Mesto Moldava nad Bodvou - Základné informácie o meste

642-moldava-nad-bodvou
Slavomír Borovský (NEKA)
Mestský úrad
Školská 2, Moldava nad Bodvou, 04501
Kontakt
Tel: 055/4880213
Fax: 055/4603221
Pošta: 04501 Moldava nad Bodvou
Obyvateľov 11 186
Mužov / Žien 5 491 / 5 695
Rozloha 19 km2
Hustota 514 oby/km2
Nadmorská výška 206 m.n.m.
Prvá zmienka 1255
Okres Okres Košice - Okolie
Kraj Košický kraj
Aktívnych organizácií 919
Všetkých organizácií 1 933
Loading

Geografia

Mesto leží na nive a náplavových kužeľoch Bodvy pri východnom výbežku Slovenského krasu v záp. časti Košickej kotliny. Krajinný priestor patrí do sústavy Alpsko-himalájskej, do podsústavy Karpatskej, do provincie Záp. Karpát a do oblasti Slovenského rudohoria. Chotár v záp. časti prechádza z nivy (treťohorné usadeniny) do pahorkatiny a na krasovú plošinu z druhohorných hornín. Nivné pôdy, vo vých. časti v priestore Košickej štrkovej formácie hnedozem. Cez mesto prechádza 21. poludník. Nadmorská výška chotára 203 - 284 m. n. m. Podľa mesta pomenovaný endemit prilbica moldavská.

Významné prvky krajiny: lesostep na moldavskom kopci (najvýchodnejšia významná lokalita krasovej fauny a flóry), brehový porast Bodvy, moldavské jaskyne (zimovisko netopierov), rieka Bodva a jej mŕtve ramená (liahnisko obojživelníkov).

Územím prechádza štátna cesta I/50 Košice - Rožňava a južný železničný ťah Košice - Plešivec.

Východisková základňa pre vlastivedné a prírodovedné výlety do okolia: Zádielská dolina, kúpele Štós, Jasovská jaskyňa, Šugovská dolina, kláštor Jasov, zrúcanina Turnianskeho hradu, drevená architektúra v Hačave.

História

Prvá pís. zmienka z r. 1255 (Zekeres) ako dedina kráľovských povozníkov v znovuzakladajúcej listine jasovského prepošstva. Patrila ku kráľovskému turnianskemu panstvu. Po vpáde tatárskych vojsk r. 1241 návrat pôvodných obyvateľov, Maďarov a nemeckých hostí, zo Spiša, kam sa uchýlili pred pohromou. Zač. 14. stor. zmienka o mestskej rade,

Moldava bola dôležitou obchodnou križovatkou ciest Hornád - Moldava - Jasov - Spiš a Gemer - Turnianska stolica - Košice. Moldavskí mešťania prevzali od jasovského prepošstva do prenájmu ornú pôdu a pozemky na vinohrad (1331). V 2. pol. 14. stor. dočasne kráľovské mesto, od r. 1397 v držbe rodiny z Rozhanoviec. R. 1427 jedno z najľudnatejších mestečiek Abovskej stolice so 180 usadlosťami. Vybudovaný rozsiahly pivničný systém na skladovanie ovocia a vína. Do 1. pol. 16. stor. vystupuje Moldava ako nemecké mestečko (názov Molda je nemeckým pomenovaním rieky Bodvy), po tureckom vpáde do Uhorska postupné osídľovanie maďarským obyv.
Prvými cechmi v meste boli obuvnícky, krajčírsky, čižmársky, mäsiarsky, kováčsky a zámočnícky. R. 1564 mala 90 usadlostí. Prvá pís. zmienka o prítomnosti kalvínov je z r. 1558, počas reformácie sa do rúk ref. cirkvi dostal kostol, fara a škola. Protireformáciou, podporenou aj vojenskou mocou panovníka, sa ku katolíckej viere do konca 16. stor. navrátila väčšina obyv. Moldavská rím. kat. farnosť patrila k abaújvárskemu dekanátu jágerského biskupstva. R. 1629 potvrdil cisár Ferdinand II. mestské privilégiá. Pečatidlo mesta (tipárium) vyrobené v 17. stor. (holubica s roztvorenými krídlami symbolizujúca Ducha Svätého s oválnym nápisom Sigillum Oppidum Sepsiensis). Do porážky Turkov pri Viedni r. 1683 platilo mestečko jágerskému pašovi.

Hospodársky a kultúrny rozvoj počas panovania Márie Terézie a Jozefa II. (výstavba ref. kamenného kostola). R. 1793 urovnanie náboženských sporov medzi katolíkmi a kalvínmi rovnakým zastúpením konfesií v mestskej rade. V auguste 1794 následkom požiaru vyhorelo takmer celé mesto, vrátane obidvoch kostolov, mestského archívu, matriky a knižnice. V čase zjednotenia Abovskej a Turnianskej župy r. 1785 - 1790 a 1850 - 1860 bola Moldava samostatným okresom Abovsko-turnianskej župy. R. 1828 mala 279 domov s 2281 obyv. Cholerová epidémia r. 1831 zapríčinila smrť 212 občanov. Židovská synagóga postavená v r. 1850 - 1864. V 2. pol. 19. stor. zriadená lekáreň a lekárenská služba. Koncom 19. stor. tu pôsobili dvaja tlačiari: Gustáv Vongrej (okolo 1898) a Štefan Tóth (1899 - 1944).

Pozitívne vývoj mesta ovplyvnilo zriadenie poštového úradu (1868), otvorenie železničných tratí Košice - Moldava - Turňa nad Bodvou a Moldava - Jasov - Medzev (1894), založenie banky (1872). Spoločenský život mesta dotváral katolícky čitateľský spolok, kasíno a hasičský spolok (1872). R. 1890 mala 330 domov s 1765 obyv. R. 1912 bola otvorená nová budova radnice, dnes sídlo Mestského úradu.

Počas 1. svet. vojny padlo minimálne 30 miestnych občanov. Po vzniku 1. ČSR naďalej poľnohospodársky charakter, tradičné vinohradníctvo a ovocinárstvo, z remesiel čižmárstvo. R. 1921 v meste žilo 2007 obyv. Založený všeobecný úverový ústav (1929), obnovenie strojárskej prevádzky Binder a spol., otvorenie žel. stanice Moldava mesto (1930). V Košickej župe (1923 - 1928) a počas krajinského zriadenia (1928 - 1938) sídlom okresného úradu. Športové začiatky spojené so vznikom telovýchovného spolku Szepsi Testedző Egylet (1919). Po viedenskej arbitráži v novembri 1938 súčasťou Maďarska do r. 1945. Židovská komunita zdecimovaná r. 1944. Do vojnou silne poškodenej Moldavy vstúpili vojaci sovietskej armády v januári 1945, násilné odvlečenie mnohých občanov do pracovných táborov v ZSSR. Po r. 1948 drevospracujúce družstvo na výrobu nábytku, zlieváreň, pekárne, bitúnok. Rozsiahlejšia bytová výstavba na pravom brehu rieky po výstavbe VSŽ Košice. K mestu pričlenené obce Budulov a do r. 1990 Mokrance. R. 1960 Moldavský okres pričlenený do okresu Košice. Po novembrovej revolúcii r. 1989 rekonštrukcia historického jadra mesta, vybudovaná sieť káblovej televízie.

Demografia

Počet obyv.: 9525 (r. 2001). Priemerný vek 32,6. Bývajúce obyv. podľa národností: 4847 slovenská, 4158 maďarská, 353 rómska, 47 česká, 13 ukrajinská, 10 nemecká, 3 rusínska, 3 poľská, 1 chorvátska, 90 ostatné. Náboženská príslušnosť: 7011 rímskokatolícka, 999 ref. kresťanská, 326 gréckokatolícka, 99 Jehovovi svedkovia, 94 ev. a. v., 52 pravoslávna, 17 apoštolská, 13 ev. metodistická, 3 starokatolícka, 7 ostatné, 658 bez vyznania, 244 nezistené. Vzdelanostná štruktúra: 1984 základné, 1964 učňovské a stredné odborné bez maturity, 352 úplné stredné učňovské, 1659 úplné stredné odborné, 609 úplné stredné všeobecné, 35 vyššie, 428 vysokoškolské vzdelanie, 2271 detí do 16 r. Z 5187 ekonomicky aktívnych osôb pracovalo v odvetviach hospodárstva: 1171 priemyselná výroba, 493 veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru, 414 verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie, 254 školstvo, 222 zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, 195 doprava, skladovanie a spoje, 191 nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj, 177 poľnohosp. a poľovníctvo, 165 stavebníctvo, 124 verejné a sociálne služby, 108 hotely a reštaurácie, 78 výroba a rozvod elektriny, plynu a vody, 33 ťažba nerastných surovín, 29 peňažníctvo a poisťovníctvo, 18 lesníctvo, 10 exteritoriálne organizácie, 1 súkromné domácnosti, 1504 neudané.

Kultúra

Rím. kat. pôvodne got. kostol sv. Ducha z 15. stor., barok. prestavba v 2. pol. 18. stor. V historickom centre ref. klas. kostol z r. 1773, viaceré rekonštrukcie (naposledy 1997 - 99). V sev. časti mesta kaplnka sv. Rócha postavená na pamiatku obetí cholerovej epidémie z r. 1831. Rím. kat. fara z konca 18. stor. Národopisné múzeum na Hlavnej 130, objekt z r. 1850 obsahuje autentickú kováčsku vyhňu, miestnosť dokumentujúcu vývoj obuvníckeho cechu, kuchyňu s pôvodným vybavením z konca 19. stor., ukážky nástrojov klobučníckeho, krajčírskeho a medovnikárskeho cechu, archeologické nálezy. Pred Mestským úradom pamätná tabuľa Mártona Szepsi Csombora (1595 - 1622), autora prvého po maďarsky písaného cestopisu Europica varietas. Na priečelí farského úradu ref. cirkvi pamätná tabuľa kazateľovi a básnikovi Máté Szepsi Laczkóovi (1576 - 1633), prvému výrobcovi tokajského samorodého vína. Kópia drevenej tzv. Szojkovej brány odhalená r. 1996, pamiatka na požiar z r. 1794. Rím. kat. dekanát košickej diecézy, ref. kresťanský cirk. zb. Zariadenia sociálnych služieb: Domov dôchodcov, Klub dôchodcov, Dočasná ubytovňa pre bezdomovcov. Mestské príspevkové organizácie: Mestské kultúrne stredisko (vrátane informačného strediska), Mestské bytové hospodárstvo a Mestská televízia. Sústavu školských zariadení tvoria MŠ (5), ZŠ (4), ZUŠ, SPoPŠ, Gymnázium s vyuč. jazykom maďarským, Gymnázium Š. Moyzesa (zmluvy o medzinár. spolupráci so školami v Maďarsku, Česku a Poľsku). Dom Matice slovenskej. OV Csemadok. Mestská knižnica. Rómske OZ JEKHETANE ROMA. E Moldava nad Bodvou. R. 1992 obnovenie vydávania regionálneho časopisu Údolie Bodvy. Športové aktivity: Kickbox klub Moldava, lukostrelecká súťaž Bodva Cup, futbalové družstvo, zastúpenie na medzinárodných súťažiach v psích záprahoch a Beh o pohár Moldavy. Autobusová a žel. stanica, poliklinika, lekárska služba prvej pomoci a 3 lekárne. Pošta, hotel.

Hospodárstvo

Významnejšie podnikateľské subjekty: Tepelné hospodárstvo (s účasťou mesta), výroba krmív.

Rozvojové plány

Spoločný Obecný úrad v Moldave nad Bodvou vznikol zmluvnou dohodou mesta a 11 pridružených obcí (Čečejovce, Péder, Debraď, Janík, Paňovce, Drienovec, Cestice, Mokrance, Rešica, Komárovce, Nižný Lanec). Moldava sídlom Združenia miest a obcí Údolia Bodvy s rozlohou 423 km2. V blízkosti územia mesta letisko Košice, ktoré by v r. 2004 malo spĺňať požiadavky pre medzinárodnú leteckú prepravu. Na trase Turňa nad Bodvou - Miskolc je jediný hraničný priechod pre malý pohraničný styk Hosťovce - Tornanádaska. Najbližší medzinárodný hraničný priechod pre nákladnú dopravu a občanov tretích krajín je v Kechneci, okr. Košice - okolie.

Zahraničné vzťahy

Primátor mesta je predsedom Združenia Región Karpaty (slovenská časť Karpatského euroregiónu).
M. č.: Budulov, Moldava nad Bodvou.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30