Mesto Bratislava - Ružinov - Základné informácie o meste

0-empty
Mestský úrad
Mierova 21, Bratislava - Ružinov,
Kontakt
Tel: 02/4828 4211, 0917 524 660
Fax: 02/43294308
Obyvateľov 70 098
Mužov / Žien 31 762 / 38 336
Rozloha 39 km2
Hustota 1 823 oby/km2
Nadmorská výška 134 m.n.m.
Prvá zmienka neuvedená
Okres Okres Bratislava II
Kraj Bratislavský kraj
Aktívnych organizácií 31 790
Všetkých organizácií 44 743
Loading

Ružinov

Na území mestskej časti Ružinov sa v minulosti nachádzala stredoveká obec Prievoz, ktorá vznikla pri dôležitom brode cez dunajské rameno. V písomných prameňoch sa po prvýkrát spomína v r. 1374. Od zač. 16. stor. patril Prievoz bratislavskému hradnému panstvu a bývalo tu prevažne nemecké obyvateľstvo. V minulosti bola časť územia dnešného Ružinova pravidelne zaplavovaná dunajskými vodami a tak tu prevládali predovšetkým pasienky, menej polia. Po regulácii Dunaja v 2. pol. 19. stor. polia sa začali rozširovať zeleninové záhrady, ktoré zásobovali čoraz početnejšie obyvateľstvo Bratislavy. Na sklonku 19. stor. vznikali v priestore medzi centrom mesta a Prievozom priemyselné objekty najprv v časti, ktorá nesie názov Nivy. V r. 1888 tu bola postavená Klingerova továreň na výrobu konopného a jutového tovaru, továreň na káble, známe Kablo, podnik Gumon a mestská elektráreň. Vybudovanie železničnej trate z Nív cez dunajský most do Petržalky a rozsiahleho Zimného prístavu na Dunaji sklonku 19. stor. boli dôležitými impulzmi pre ďalší priemyselný rozvoj tejto časti Bratislavy. V r. 1895 bol dokončený továrenský komplex na spracovanie ropy Apollo, o niečo neskôr fabrika na výrobu nití. Rozširovali sa aj obytné štvrte a ďalšia infraštruktúra. Medzivojnová Československá republika investovala značné prostriedky do výstavby dunajského prístavu, skladových priestorov a prekládkových terminálov. Súbežne s rozvojom priemyslu vznikli obytné súbory Trnávka, Hubertova kolónia a obytná štvrť pri textilnej továrni Danubius. Pred vypuknutím 2. svet. vojny sa priestor mestskej časti Ružinov začal intenzívne urbanizovať a tento trend pokračuje až do súčasnosti. Na sklonku 50. r. 20. stor. sa rozbehla výstavba rozsiahlych panelových sídlisk Štrkovec, Pošeň, Ostredky a Trávniky. Po ukončení výstavby v tejto časti sa začalo s neuváženou asanáciou časti Prievozu, kde mali vyrásť nové panelové domy. Tento zámer sa však realizoval iba čiastočne a po politických zmenách sa od projektu odstúpilo.

Ešte zač. 50. r. 20. stor. namiesto vo vojne zbombardovanej rafinérie ropy Apollo sa v priestore Vlčie Hrdlo vybudoval rozsiahly petrochemický kombinát Slovnaft, napojený ropovodom Družba na ropné polia v európskej časti Ruska a na Sibíri. Technológia výroby v Slovnafte sa viackrát modernizovala a jeho kapacity sa neustále rozširovali, takže v súčasnosti predstavuje z ekonomického i strategického hľadiska najdôležitejšiu fabriku na celom Slovensku. V priestore niekdajšej rafinérie Apollo vyrástla nová budova Slovenského národného divadla a ďalšie moderné stavby. Mestská časť Ružinov má veľký význam aj z hľadiska nadregionálnej dopravnej infraštruktúry. Okrem dunajských prístavov sa tu nachádza najväčšia autobusová stanica na Slovensku, zabezpečujúca nielen vnútroštátne, ale aj medzinárodné spojenia. V severovýchodnej časti Ružinova leží letisko Milana Rastislava Štefánika, ktoré v posledných rokoch zaznamenalo veľký rozmach. Napriek tomu, že v Ružinove prevažujú obytné časti a dopravno-priemyselné zóny, práve na jeho území leží vyhľadávaná rekreačná oblasť, ktorou je areál jazera Zlaté piesky. Od r. 1964 slúži nielen bratislavskej verejnosti, ale aj domácim a zahraničným turistom, ktorí v poslednom desaťročí čoraz vo väčšom počte vyhľadávajú náš najväčší areál kúpania a vodných športov. Dôležitým momentom rozvoja mestskej časti Ružinov je urbanistická harmonizácia územia tak, aby priemyselné a dopravné časti mali čo najmenšie negatívne dopady na obytné a rekreačné celky. Mimoriadna pozornosť musí byť venovaná predovšetkým ekologickým otázkam, keďže okolie veľkých priemyselných podnikov akým je petrochemický gigant Slovnaft je vystavený vysokej záťaži a potenciálnemu riziku. Využitím všetkých rozvojových impulzov a najnovších technologických poznatkov je však možné skvalitniť životné i pracovné podmienky tunajšieho obyvateľstva.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30