Mesto Bratislava - Petržalka - Základné informácie o meste

0-empty
Vladimír Bajan (NEKA)
Mestský úrad
Kutlíkova 17, Bratislava - Petržalka,
Kontakt
Tel: 02/68286500
Fax: 02/63823908
Obyvateľov 104 914
Mužov / Žien 49 708 / 55 206
Rozloha 28 km2
Hustota 3 897 oby/km2
Nadmorská výška 136 m.n.m.
Prvá zmienka 1225
Okres Okres Bratislava V
Kraj Bratislavský kraj
Aktívnych organizácií 26 949
Všetkých organizácií 44 280
Loading

Petržalka

Petržalka leží na pravom brehu rieky Dunaj. Počtom obyv. je nielen najľudnatejšou mestskou časťou, ale mohla by byť tretím najväčším mestom na Slovensku. Podľa názoru odborníkov je najväčším sídliskom postaveným z panelových domov na svete.

Územie Petržalky bolo osídlené už v praveku, ale v písomných prameňoch sa prvýkrát spomína v listine z roku 1225. Stála tu pohraničná strážna osada osídlená Pečenehmi. Neskôr sa tu spomínajú nemecké obce Flazendorf a v 17. stor. Engerau. Engerau sa stal základom neskoršej Petržalky. V r. 1635 sa obe obce včlenili do panstva bratislavského hradu, ktoré bolo v dedičnej držbe magnátskej rodiny Pállfyovcov. V pol. 18. stor. sa tu začali budovať protipovodňové hrádze, čím sa zlepšili životné podmienky obyv. Zároveň sa rozšírilo cestné spojenie Bratislavy s Viedňou, vedúce cez územie Petržalky a oba brehy Dunaja spojil lodný most. Žilo tu vtedy 118 rodín v 90 domoch. V r. 1809 si tu rozložil svoje delostrelectvo francúzsky maršal Davout, aby mohol ostreľovať Bratislavu. V 1. tretine 19. stor. sa petržalská strana Dunaja stala obľúbeným výletným miestom Bratislavčanov. V r. 1828 tu bola postavená drevená konštrukcia letného divadla Aréna, na nábreží vznikol park a viacero zájazdných hostincov. Rozvoj obce urýchlilo dokončenie železničného mosta v r. 1895. V Petržalke bola vybudovaná železničná sieť, v jej extraviláne sa začala výstavba obytných domov a priemyselných podnikov. V r. 1890 mala obec 900 obyv., ale v r. 1910 už takmer 3000. Od r. 1913 premávala cez Petržalku elektrická trať spájajúca Viedeň s Bratislavou. Po rozpade Rakúsko-Uhorska r. 1918 bol osud Petržalky dlhšiu dobu neistý, lebo bola obsadená maďarským vojskom. O jej definitívnom pričlenení k ČSR rozhodla až Trianonská mierová zmluva v júni 1920. Po stabilizácii pomerov zaznamenala rýchly rast. Bola dodávateľom ovocia, zeleniny a ďalších poľnohospodárskych produktov pre Bratislavu i zdrojom pracovných síl pre rozvíjajúci sa priemysel. V gumárenskom podniku Matador pracovalo zač. tridsiatych rokov 20. stor. 1200 robotníkov. Prevažovalo tu nemecké a maďarské obyvateľstvo. To bol jeden z hlavných dôvodov jej pripojenia na jeseň r. 1938 k Nemeckej ríši. V r. 1945 sa opäť stala súčasťou Slovenska a r. 1946 bola pripojená k Bratislave. Po vojne došlo k zmenám v štruktúre jej obyv., pretože väčšina petržalských Nemcov a Maďarov bola násilne vysídlená.

Vzhľadom na neveľkú vzdialenosť neurbanizovaného extravilánu Petržalky od centra Bratislavy sa plánovala na jej území hromadná bytová výstavba. Po dokončení ďalšieho mosta cez Dunaj r. 1972 sa stavebné práce naplno rozbehli. Asi 10000 pracovníkov tu každoročne postavilo vyše 6000 nových bytov. Zač. osemdesiatych r. 20. stor. bola asanovaná prakticky celá staršia zástavba, takže pôvodný vzhľad Petržalky sa úplne zmenil. Dominujú tu panelové domy s výnimkou západnej časti, kde bolo ponechaných niekoľko desiatok prevažne novších rodinných domov. Hoci sa do konca stor. nepodarilo dobudovať dostatočnú infraštruktúru, betónové sídlisko s vysokou koncentráciou ľudí predstavuje celý rad vážnych problémov, urbanistických, ekonomických, estetických, ale aj sociálnych a psychologických. Drvivá väčšina obyv. je zamestnaná v Bratislave, čo sa prejavuje v podobe častých dopravných kolapsov. Vzhľadom na neujasnenosť koncepcie dopravy v najbližšej dobe sa obrat k lepšiemu v tomto smere nedá očakávať. Napriek viacerým negatívam Petržalka je perspektívnou a dynamicky sa rozvíjajúcou mestskou časťou. Časť priemyselných podnikov zmodernizovalo a rozšírilo svoje výrobné kapacity, no napriek tomu, drvivá väčšina obyv. dochádza do práce na druhý breh Dunaja. Petržalka priamo hraničí so susedným Rakúskom a nachádza sa tu náš najstarší cestný prechod do tejto krajiny, cez ktorý prechádza množstvo kamiónov s tovarom určeným krajinám Európskej únie. V poslednom desaťročí sa investovali veľké prostriedky predovšetkým do dopravnej infraštruktúry. Je postavený piaty bratislavský most Apollo. Vyrástla tu moderná železničná stanica a vybudovalo sa prepojenie na trať Viedeň - Budapešť. Na voľných plochách Petržalky vznikli rozsiahle nákupné centrá, skladové a logistické priestory, budujú sa zóny oddychu, zábavy a športového vyžitia, tak aby aj obyvatelia veľkorozmerného sídliska mali možnosť plnohodnotne tráviť svoj voľný čas.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30