Okres Banská Bystrica - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 22 731
Všetkých organizácií 36 792
Obyvateľov 111 112
Mužov / Žien 53 029 / 58 083
Počet miest / obcí 1 / 41
Rozloha 80 9.4 km2
Hustota 137 oby/km2
Kraj Banskobystrický kraj

Základné údaje

Súčasný okres zaberá časť bývalého okresu Banská Bystrica. Svojou rozlohou 809 km2 patrí medzi stredne veľké okresy v SR, v Banskobystrickom kraji má štvrtú najväčšiu rozlohu. Počtom obyvateľstva 111946 patrí medzi najľudnatejšie okresy v SR s hustotou obyvateľstva 138 obyvateľov na km2 medzi okresy s nadpriemernou hustotou osídlenia. Územie Banskobystrického okresu má v dôsledku zložitého geologického vývoja veľmi komplikovanú geologickú stavbu. Zastúpené sú tu skoro všetky geologické útvary, ktoré sa v Západných Karpatoch vyskytujú. pieskovce, často s vložkami uhlia, štrky a piesky. Do južnej a strednej časti okresu zasahuje Zvolenská kotlina. Veľká Fatra zasahuje na územie okresu svojou južnou časťou. Z neogénnych sedimentov vyskytujú sa v kotlinách íly, zlepence. Slovenské Rudohorie, najrozsiahlejšie pohorie Slovenska, zasahuje do okresu len severnými úsekmi. Na západ okresu strmo spadajú k Pohroniu východné svahy Kremnických vrchov, z východu Horehronské podolie, Veporské vrchy a Poľana. Najvyšší bod územia, 1753 m n. m. je Veľká Chochuľa v Nízkych Tatrách, najnižší bod územia, 304 m n. m., je pri výtoku Hrona z okresu v katastri obce Hronsek. Nerastné suroviny vyskytujúce sa na území okresu sa viažu na všetky geologické útvary. Rudné výskyty sú najčastejšie v kryštalinických masívoch Nízkych Tatier. Je tu rad hydrotermálnych žíl a impregnácií rúd železa, medi, antimónu, olova, zinku, zlata, striebra a iných kovov. Okres má nedostatok kvalitných kameňov, štrkov, pieskov a tehliarskych hlín. Povrch okresu je značne členitý, a preto aj priebeh podnebných prvkov je veľmi komplikovaný. V kotlinách je všeobecne teplejšie a suchšie podnebie, v pohoriach chladnejšie a vlhkejšie, ročný výkyv teploty sa s výškou zmenšuje. Najvyššiu teplotu má údolie Hrona vo Zvolenskej kotline, najnižšia teplota je na najvyšších vrchoch Nízkych Tatier. Okresom preteká rieka Hron, ktorá odvádza vody takmer z celého povrchu okresu. V hornom toku má väčší počet prítokov z oboch strán (Bacúšsky potok, Bystrá, Vajskovský potok, Jasenský potok, Lomnistá, Sopotnica, Ľupčica, Bystrica, Malachovský a Badínsky potok, Rohozná, Čierny Hron, Hutná. Najrozšírenejšími pôdami okresu sú: hnedé lesné pôdy, hnedozeme, ilimerizované pôdy a nivné pôdy. Menšie plochy zaberajú rankrové pôdy, pseudoglejové pôdy, podzoly a mačinové pôdy alpínske. Hnedé lesné pôdy sú v okrese najviac rozšírené, zaberajú viac než polovicu plochy. Územie okresu patrí do oblasti západokarpatskej kveteny - zvonček karpatský, poniklec obyčajný slovenský, klinček lesklý, stračia nôžka tatranská, soldanelka karpatská, ostropysk karpatský, horček rakúsky, fatranský a i. V najnižších polohách sa pestujú: pšenica mäkká ozimná, jačmeň ozimný, raž ozimná, ovos, kukurica na zrno, repka olejka ozimná, zemiaky konzumné neskoré. V lesoch je typickým zástupcom dub, hrab, javor, drieň a iné listnáče. Vo vyšších polohách sú lesy bukové, ktoré sa zachovali v prirodzenom stave len na niektorých miestach. Väčšinou boli vyrúbané, vysadené borovicami a neskôr smrekmi. Väčšina živočíchov v okrese patrí k druhom zóny listnatých a zmiešaných lesov. Vzácnym a ojedinelým druhom sú: myšavka vrchovská, hraboš močiarny, svišť hôrny. Udržal sa tu jeleň, srnec, medveď, rys a niekde i vlk, kuna skalná, líška tchor, vydra a ondatra. Dosť hojné sú plchy, netopiere, veverice a iné drobné cicavce. Z dravcov sa vyskytuje orol krikľavý, zriedkavo skalný, haja červená a tmavá, sokol sťahovavý, pustovka obyčajná. Najhojnejšie sú myšiak hôrny, jastrab veľký a jastrab krahulec, ďateľ čierny, orešnica perlová, jariabok a i. Na území okresu je časť Národného parku Nízke Tatry a časť chránených krajinných oblastí Poľana a Veľká Fatra. NAPANT bol vyhlásený v roku 1978. Výmerou 81095 ha je najväčším chránených územím na Slovensku. Národný park Veľká Fatra svojou výmerou 60610 ha má horský charakter, územie sa vyznačuje bohatou sieťou povrchových a podzemných vôd. Chránená krajinná oblasť Poľana s výmerou 20079 ha bola vyhlásená v roku 1981. Z maloplošných chránených území sú 2 národné prírodné pamiatky: Harmanecká jaskyňa a Mičinské travertíny, 11 prírodných pamiatok, Bátovský balvan, Horná roveň, Jánošíkova skala, Králická tiesňava, Ľupčiansky skalný hríb, Majerova skala, Malachovská skalka, Moštenické travertíny, Tajovská kopa, Veporské skalky, Zolná, 6 národných prírodných rezervácií Badínsky prales, Harmanecká tisina, Ľubietovský Vepor, Plavno, Ponická Dúbrava, Príboj a nakoniec 9 prírodných rezervácií Baranovo, Čačínska Cerina, Jelšovec, Kozlinec, Mackov bok, Mačková, Periská, Pri Bútľavke, Uňadovo.

Administratívna štruktúra

Celé územie dnešného okresu Banská Bystrica od 13. stor. do r. 1848 patrilo do Zvolenskej stolice, neskôr až do r. 1922 do Zvolenskej župy. Okres Banská Bystrica vznikol pri prvom administratívnom členení Slovenska v rámci novej ČSR v r. 1923. Líšil sa len o obce Brusno a Pohronský Bukovec, ktoré v tej dobe boli začlenené do okresu Brezno. V rokoch 1923 - 1928 bol okres Banská Bystrica súčasťou Zvolenskej župy a v rokoch 1938 - 1945 bol súčasťou Pohronskej župy. Pri správnom členení v roku 1949 z mesta Banská Bystrica vznikol okres Banská Bystrica mesto a zo zvyšku územia sa stal okres Banská Bystrica okolie. Obidva okresy boli v rokoch 1949 - 1960 súčasťou Banskobystrického kraja. Po znížení počtu okresov v r. 1960 vznikol veľmi veľký okres Banská Bystrica, ktorého súčasťou sa stal celý okres Brezno s rozsiahlym územím na východe. Okres Banská Bystrica v rokoch 1960 - 1990 patril do Stredoslovenského kraja.

Obyvateľstvo

Počtom obyvateľstva 111946 patrí medzi najľudnatejšie okresy v Slovenskej republike a hustotou obyvateľstva 138 obyvateľov na km2 medzi okresy s nadpriemernou hustotou osídlenia. Obyvateľstvo je sústredené do stredu okresu a pozdĺž cestných komunikácií vychádzajúcich z okresného mesta. Horské oblasti rozmiestnené po obvode okresu sú osídlené len riedko. Žije tu len necelých 25 % obyvateľov, čo je veľmi malé percento. Zaujímavá je skutočnosť, že až 75,3 % obyvateľov žije v okresnom meste. Za posledných 150 rokov sa počet obyvateľov okresu strojnásobil. V roku 1869 žilo v okrese 37509 obyvateľov, v r. 1921 45971, r. 1950 50488, a v r. 1991 111244 obyvateľov. 96,7 %, obyvateľov je slovenskej národnosti, 1,4 % českej, 0,6 % maďarskej, 0,2 % moravskej a 0,3 % inej. Čo do vekovej štruktúry obyvateľstva okresu je pozoruhodný nízky podiel obyvateľov poproduktívneho veku. Podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva je až o 4,1 % vyšší ako celoslovenský priemer, čo vyplýva z toho, že Banská Bystrica je sídlom vysokých škôl a viacerých kultúrnych inštitúcií. V okrese Banská Bystrica je 42 obcí, z toho jedno mesto, ktoré je najvýznamnejším sídlo okresu a kraja. Banská Bystrica je od r. 1960 aj sídlom kraja. Svojím významom presahuje hranice regiónu a patrí medzi najväčšie centrá školstva, kultúry, ale i cestovného ruchu. K významným sídlam okresu patria aj Ľubietová a Slovenská Ľupča, ktoré boli v minulosti slobodnými kráľovskými mestami. Známe sú aj niekdajšie banícke osady Špania Dolina a Staré Hory. V okrese Banská Bystrica sa nachádzajú aj kúpele Brusno. Významné sú aj strediská cestovného ruchu Donovaly, Králiky, Kordíky a iné. 9 obcí okresu má menej ako 200 obyvateľov, 200 - 499 obyvateľov má 12 obcí, 500 - 999 má 11 obcí, nad 1000 obyvateľov má 9 obcí a 3 vidiecke obce prekračujú počet 2000 obyvateľov. Medzi najstaršie obce patrí Badín (1232), najmladšou je Harmanec (1957), najnižšie položenou obcou je Hronsek (312 m n. m.) a najvyššie položenou sú Donovaly (960 m n. m.). Najväčší kataster má Ľubietová 6030 ha a najmenší Kynceľová 117 ha. Najväčšou obcou čo do počtu obyvateľov je Slovenská Ľupča (2921) a najmenší počet obyvateľov majú Motyčky (103).

Hospodárstvo

Po r. 1948 začal v okrese podstatný rozvoj hospodárstva. Veľká pozornosť bola venovaná rekonštrukcii hutného priemyslu. Priemysel sa zakladá najmä na spracovaní surovín získaných v okrese.

Väčšiu časť územia okresu zaberajú lesy. Na ornej pôde sa pestujú predovšetkým pšenica mäkká ozimná, raž ozimná, jačmeň ozimný, ovos, kukurica na zrno, repka olejka ozimná, zemiaky konzumné neskoré, ľan a raž. Rozsiahle plochy pokrývajú lúky a pasienky. Na nich je založený chov hovädzieho dobytka a oviec. Živočíšna výroba prevláda nad rastlinnou. Okres sa nachádza v centre Slovenska na hlavných cestných a železničných trasách zo západu na východ a zo severu na juh. Povrch okresu nemá dobré dopravné podmienky. Dopravné spojenie s Podtatranskou kotlinou je možné len cez vysoko položené sedlo Donovaly, s Turčianskou kotlinou serpentínami cez sedlo Malý Šturec. Na trati Banská Bystrica - Turčianske Teplice sa na území okresu nachádza náš najdlhší železničný tunel. V blízkosti Banskej Bystrice (12 km) sa nachádza letisko Sliač s parametrami medzinárodného letiska, ktoré má pravidelné letecké spojenia. Banská Bystrica je vzdialená od Bratislavy 216 km, od Košíc 219 km, od Žiliny 91 km a od Prešova 214 km. Okres má výborné podmienky pre ďalší rozvoj cestovného ruchu. Na prvom mieste sú to pohoria s lyžiarskymi a turistickými centrami (Staré Hory, Donovaly, Štiavničky). Populárna a často navštevovaná je Harmanecká jaskyňa objavená v r. 1932, Badínsky prales, v ktorom sú zastúpené všetky fázy vývoja prírodného lesa v pestrej mozaike, Mičinské travertíny, Malachovské skalky, Ľupčiansky skalný hríb, Moštenické travertíny, Náučný chodník Donovaly-Šachtička, Veľkým turistickým magnetom je aj samotné okresné mesto Banská Bystrica s obnoveným historickým jadrom, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou. V meste je divadlo, múzeá, galérie, rozhlasové a televízne štúdio a sídla mnohých významných inštitúcií. Vysokoškolské vzdelanie poskytuje Univerzita M. Bela. Z kultúrnohistorických pamiatok si pozornosť zaslúži mestský zámok a gotický kostol v Banskej Bystrici, renesančný kaštieľ v Radvani, zámok v Slovenskej Ľupči, renesančný a barokový kaštieľ v Hronseku a renesančný kaštieľ v Dolnej Mičinej. V príjemných kúpeľoch Brusno, neďaleko Banskej Bystrice sa liečia choroby tráviaceho a pohybového ústrojenstva.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30