Mesto Gelnica - Základné informácie o meste

570-gelnica
Dušan Tomaško (NEKA)
Mestský úrad
Banícke nám. 4, Gelnica, 05601
Kontakt
Tel: 053/4814101
Fax: 053/4814107
Pošta: 05601 Gelnica
Obyvateľov 6 210
Mužov / Žien 3 060 / 3 150
Rozloha 57 km2
Hustota 107 oby/km2
Nadmorská výška 365 m.n.m.
Prvá zmienka 1246
Okres Okres Gelnica
Kraj Košický kraj
Aktívnych organizácií 677
Všetkých organizácií 1 399
Loading

Geografia

Nachádza sa na nive a terasovej plošine doliny Hnilca vo Volovských vrchoch v severových. časti Slovenského rudohoria popri železničnej trati Margecany - Červená Skala. Chotár po oboch stranách toku hornatinný (porfyroidy, fylity). Nadmorská výška 375 m. Na sev. rázsoche vrch Veľká Knola (1266 m). Prevládajú hnedé lesné a nivné pôdy. Mierne semihumídne (polovlhké) pásmo. Prevládanie zrážok nad vyparovaním, prebytok vody, ktorý pritom vzniká, vsakuje len z nepatrnej čiastky do zeme; zvyšok odteká po povrchu v stálych a nevysychajúcich horských bystrinách. Priemerná ročná teplota je 8,40 °C, priemerné ročné zrážky dosahujú 591 mm. Cez mesto prechádza cesta 2. triedy č. 546. Celková výmera pôdy: 5765 ha, z toho 4770 lesné pozemky, 677 poľnohospodárska pôda, 546 trvalé trávne porasty, 199 zastavané plochy, 67 záhrady, 64 orná pôda. Dĺžka miestnych komunikácií: 26,6 km. Verejná zeleň: 2,6 ha. Autobusová zast., žel. stanica.

História

Vznikla ako banské mesto v 2. pol. 13. stor. po príchode nemeckých osídlencov z Bavorska, Durínska a Porýnia v susedstve starej slovenskej osady (prevzatie pôvodného slovenského názvu Gnilec). Pôvodné mestské práva boli udelené Gelnici v r. 1264 Belom IV. Známe už r. 1280 svojimi baňami (železo, striebro, meď), stredisko banského podnikania v Smolníckej a Hnileckej doline. Od r. 1288 pôsobenie dominikánskeho rádu. Z ťažobných výnosov panovník Ladislav IV. (1272 - 1290) financoval stavbu chudobinca, taktiež potvrdil výsady, ktoré mesto získalo od Belu IV. a Štefana V. (súdna samospráva, trhové právo, právo meča). V meste sa uplatňovalo tzv. gelnické banské právo zostavené na základe banskoštiavnického banského práva a z domáceho zvykového, možno aj kodifikovaného banského práva. Oproti iným banským právam obsahoval niekoľko pokrokových prvkov (povinnosť banskej vrchnosti kontrolovať prácu v baniach, slobodné právo žiadať banský údel na neobsadenom území, zákaz poškodzovania banských výrobných zariadení). Za vlády Ľudovíta Veľkého (1342 - 1382) patrilo mestu Gelnica 7 obcí. Ďalšie výsady získala Gelnica od kráľa Žigmunda. V pol. 15. stor. hrad v Gelnici v rukách kapitána Jána Jiskru z Brandýsa. Štatút zväzu spišsko-gemerských banských miest, vypracovaný r. 1427, dokazoval nadradené postavenie Gelnice (rozhodnutia záväzné aj pre ďalšie banské mestá). Koncom 15. stor. vlastnila medenorudné bane v Gelnici šľachtická rodina Thurzovcov. Počas tureckej prítomnosti v Uhorsku Gelnica stratila mestské práva a titul slobodného kráľovského banského mesta. V čase bojov o uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. bol Gelnický hrad značne poškodený. R. 1527 kráľ Ferdinand I. daroval mesto aj s obcami Alexovi Thurzovi (oprava zničeného hradu). Thurzo gelnickú baňu na ťažbu medi prenajímal (košickej rodine Sauerovcov, mešťanom z Levoče, Gelnice, Košíc) a vyberal z nich len urburu (kráľovskú daň). Po vymretí rodiny prešla Gelnica r. 1636 spolu s celým majetkom panstva Spišského hradu do vlastníctva grófa Csákyho. V Gelnici sa v tomto období vyrobilo 200 centov medi ročne, v smolníckej oblasti rozvoj ťažby medi inicioval gelnický mešťan Anton Roll. Šírenie evanjelickej viery sa spája s príchodom levočského rodáka Andreasa Fischera, ktorý študoval v Nemecku, do Hnileckej doliny.

Po prestúpení na ev. vieru (r. 1520) obyv. používali na bohoslužby katolícky kostol, r. 1671 kostol vrátený katolíkom. Do tolerančného patentu Jozefa II vykonávali evanjelici svoje náboženské obrady a vyučovanie svojich detí v súkromných domoch. R. 1708 Gelnica dočasne v držbe vodcu protihabsburského povstania Františka Rákocziho II. Sídlom zväzu banských miest od r. 1726. R. 1747 založené 4 ťažiarske hute na tavbu medených rúd. R. 1784 - 1787 postavili evanjelickí veriaci na Dlhej Lúke jeden z najväčších "tolerančných kostolov" na Slovensku, farský dom a školu. Z remeselnej výroby v Gelnici je najznámejší kováčsky (r. 1847 mal 257 majstrov), mäsiarsky, kožušnícky a krajčírsky cech. Od r. 1788 bol substitučný Banský súd v Gelnici podriadený dištriktuálnemu Banskému súdu v Smolníku. V 19. stor. bolo v meste a okolí šesť železných hámrov, tri hámre na výrobu železného a medeného drôtu, rozvíjala sa výroba klincov a reťazí. V r. 1855 bolo v Gelnici 76 ťažiarstiev. R. 1870 mala Gelnica 1170 obývaných domov s 5505 obyv., v r. 1891 už len 871 obývaných domov s 3912 obyv. najmä nemeckej a slovenskej národnosti. V 2. pol. 19. stor. útlm banskej ťažby (väčšina baní nefungovala) spôsobil schudobnenie obyv. aj vlnu vysťahovalectva. Obyv. zamestnané najmä v miestnych železiarňach (r. 1891 - 442 robotníkov) a v továrni na výrobu drevených výrobkov. R. 1881 sa otvorila mestská materská škola s nemeckým vyučovacím jazykom. R. 1892 zavedenie elektriny, vo využívaní el. energie miestnym malopriemyslom bola na poprednom mieste v Uhorsku. Kon. 19. stor. sídlo Okresného súdu a Daňového úradu, sporiteľňa, pošta a telegraf, Štátna odborná škola železiarska (1893), Remeselnícka učňovská škola. Rozloha mesta bola vtedy 5820 ha, v blízkosti mesta r. 1899 postavené Thurzove klimatické kúpele s vodoliečebným ústavom a slatinnými kúpeľmi. Zač. 20. stor. Gelnická ortuťová spoločnosť ťažila v okolí ortuť a spracovávala ju v miestnom závode. Roku 1913 založil Armin Fischer miestnu tlačiareň, zrušená po znárodnení r. 1950. Za 1. ČSR rozvoj mesta stagnoval (likvidácia železiarskeho priemyslu, rast nezamestnanosti), čoho odrazom boli aj početné prejavy sociálnej nespokojnosti, najmä generálny štrajk v decembri 1920. Banské podniky v Máriahute vlastnila Banská a hutná spol., kvôli nerentabilnosti ťažby sa orientovala na dovoz rudy z cudziny a v r. 1921 - 23 zastavila prevádzku. R. 1920 sa vlastníkom ortuťového ložiska Zenderling na pravom brehu Hnilca stala firma Gelnické bane a huty, r. 1921 prerušenie výroby. Karl Hoffmann, posledný nemecký farár v Gelnici v r. 1913 - 1945, dal prostredníctvom Nadácie Gustáva Adolfa postaviť evanjelický kostol vo Veľkom Folkmári. R. 1931 otvorenie Štátnej meštianskej školy s vyučovacím jazykom slovenským. Počas Veľkej hospodárskej krízy pracovali gelnickí robotníci na výstavbe žel. trate Červená Skala - Margecany, dokončenej r. 1936. R. 1941 otvorenie ortuťových baní v prenájme Horehronskej úč. spol., ktorá taktiež dokončila výstavbu huty. Do apríla 1944 sa vyrobilo vyše 6000 kg technicky čistej ortute. Príchod sovietskej armády v januári 1945, obyv. nemeckej národnosti bolo vysídlené. Bane Banskej a hutnej spol. v Máriahuti prešli procesom zoštátnenia, Antónyho továreň a Kučerova píla prešla pod národnú správu. Po r. 1948 obyv. zamestnané v Strojárni potrav. priemyslu, Šport. výrobe, v banských podnikoch v Smolníku a Slovinkách. R. 1960 stratila štatút okresného mesta, obnovenie po vzniku Slovenskej republiky.

Demografia

Počet obyv.: 6404 (r. 2001), na 101. mieste na Slovensku. Priemerný vek: 33,6. Bývajúce obyv. podľa národností: 6143 slovenská, 99 rómska, 52 nemecká, 32 česká, 6 maďarská, 5 ukrajinská, 4 rusínska, 1 srbská, 62 ostatné. Náboženská príslušnosť: 4611 rímskokatolícka, 255 ev. a. v., 210 gréckokatolícka, 42 pravoslávna, 3 ev. metodistická, 15 Jehovovi svedkovia, 1017 bez vyznania. Vzdelanostná štruktúra: 1179 základné, 1587 učňovské a stredné odborné bez maturity, 339 úplné stredné učňovské, 985 úplné stredné odborné, 342 úplné stredné všeobecné, 27 vyššie, 362 vysokoškolské vzdelanie, 1487 detí do 16 r. Z 3106 ekonomicky aktívnych osôb pracovalo v odvetviach hospodárstva: 507 priemyselná výroba, 374 veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru, 338 doprava, skladovanie a spoje, 274 zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, 239 školstvo, 234 verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie, 155 ostatné verejné a sociálne služby, 149 lesníctvo, 114 stavebníctvo, 89 nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj, 59 hotely a reštaurácie, 39 poľnohospodárstvo a poľovníctvo, 35 ťažba nerastných surovín, 35 výroba a rozvod elektriny, plynu a vody, 23 peňažníctvo a poisťovníctvo, 660 neudané. Z obyvateľov v produktívnom veku ekonomicky aktívnych 77,4 %. Domový fond tvorí 730 rodinných domov, 84 bytových domov, 16 ostatných budov. Počet bytov: 2154. Priemerný počet 53,1 m2 obytnej plochy na 1 byt. Podiel obyv. zásobovaných vodou: 100 %. Dĺžka rozvodnej siete plynu: 20,8 km, 505 prípojok.

Kultúra

Rím. kat. gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. stor. (prestavby v 15. stor. a r. 1769, veža r. 1867 - 69, bronzová krstiteľnica od majstra Konráda z kon. 14. stor., neskorogot. soška sv. Barbory, monštrancia a cibórium od J. Szillasyho z r. 1764). Ev. klas. kostol z r. 1784 postavený zo zbierok veriacich a miestnych cechov nákladom 30000 zlatých. Barok. - klas. budova rím. kat. farského úradu z r. 1774 so sochami baníkov v okenných výklenkoch. Nad mestom ruiny pôvodne kráľovského hradu, postaveného asi po tatárskom vpáde v r. 1241, r. 1685 vyhorel. Centrum mesta r. 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu (barokové klas. meštianske domy s typickou manzardovou strechou, ľudová architektúra baníckych a remeselníckych domov z 19. stor. Námestie pri ev. kostole lemujú starobylé domy v tereziánskom baroku z 2. pol. 18. stor. Banícke múzeum v budove býv. radnice z r. 1802 (vysunuté pracovisko Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi otvorené r. 1963, zber dokumentačného materiálu siaha do obdobia panovania Márie Terézie: geologické a mineralogické zbierky, národopis, vývoj mestského erbu, exponáty a nástroje z baní Hnileckej doliny, rekonštruovaná štôlňa v skutočnej veľkosti s najstarším uhorským vozíkom, tzv. huntom, cechy a remeslá). Na námestí je symbol mesta - bronzová socha modliaceho sa baníka. Kamenný most cez rieku Hnilec z r. 1837 - 45, dvojarkádová stavba z lomového kameňa, rekonštrukcia r. 1974 - technická pamiatka. V Gelnici sa nachádzajú: Okresný súd, Pošta, Obvodný lesný úrad, Útvar požiarnej jednotky, Nemocnica s poliklinikou, dve lekárne, Turistická informačná kancelária, Mestské kultúrne stredisko, kino, 2 športové štadióny, 3 telocvične. Školské zariadenia tvoria: Gymnázium Gelnica (založené r. 1948, zahraničné kontakty so školami vo Švédsku, SRN a Poľsku), ZŠ (triedy s vyuč. jazykom nemeckým), Osobitná škola, Základná umelecká škola (detský ľudový súbor Listeček) a 3 materské školy. Centrum voľného času (zriaďovateľom Mestský úrad) zabezpečuje športové, kultúrne a prírodovedné aktivity mládeže, Mestská knižnica (projekt Knižničného programu Nadácie otvorenej spoločnosti), rím. kat. farský úrad, ev. a. v. cirk. zbor, fil. gr. kat. f. úrad Kojšov. Sociálne služby: Dom charity (zriaďovateľom Diecézna charita Rožňava), Klub dôchodcov. Občianske spolky a združenia: MS Karpatskonemeckého spolku na Slovensku, MO Matice slovenskej, OZ Rómovia Gelnice, Regionálna komora stredných zdravotníckych pracovníkov, Okr. organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu, OR Slovenského zväzu zdravotne postihnutých, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím. Športové aktivity v meste: Slovan Gelnica (2. hokejová liga - Východ, organizátor turnaja mladšieho dorastu Memoriál Petra Bindasa), lyžiarsky klub (lyžiarske preteky Memoriál Jozefa Bučku), TJ Gelnica (futbal), šachový oddiel TJ Slovan Gelnica. Tradičné mestské podujatia sú: jarmok (august), vianočné trhy a preteky v psích záprahoch (február). Gelnica je súčasťou turistickej trasy Gotická cesta. V meste ubytovanie zabezpečujú hotely Runa a Perla. Rekreačné stredisko: Thurzov (Škola v prírode, jazerá vhodné na rybolov a vodné športy). Zimné športy v blízkom okolí mesta: Šibeničný vrch (horský hotel Smrečina, umelá lyžiarska dráha), Tokáreň pod Kojšovskou hoľou, Nálepkovo.

Hospodárstvo

Významnejšie podnikateľské subjekty: kovoobrábanie, výroba a montáž eurookien, dverí, atypických stolárskych výrobkov, tvorba web a multimédialnych prezentácií, tepelná izolácia, výroba motorov a turbín. Maloobchodná sieť: 1 nákupné stredisko, 13 predajní s potravinárskym tovarom, 10 so zmiešaným tovarom, 54 s nepotravinárskym tovarom. Ekonomické subjekty: 132 (z toho 92 v súkromnom sektore, 3 vo verejnom), podľa odvetvovej štruktúry: 56 obchod, 52 doprava, pošta, 17 služby, 5 stavebníctvo, 4 priemysel, 2 lesníctvo, 1 poľnohospodárstvo. Peňažné služby poskytujú pobočky Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Slovenskej poisťovne.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30