankových a iných inštitúcií.

Demografia

So zaujatím bystrických baní Thurzovsko-fuggerovskou spoločnosťou, neskoršie kráľovskou komorou, súviseli základné zmeny v spoločenskom, hospodárskom a národnostnom zložení obyvateľstva, ktorých počet sa od druhej polovice 16. stor. podstatne zvyšoval. Prílivom poddaných z okolitých osád a mestečiek neustále vzrastal počet slovenských remeselníkov a obchodníkov, slovenských mešťanov, ktorí niekedy nadobúdali aj nehnuteľnosti, väčšmi však rástol počet tovarišov, nádenníkov v poľnohospodárstve a lesníctve, počet rozličných sluhov. Z nemeckého Neusohl od druhej polovice 16. stor. postupne vyrástla slovenská Banská Bystrica. V 16. a 17. stor. vzrástol aj počet žobrákov a tulákov. O raste počtu obyvateľov, najmä od 17. stor. sú podrobným svedectvom daňové súpisy. Do 17. stor. boli však veľmi nepresné, zamestnanie obyvateľov sa totiž málokedy uvádzalo. V r. 1542 bolo v meste pravdepodobne 168 domov. Podľa súpisu z roku 1696 bolo v meste 232 domov, na predmestí 112. V roku 1720 sa uvádza 337 domov s počtom obyvateľov 2651. V r. 1787 bolo v Bystrici 5211 obyvateľov a roku 1804 už 449 domov s počtom obyvateľov 10063. S rozvojom výrobných síl a deľby práce v 18. stor. početne narástla najmä mestská chudoba a námezdní pracovníci rôznych druhov, čo spôsobilo, že počet obyvateľov rapídne stúpol najmä koncom 18. stor. a začiatkom 19. stor. V r. 1919 malo mesto 702 domov a 18734 obyvateľov. V r. 1950 malo 22021 obyvateľov, r. 1970 už 44749 obyvateľov a v roku 2001 malo mesto 83056 obyvateľov s priemerným vekom 36,4 rokov, ktorí žijú v 6085 domoch (31467 bytoch).

Školstvo, kultúra a šport

Výsadná listina Belu IV. z r. 1255 naznačuje, že v B. Bystrici vznikla pri kostole farská škola. Od 14. stor. bola v meste latinská škola, v 16. stor. aj nemecká mestská škola. O jej úrovni svedčia zachované študijné poriadky. Z tých čias je aj doklad o národnom uvedomení Slovákov. Školské zákony sa zachovali aj z r. 1617. V B. Bystrici pôsobil aj Ján Bühringer (1644 - 47), propagátor Komenského učebníc. Za rektorátu Henselia (1661) sa používali Komenského učebnice. Bola to škola vyššieho typu, r. 1661 sa spomína ako gymnázium, na ktorom sa vyučovala logika, metafyzika a právo. Od r. 1678 sa udržovateľom gymnázia stala ev. cirkev. Začiatkom 18. stor. patrili medzi jej vynikajúcich rektorov Matej Bel a Pavel Simonides. Po príchode jezuitov vzniklo v r. 1645 druhé kat. gymnázium so slovenskou prípravkou. Podľa Ratio Educationis (1777) dostalo názov arcigymnázium a bola pri ňom normálka, ktorá pripravovala učiteľov pre národné školy. V nižších ročníkoch sa používali české učebnice, vo vyšších zväčša nemecké. V meste až do roku 1945 boli: Št. reálne gymnázium Andreja Sládkoviča, Št. dievč. ref. reálne gymnázium Karola Kuzmányho, Št. učiteľský ústav, Št. obchodná akadémia, Št. odborná kovorobná škola, Št. priemyselná škola strojnícka, Odb. škola pre ženské povolania, tri meštianske školy a viacej ľudových škôl. Po roku 1964 sa školstvo rozvíjalo rýchlym tempom.

História divadelných predstavení začala v r. 1649, keď jezuiti uviedli na Tri krále svoju hru s náboženskou tematikou a hrali ju po nemecky. Prvé stále a riadne javisko s kulisami bolo zriadené r. 1765 v budove gymnázia. Banskobystrickí ochotníci vystúpili po prvý raz r. 1799. Na podnet ochotníkov sa v r. 1840 postavilo na dvore mestského domu kamenné divadlo so sálou pre 300 ľudí a s lóžami v polkruhu. Toto divadlo zhorelo v r. 1908. Po prvý raz sa predstavilo v r. 1930 Mestské divadelné združenie v divadelnej sále Národného domu. Do r. 1944 odohralo 139 premiér. Divadlo Jozefa Gregora Tajovského bolo založené v r. 1959. V r. 1960 bolo založené Krajské bábkové divadlo. Do rokov 1857 - 1862 sa datuje založenie Hudobného spolku. V roku 1958 bol založený Urpín, krajský súbor piesní a tancov, v r. 1953 Krajský symfonický orchester. Dnes sa v meste nachádzajú Štátna opera, Bábkové divadlo na Rázcestí, Štúdio tanca, Stredoslovenské múzeum, Múzeum Slovenského národného povstania, Štátna vedecká knižnica, ktorej súčasťou je aj Literárne a hudobné múzeum, Divadlo z Pasáže, v ktorom hrajú mentálne poškodení herci, nachádza sa tu Štátna galéria, Dom kultúry SKC, Dom Matice slovenskej, Park kultúry a oddychu, Stredoslovenské osvetové stredisko, Centrum voľného času JUNIOR, Hvezdáreň, Verejná knižnica Mikuláša Kováča a tri stále kiná. Medzi kultúrne podujatia v roku patria: Bystrický tanečný parket, Literárna Banská Bystrica, Sládkovičova Radvaň, Festival zborového spevu V. Figuša-Bystrého, Akademická Banská Bystrica - festival zborového spevu, Eurofolklór, Dixielandový festival, Envirofilm, Bábkarská Bystrica, Cineama, Hudobné leto, jesenný hudobný festival Banskobystrické hudobné dni, Banskobystrické Vianoce a Dni mesta s Radvanským jarmokom. Výtvarný život sa zintenzívnil založením galérie r. 1957. Najstarším periodikom, vydávaným v B. Bystrici, boli Staré Nowiny Liternjho Uměnj v r. 1785. V r. 1960-1971 tu pôsobilo Stredoslovenské vydavateľstvo, ktoré zabezpečovalo vydávanie pôvodnej a regionálnej literatúry. Zásluhou Karola Kuzmányho bola v meste založená r. 1836 slovenská knižnica. Mestský archív bol založený r. 1889, mestské múzeum r. 1889 a Múzeum SNP vzniklo v r. 1955.

Najstarší doklad o športe je z r. 1865, keď bola založená Kolkárska spoločnosť s kolkárňou pri Hrone. Prvý športový klub (BSC) vznikol r. 1900. Po r. 1918 boli založené viaceré telovýchovné organizácie: TJ Sokol, Federácia telovýchovných jednôt, YMCA, Skaut, Orol či Robotnícka telocvičná jednota. Dlhú tradíciu má lyžiarsky šport. Od r. 1900 sa rozvíjalo rýchlokorčuľovanie, neskôr aj krasokorčuliarstvo a hokej. Pestovalo sa aj zápasníctvo, pästiarstvo a stolný tenis. Okrem toho treba spomenúť cyklistiku, hádzanú, šerm, sánkárstvo, jazdectvo. Vybudovaný bol športový areál na Štiavničkách, plážové kúpalisko, štadión SNP s futbalovým ihriskom a ľahkoatletickými zariadeniami. V r. 1956 bol vystavaný zimný štadión. Dnes sa v Banskej Bystrici konajú športové podujatia: Malá cena SNP v krasokorčuľovaní, Banskobystrická latka - medzinárodná halová súťaž v skoku do výšky mužov, Biela stopa SNP, Veľkonočný turnaj v hokejbale, Veľká cena Mesta Banská Bystrica v šachu - starší žiaci, Cyklistické kritérium, Memoriál vďaky - atletika, Olympiáda detí materských škôlok, O putovný pohár primátora mesta Futbalový turnaj prímestských TJ a ŠK, O pohár primátora mesta Banská Bystrica - Medzinárodný dorastenecký futbalový turnaj, O pohár SNP - futbal, skoky na lyžiach na umelej hmote "O pohár mesta B. Bystrica", hokejový turnaj seniorov "O Pohár SNP", Povstalecká vatra SNP, Veľká cena Banskej Bystrice v džude, Turnaj o pohár SNP - basketbal ženy, Cyklomaratón Zelená stopa SNP, Pohár SNP - volejbalový turnaj starších žiačok, Memoriál Oľgy Kráľovej - Mistríkovej - súťaž psov záchranárov, Veľká cena B. Bystrice v šachu, Olympiáda seniorov, Horehronské hry mládeže v atletike, Medzinárodný cestný beh, Plavecká súťaž žiakov základných škôl mesta Banská Bystrica, Veľká cena SNP v krasokorčuľovaní, Volejbalový turnaj amatérov, Banskobystrická plavecká 24-hodinovka.

Pamätihodnosti

Najstaršou národnou kultúrnou pamiatkou z 13. - 17. stor. je Hradný areál, súbor piatich objektov: 1. Barbakan s vežou, ktorým sa kedysi vstupovalo do hradu po padacom moste, 2. farský kostol, 3. Matejov dom, 4. slovenský kostol a 5. radnica. Radnica z r. 1500 obsahuje gotické, renesančné a barokové prvky. Dom patril ťažiarovi Mühlsteinovi, ktorý zastával aj funkciu župana. Ďalšími pamätihodnosťami v mestskej pamiatkovej rezervácii sú: Thurzov dom z r. 1557, pôvodne gotický s renesančnými prvkami, patril ťažiarskej Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, hodinová veža z r. 1552 (bývala väznicou a mučiarňou), biskupský palác z r. 1787, ktorý dal postaviť župan Berchtold, Bethlenov dom zo 14. stor. s dvornou časťou a stredovekou vežovou stavbou, kde bol r. 1620 korunovaný za uhorského kráľa Gabriel Bethlen, detská opatrovňa z čias panovania Habsburgovcov, budova z 18. stor., bývalé sídlo župy, dnes Štátna vedecká knižnica, ďalej Radvanský kaštieľ zo 16. stor., Tihányiovský kaštieľ, farský kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. stor., kostol sv. Alžbety z roku 1303, rím. kat. kostol Narodenia Panny Márie zo 14. stor., kostol Sv. Kríža z roku 1479 a evanjelický kostol zo zač. 19. stor., pôvodne drevený. Na bystrických cintorínoch sú pochované významné osobnosti slovenského kultúrneho života: Ján Botto, Martin Rázus, Terézia Vansová, Alexander Matuška, Mikuláš Kováč, Viliam Figuš Bystrý, Ján Móry, Svetozár Stračina, Dominik Skutecký, a ďalší.

Hospodárstvo

Obyvatelia Banskej Bystrice sa od 16. stor. zameriavali prevažne na remeslá a obchod. Doklady o cechoch pochádzajú už zo 14. stor. (krajčíri), v r. 1443 existovali artikuly mäsiarov. V meste bolo 50 cechov. Významnejšími remeselníkmi boli pekári, súkenníci, modrotlačiari, klobučníci, zámočníci, klampiari, mečiari, debnári, stolári, remenári, korytári, čižmári, sedlári, zlatníci, hodinári, prachári a zvonolejári. Zvonolejári sa spomínajú už v 15. stor., pracovali aj pre cudzinu. Banská Bystrica ako významné obchodné stredisko vyvážala hlavne meď a dobytok. Z Čiech a Moravy sa dovážalo plátno a čipky, z Poľska olovo a kožušiny. Banskobystrické cechy dozerali na kvalitu výrobkov, a tak sa tovar dobre predával nielen na miestnom trhu a jarmokoch, z ktorých má najdlhšiu tradíciu Radvanský jarmok, ale aj v ďalších mestách vtedajšieho Uhorska. Zaplnili sa aj špitály a chudobince. K počiatkom manufaktúrnej výroby patrí banskobystrická súkenka založená okolo r. 1725. Menší podnik na výrobu hlinených nádob bol založený r. 1797. Významná bola aj výroba medeného plechu, kotlov, drôtu, rúr a nádob v hámri. Výrobňa mlynských kameňov bola založená koncom 17. stor. Cukrovar bol postavený v r. 1830 na mieste dnešných radvanských kasární, po desiatich rokoch zanikol. Koncom 19. stor. bola založená prvá továreň na spracovanie dreva, ktorá pracovala do r. 1919. V r. 1905 bola zriadená prvá bystrická továreň na hlinené výrobky a cement a v r. 1906 prvý valcový mlyn. Furdíkova súkenka bola založená r. 1906.

Po vzniku ČSR pribudli k starším podnikom v rôznych priemyselných odvetviach ďalšie väčšie a menšie závody. Jedným z väčších bola továreň na zápalky. Z podnikov spracujúcich kov bola zastúpená výroba rôznych druhov spotrebného a priemyselného tovaru. Zakladali sa stavebné podniky. Do potravinárskeho priemyslu patril mlyn a vyrábala sa tu i bryndza, roquefort, cestoviny, salámy a konzervy v niekoľkých podnikoch. Výrobne ovocných štiav sa otvárali pri starších liehovaroch a obchodoch s liehovinami. Stará tradícia textilnej výroby bola dôvodom na zakladanie tovární na halenové súkna a prikrývky. V drevárstve bolo najväčším lesným podnikom na Slovensku Riaditeľstvo št. lesov v Banskej Bystrici, ktorému patrilo 92527 ha lesov a 5 píl. Guľatinu dovážali furmani, ale do r. 1923 sa drevo ešte plavilo po Hrone. Nábytok vyrábali podniky Thonet-Mundus, Lignis a ďalšie. Banská Bystrica mala vlastnú elektráreň s hydrocentrálou na hronskom kanáli. Vytváranie družstiev sa rozvinulo hlavne po r. 1918. Okrem výrobných družstiev vznikli Slovenská záložňa a Družstvo Robotníckeho domu, stavebné družstvá, Roľnícke mliekárske družstvo. V meste boli a aj dnes sú viaceré peňažné ústavy. Priemysel bol založený najmä na spracovaní surovín získaných v okrese. V Smrečine, a. s. je drevárska prvovýroba a výroba zápaliek. Strojárenská výroba trezorov a zámkov existuje v priestoroch bývalého podniku ZVT, a. s. Dnes už sú zrušené aj bývalé Stredoslovenské cementárne.

Infraštruktúra

V 14. stor. tu pôsobili lekári, ránhojiči a pôrodné asistentky platené mestom. O špitáli sv. Alžbety, kam sa uchyľovali chudobní a chorí ľudia, sú správy z polovice 14. stor. (zhorel v r. 1605). Chudobní a chorí potom nachádzali útulok v špitáli sv. Anny. V 17. stor. bolo v meste niekoľko lekární. Mestská nemocnica bola založená r. 1820, v r. 1901 bola zriadená župná nemocnica. Poliklinika je z r. 1952. Dnes v meste existuje Fakultná nemocnica F. D. Roosevelta a Detská fakultná nemocnica.

Začiatkom 16. stor. bol zavedený vodovod a kanalizácia. Mária Terézia tu založila prvú detskú školku na území Rakúsko-Uhorska.

V meste je v prevádzke 27 materských a 15 základných škôl a celý systém stredného školstva pre oblasti elektrotechniky, stavebníctva, strojárstva, obchodu, služieb, zdravotníctva, umenia, gymnáziá a pod. Rovnako tu pôsobí Univerzita Mateja Bela s 8 fakultami a Akadémia umení s 3 fakultami.

Samo mesto spravuje rozvinutý systém sociálnych zariadení, napr. mestské jasle, penzión Jeseň, Domy s opatrovateľskou službou, Zariadenia opatrovateľskej služby pri Stredisku sociálnych služieb, domovy dôchodcov, zariadenia chráneného bývania Agentúra sociálnych služieb, vývarovne. V spolupráci so SČK bol vybudovaný trojstupňový resocializačný systém pre bezdomovcov so zariadeniami nocľaháreň Večierka, sociálne stredisko Nádej-Šanca a sociálno-charitatívne stredisko Prístav. Existuje tu aj zariadenie dočasného a núdzového bývania KOTVA.

V správe mesta sú miestne komunikácie v dĺžke 165 km a chodníky v dĺžke 220 km, parkoviská na ploche 83000 m2, zeleň na ploche 323 ha, 7000 svietidiel, 330 km rozvodov, 7500 stožiarov, 23 cintorínov, fontány, svetelná signalizácia križovatiek a pod. Premáva mestská hromadná doprava, a mesto je spojené so svetom diaľkovými a medzištátnymi autobusovými a železničnými linkami a leteckým spojením z neďalekého letiska Sliač.

V blízkom okolí mesta sú pohoria s lyžiarskymi a turistickými centrami, nachádzajú sa tu viaceré minerálne a liečivé pramene a Harmanecká jaskyňa.

Banská Bystrica je dnes veľkým turistickým magnetom s veľmi pekne obnoveným historickým jadrom, ktoré je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Vďaka tomu sa mesto oprávnene považuje za jedno z najkrajších na Slovensku. Množstvo pamiatok a čaro okolitej prírody dotvárajú celkový zážitok z návštevy mesta, ktoré má prívlastok Perla Pohronia a má výborné predpoklady na rozvoj cestovného ruchu. Všetko úsilie, vynaložené a vynakladané na záchranu historických pamiatok sleduje naplnenie známeho historického sloganu: Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.
M. č.: Banská Bystrica, Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30