Mesto Michalovce - Základné informácie o meste

810-michalovce
Viliam Zahorčák (SMER-SD, KDH)
Mestský úrad
Nám. osloboditeľov 30, Michalovce, 07101
Kontakt
Tel: 056/6864103
Fax: 056/6443520
Pošta: 07101 Michalovce 1
Obyvateľov 39 719
Mužov / Žien 19 271 / 20 448
Rozloha 52 km2
Hustota 745 oby/km2
Nadmorská výška 113 m.n.m.
Prvá zmienka 1244
Okres Okres Michalovce
Kraj Košický kraj
Aktívnych organizácií 5 414
Všetkých organizácií 9 764
Loading

Geografia

Okresné mesto Michalovce leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny na nánosovom vale Laborca v nadm. výške 114 m. Chotár sa rozprestiera vo výške 106 - 485 m n. m. Severne od mesta sa na okolitej rovine vynímajú ryolitové tvrdoše Hrádok a Biela hora. Nachádzajú sa tu ložiská zemného plynu a nafty. V rovinnej časti chotára sú nivné pôdy, v severovýchodnej časti na sprašových horninách illimerizované pôdy. Priemerná ročná teplota je 8 až 9 °C, priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 600 až 700 mm. Súčasťou mesta sú bývalé dediny Betlenovce, Močarany, Stráňany, Topoľany a Žabiany. Mesto má rekreačné zóny lesopark Biela hora, prírodné jazerá Vinné a Morské oko, Zemplínska šírava. Mesto sa rozprestiera na ploche 52,8 km2. Mesto je hospodárskym a kultúrno-spoločenským centrom Zemplína.

História


Územie okresného mesta Michalovce bolo osídľované už v praveku, takže územie mesta je osídlené nepretržite už 7000 r. Vo veľkomoravskom období obyvatelia tejto lokality žili v oblasti dnešného historického centra, Kostolného námestia. V parku kaštieľa našli archeológovia stopy po slovanskom osídlení z 9. a 10. stor., ktoré zanechali obyvatelia dediny Preča a o ktorej je prvý písomný doklad z r. 1266. Pri kaštieli sa nachádza zvyšok základového muriva rotundového kostola, pochádzajúceho z 11. stor. Okolo rotundy jestvovalo pohrebisko, z ktorého pochádza kamenná platňa bývalého bulharského kniežaťa z 11. stor. V priebehu 12. stor. bola oblasť začlenená do uhorského štátu, čím sa stala majetkom kráľa. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1244, kde sa spomína pod názvom Myhal. Bolo sídlom hradného panstva Sztárayovcov a patrilo mu 20 obcí. V 14. stor. existovalo v obci 5 ulíc, kaplnka, kostol, fara, škola, mlyny, ovocné záhrady a priľahlé osady. Vyberalo sa tu mýto, pracovali remeselníci a konali sa týždenné trhy. V 15. stor. obec získala právo usporadúvať dva výročné trhy. Od r. 1418 sa označovala ako mestečko (oppidum ), a bola centrom jedného zo štyroch slúžnovských obvodov Zemplínskej stolice, ktorý od r. 1773 nesie názov Michalovský. V r. 1453 mesto i hrad dobyli husiti. Hrad bol 25 r. v rukách J. Jiskru. V r. 1600 mali Michalovce vyše 80 meštianskych domov, 4 kúrie miestnych zemanov, kaštieľ tunajších šľachticov. Od 16. stor. bolo mesto pod vplyvom sedmohradských kniežat. V 17. stor. vznikli remeselnícke cechy. Neskôr sa počet obyv. a domov výrazne menil, napr. v r. 1715 - 1720 tu postupne žilo 7 až 15 meštianskych rodín. V r. 1828 tu pracovalo až 49 remeselníckych dielní. Agrárna funkcia zostala Michalovciam aj po postavení pivovaru, mlynu a tehelne. V r. 1867 získali Michalovce štatút veľkej obce. Určitý rozvoj sa zaznamenal po vytvorení železničného spojenia (r. 1871). V r. 1876 sa mesto stalo sídlom okresu. Michalovce boli v r. 1919 - 1923 sídlom župy, v r. 1951 - 1960 sídlom okresu. Po skončení 2. svetovej vojny nastal všestranný rozvoj mesta. V meste vyrástli nové sídliská, vybudovali sa priemyselné závody a v rámci vodohospodárskych úprav Východoslovenskej nížiny aj vodná nádrž Zemplínska šírava (33 km2).

Prvá písomná správa o obci Betlenovce pochádza z r. 1322. Patrila miestnym zemanom. V Betlenovciach bolo v r. 1600 20 poddanských domov. Začiatkom 18. stor. obec nejestvovala. V r. 1828 mala 3 domy a 31 obyv. Prvý písomný doklad o Močaranoch pochádza z r. 1322. Boli majetkovou súčasťou Pozdišovského panstva. Močarany mali v r. 1600 14 poddanských domov. V období r. 1715 až 1720 tu existovalo postupne 4 až 10 poddanských domácností. V r. 1828 tu bolo 49 domov s 374 obyvateľmi. V r. 1900 mali 625 obyv. Prvé písomné správy o Stráňanoch sú z r. 1336. V r. 1427 tu bolo 11 poddanských domov, v r. 1599 už 29 poddanských domov. Okolo r. 1720 bolo sídlisko opustené. V r. 1828 tu bolo 102 domov s 820 obyvateľmi. V r. 1900 tu žilo 1682 obyv. Prvá písomná správa o Topoľanoch pochádza z r. 1248. V Topoľanoch bolo v r. 1600 17 poddanských domov. V období r. 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 13 až 14 poddanských domácností. V r. 1828 tu bolo 55 domov s 448 obyvateľmi. V r. 1900 tu žilo 640 obyv.

Demografia

Podiel obyvateľstva v produktívnom veku je 66,3 %, v poproduktívnom veku 12,8 %. Priemerný vek obyv. je 33,6 roka. V meste žije 37777 obyv. slovenskej, 894 rómskej, 293 českej, 186 ukrajinskej, 132 maďarskej, 116 rusínskej, 21 poľskej, 17 ruskej, 7 nemeckej, 7 srbskej, 2 chorvátskej národnosti a u 496 obyv. nebola zistená národnostná príslušnosť. K rímskokatolíckej cirkvi sa hlási 21538 obyv., ku gréckokatolíckej 7850, k pravoslávnej 2073, k evanjelickej reformovanej 1726, k ev. a. v. cirkvi 1030, k ev. metodistickej 72, k bratskej 72, k cirkvi adventistov siedmeho dňa 40, ku kresťanským zborom 15, k čs. husitskej 10, k starokatolíckej 5 a k apoštolskej 2. Židovskú vieru vyznáva 15 obyv., svedkov Jehovových je 503 a 3887 obyv. je bez vyznania. Počet obyv. len so základným vzdelaním je 5719, učňovské vzdelanie bez maturity má 5727 obyv., stredné odborné bez maturity má 2529, úplné stredné učňovské má 1834, úplné stredné odborné má 7803, úplné stredné všeobecné má 2587, vyššie má 227 a vysokoškolské vzdelanie má 4237 obyv. Podiel ekonomicky aktívnych osôb v produktívnom veku je 78,3 %. Najviac ekonomicky aktívnych obyv., 3794, pracuje v priemyselnej výrobe, vo veľkoobchode, maloobchode a oprave motorových vozidiel pracuje 2106 a v školstve 1641. V meste je 2975 rodinných domov, 607 bytových domov a 43 ostatných budov.

Školstvo, kultúra, a šport

Po splynutí Preče s Michalovcami boli v mestečku dva gr. kat. kostoly. Rím. kat. kostol Narodenia Panny Márie zo 14. stor. prekonal viaceré stavebné úpravy. Gr. kat. kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky je z r. 1772, synagóga z r. 1888. Pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda z r. 1934. Barok.-klas. kaštieľ rodiny Sztárayovcov pochádza zo 17. stor., vznikol na mieste staršieho kaštieľa a hradu. Pred budovou Gymnázia P. Horova je pomník s bustou básnika Pavla Horova a v meste je tiež pomník s bustou pedagóga, kňaza a humanistu prof. ThDr. Štefana Hlaváča. Zemplínske múzeum bolo založené v r. 1957 a sídli v budove kaštieľa. V jeho areáli sa našli základy predrománskej rotundy. V múzeu sú stále expozície, etnografická, prírodovedná, archeologická, umelecko-historická a pripravuje sa historická. Pôsobia tu aj ďalšie kultúrne inštitúcie, ako Zemplínske osvetové stredisko (zriadovateľ folklórneho súboru Zemplín), Mestské kultúrne stredisko, knižnica Gorazda Zvonického, Dom Matice slovenskej, hvezdáreň a kino Centrum. Občianske združenie Návraty sa zaoberá spoznávaním kultúry, histórie a prírodných krás Zemplína. V polovici 20. stor. tu úspešne pôsobil divadelný aj folklórny súbor. V meste pôsobili tri významné osobnosti: významný maliar Jozef Teodor Mousson, básnik Pavol Horov a pedagóg, kňaz, humanista prof. ThDr. Štefan Hlaváč.

Škola jestvovala v Michalovciach pri farskom kostole. Najstarší písomný doklad o nej pochádza z r. 1335. V 20. stor. poskytovalo vzdelanie reálne gymnázium, hospodárska škola, škola pre ženské povolania, učiteľská akadémia, sociálno-zdravotná škola a priemyslové školy. V súčasnosti je v meste viacero škôl od základných až po vysoké. Je tu 8 ZŠ, Základná umelecká škola, Osobitná internátna škola, Gymnázium Pavla Horova (vzniklo 12. 10. 1922 ako reálne), Gymnázium na Ul. Ľ. Štúra, SOU stavebné, Stredná zdravotnícka škola, Hotelová akadémia, Obchodná akadémia, SOU strojárske, SOU poľnohospodárske, SOU služieb, SOU cirkevné, SPŠ elektrotechnická, pobočka Podnikovohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave a pobočka Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda Trnava.

Šport sa rozvíjal od začiatku 20. stor., význam získal najmä futbal, hádzaná, hokej. V súčasnosti sú v meste športové kluby Iuventa Michalovce (hádzaná), ŠK Zemplín Michalovce (futbal), TJ Turista, 1. BK Michalovce (basketbal). V meste sa pravidelne konajú spoločenské podujatia Jarný jarmok 30. 4. - 1. 5. (stavanie mája a "vyzvoľovanie parobka"), Zemplínsky jarmok (3. augustový víkend), Vianočné trhy, Zemplínske folklórne slávnosti (jún), Maliarske sympózium, Michalovská hudobná jar a jeseň, Cyrilometodské dni, Silvestrovská vernisáž Zemplínskeho múzea. Športové podujatia: Jarná cena mesta v parkúrovom skákaní, Beh o štít mesta, Podvihorlatský maratón.

Hospodárstvo

Tradičným zamestnaním Michalovčanov bolo roľníctvo a vinohradníctvo, menšia časť mužov a domácností sa venovala remeslám a obchodu. V 17. stor. tu pôsobilo 5 cechov, a to cech obuvníkov, mäsiarov, kolesárov, čižmárov a spoločný cech krajčírov, gombičkárov a kožušníkov. Neskôr boli najčastejším technickým zariadením vodné mlyny. Od 19. stor. bola v prevádzke tehelňa, pivovar, parný mlyn, od začiatku 20. stor. elektráreň. V 19. až 20. stor. tu bolo niekoľko tlačiarní a vychádzalo niekoľko novín a časopisov. Významné podnikateľské subjekty dneška: Nafta Východ (banská činnosť), Yazaki Wiring Slovakia (káblové súčasti pre automobilový priemysel), KERKO - Dlaždice (obkladový keramický materiál), Odeta (textilný priemysel), Zekon (pracovné odevy), Michalovské pekárne a cukrárne, Chemkostav (stavebníctvo), Sladovňa Michalovce. V meste je celý rad ústavov a špecializovaných organizácií poľnohospodárskeho charakteru, potravinárskych podnikov, priemysel strojársky, elektrotechnický, textilný, keramický, stavebný, odevný a drevársky priemysel a viaceré výrobné družstvá.

a rozvojové plány

Zdravotnícke služby zabezpečuje široká sieť ambulantných zariadení a nemocnica s poliklinikou. Rekreačné zázemie mesta tvorí lesopark Biela hora, prírodné jazerá Vinné a Morské oko, predovšetkým rozsiahla Zemplínska šírava s piatimi strediskami rekreácie a zábavy. Mesto poskytuje ubytovanie v hoteli Jalta a hoteli Družba. Spojenie so svetom zabezpečuje autobusová a železničná doprava, ktorá tu má autobusovú a železničnú stanicu. Investičné zámery mesta: dokončenie 1. a 2. etapy obnovy centrálnej mestskej zóny, dostavba tržnice a infraštruktúry priemyselného parku, bytová výstavba. V meste funguje Centrum prvého kontaktu (poradenstvo podnikateľom pri získavaní financií z fondov EU).

Zahraničné vzťahy

Družobné styky má mesto nadviazané s moravským mestom Vyškov, španielskym mestom Vilareal, poľským mestom Jaroslaw, maďarským mestom Sátoraljaújhely, ukrajinským Užhorodom a bulharskou Kavarnou.
M. č.: Betlenovce, Meďov, Michalovce, Milovaná, Močarany, Topoľany, Vrbovec, Žabany.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30