Mesto Kráľovský Chlmec - Základné informácie o meste

955-kralovsky-chlmec
Karol Pataky (MOST - HÍD, SMER-SD, KDH, SDKÚ-DS, SIEŤ)
Mestský úrad
L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, 07701
Kontakt
Tel: 056/6321238
Fax: 056/6322140
Pošta: 07701 Kráľovský Chlmec 1
Obyvateľov 7 704
Mužov / Žien 3 731 / 3 973
Rozloha 23 km2
Hustota 330 oby/km2
Nadmorská výška 120 m.n.m.
Prvá zmienka 1214
Okres Okres Trebišov
Kraj Košický kraj
Aktívnych organizácií 896
Všetkých organizácií 1 580
Loading

Geografia

Leží na východnom úpätí andezitových Kráľovských kopcov, geografickej dominanty juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny v nadm. výške okolo 114 m. Chotár sa rozprestiera v nadm. výške 99 až 264 m. Prevládajú nivné pôdy, na pieskových presypoch mačinové, na zvetralinách pevných hornín hnedé pôdy. Priemerná ročná teplota je 9 °C, priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 650 mm. Na svahoch Kráľovských kopcov sú vinice. Uprostred viatych pieskov je prírodná rezervácia s bohatým výskytom vodnej fauny.

História

Archeologický výskum odhalil rozsiahly slovanský mohylník a črepy keramiky, pochádzajúce z 8. až 10. stor. Sídlisko patrilo k najstarším slovansko - slovenským v priľahlom okolí. Prvé písomné doklady o Chlmci pochádzajú z r. 1214. Zemepánmi Chlmca boli v 11. storočí uhorskí králi, neskôr predkovia vacovského biskupa Boleslava, od konca 12. stor. konvent premonštrátov v Lelesi, neskôr šľachtici z Pavloviec a ich dedičia. Šľachtici z Pavloviec dali si nad Chlmcom postaviť hrad, ktorý jestvoval ešte v 16. storočí. K hradnému panstvu Chlmec patrilo mestečko Chlmec, dedina Malý Horeš a iné v Maďarsku. Miestny kostol je dokumentovaný od 14. stor. Na základe miestneho trhu sa Chlmec od 14. stor. rozvíjal ako mestečko.

Tradičné roľníctvo, vinohradníctvo, ovocinárstvo a rybárstvo bolo trvalým zamestnaním obyv. dediny a mestečka Chlmec, ku ktorým pribudlo remeselníctvo. O miestnych viniciach sú doklady od 15. stor. V r. 1600 bolo v sídlisku 55 domov roľníkov, vinohradníkov, remeselníkov, teda mešťanov, 3 kúrie miestnych zemanov, ev. ref. kostol, fara a škola. Neskôr sa počet obyv., domov a úroveň mestečka podstatne menila. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 19 až 39 meštianskych domácností, ale aj miestni zemania. V r. 1787 bolo 129 domov a 882 obyv., v r. 1828 bolo 168 domov a 1232 obyv., v r. 1900 bolo 2299, v r. 1970 5344 obyv. Od druhej polovice 19. stor. pôsobí lekárska a lekárnická služba. Poliklinika je od r. 1953.

Demografia

V meste žije približne 8000 obyv., z ktorých tri štvrtiny (presnejšie 77 %) je maďarskej a 18,9 % slovenskej národnosti. Rímskokatolíckych veriacich je 49 %, kalvínov 27 % a gréckokatolíkov 12,7 %. V predproduktívnom veku je 20 %, v produktívnom 66,1 % a v poproduktívnom 13,7 %. Ekonomicky aktívnych je 54,8 % obyvateľov, vysoký je podiel nezamestnaných - viac ako 40%. Podľa dosiahnutého stupňa vzdelania prevládajú absolventi učňovských škôl bez maturity (15 %) a stredných odborných škôl s maturitou (13,4 %), vysokoškolsky vzdelaných ľudí je 6,6 %.

Škola tu pôsobila od jestvovania farského kostola a miestnej farnosti. Od polovice 20. stor. tu pôsobia stredné školy so slovenským a maďarským vyučovacím jazykom. Od konca 19. stor. tu jestvujú tlačiarenské podniky. Rím. kat. kostol z pol. 14. stor. bol v 18. storočí prestavaný. Ev. ref. kostol pochádza z r. 1787, bol v r. 1900 rozšírený.

Hospodárstvo

Zachovalé časti Hlavnej ulice aj dnes pripomínajú pôvodný charakter okresného sídla zo začiatku 20. stor. Mesto má aj v súčasnosti charakter prirodzeného centra regiónu.

V meste sídli Gymnázium, SOU elektrotechnické, Dievčenská odborná škola a tri ZŠ. V meste pôsibí aj Chlmecká akadémia - evokované pracovisko Komárňanskej univerzity - zabezpečuje bakalárske vysokoškolské ekonomické štúdium. V meste je sídlo a galérie Klubu výtvarníkov Medzibodrožia a Použia Tice a vychádza aj miestna tlač "Helmeci Hírek". V poľnohospodárstve až do poslednej doby dominoval Štátny majetok, š. p., ktorý bol privatizovaný a pretransformovaný Popri nich sa na poľnohospodárskej produkcii vo výraznej miere podieľajú aj súkromní vlastníci, ktorí obhospodarujú reštitúciou prinavrátené pozemky. Z regionálnych podujatí sa tradičnými stali najmä jesenné oslavy vinobrania a dňa mesta, ktoré sa konajú každý rok v tretej dekáde septembra. Milovníci prírodných zvláštností by nemali obísť 20 m vysoké pieskovcové presypy, zvyšky depresných jazierok i stojaté vody bývalých mŕtvych ramien Tisy .
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30