Okres Zvolen - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 10 494
Všetkých organizácií 18 063
Obyvateľov 68 989
Mužov / Žien 33 109 / 35 880
Počet miest / obcí 2 / 24
Rozloha 75 9.0 km2
Hustota 89 oby/km2
Kraj Banskobystrický kraj

Základné údaje


Okres patrí do Banskobystrického kraja a leží v jeho západnej časti. Rozprestiera sa na oboch stranách rieky Hron a jej prítokov Slatiny a Neresnice. Rozloha 759 km2 a počet obyvateľov 67633 zaraďuje okres Zvolen medzi väčšie okresy Slovenska. Má veľmi pravidelný tvar, z jeho jadra na severovýchod a juhovýchod vybiehajú dva úzke výbežky. Susedí s okresmi Banská Bystrica, Brezno, Detva, Veľký Krtíš, Krupina, Banská Štiavnica a Žiar nad Hronom. Jadro územia okresu sa nachádza v južnej časti Zvolenskej kotliny. Na severozápade zasahuje okres do Kremnických vrchov, na juhozápade do Chránenej oblasti Štiavnické vrchy. Na severovýchode zasahuje okres do Chránenej krajinnej oblasti Poľana, kde sa nachádza aj najvyšší vrch okresu - Konce s 1 333 m n. m. a najnižší bod, 275 m n. m., je v doline Hrona, kde rieka opúšťa okres. Medzi obe kotliny v okrese na juhovýchode zasahuje pohorie Javorie a najjužnejšia časť okresu (Lešť) zasahuje do Krupinskej planiny. Výhodná geografická poloha predurčila územie okresu na významný komunikačný uzol cestnej, železničnej, ale i leteckej dopravy. Zvolenská kotlina je na území okresu vyplnená neogénnymi ílmi, pieskovcami a štrkmi. Pozdĺž riek sú na nivách uložené riečne sedimenty. Ostatné územie vytvorili neogénne sopečné andezity a ich pyroklastiká, miestami bazalty. Vo Zvolenskej kotline je prevažne pahorkatinový reliéf s veľkými náplavovými kužeľmi pod Poľanou. Pohoria majú ráz vrchovín a hornatín. Pliešovská kotlina je od okolitých celkov ohraničená zlomovými stráňami. Kotliny okresu patria do teplej klimatickej oblasti, pohoria do mierne teplej klimatickej oblasti. Hydrogeologicky patrí územie do povodia Hrona a Ipľa. Najväčšia rieka okresu je Hron. Na území okresu priberá Hron z ľavej strany Slatinu. Z nerastných surovín sa ťažia iba stavebné materiály (hlavne kameň). Časté sú minerálne pramene. Vďaka termálnym a minerálnym vodám vznikli v Sliači a v Kováčovej kúpele. Pôdy sú prevažne hlinité, patria k typom hnedých pôd, často aj illimerizovaných, prípadne oglejených. V Pliešovskej kotline prevládajú ilimerizované pôdy. Na ostatnom území sú rozšírené prevažne hnedé lesné pôdy kambizeme. Zvolenská a Pliešovská kotlina sú veľmi odlesnené. V nižších polohách okresu sú lesy dubové a dubovo - hrabové, vo vyšších najmä bukové. Miestami nájdeme aj porasty smreka a borovice, v Pliešovskej kotline agátu. Pôvodné dubové a bukové lesy sú väčšinou premenené na oráčiny a pasienky. Z chránených rastlinných druhov sa v rezervácii Boky vyskytujú porasty duba zimného, duba cerového, hrabu, z bylín tu rastie šalát trváci, divozel rakúsky, kosatec trávolistý, astra zlatovlasá a kavýľ pôvabný. Zo živočíchov prevládajú zástupcovia spoločenstiev listnatého lesa, polí a lúk: jeleň lesný, srnec lesný, diviak lesný, líška hrdzavá, zajac poľný. Z chránených živočíchov sa tu vyskytuje vydra riečna, rys ostrovid, výr skalný, strakoš kolesár, ďateľ trojprstý. V okrese je Chránená krajinná oblasť Poľana. Z maloplošných chránených území sú tu: Národná prírodná pamiatka Zolná, 3 prírodné pamiatky: Boky, Mláčik, Zadná Poľana, 3 prírodné rezervácie: Mačinová, Pod Dudášom, Príslopy a 2 chránené areály: Arborétum, Borová hora a Borovicový háj v Kováčovej. Trvalé osídlenie územia okresu je bezpečne zistené od mladšej doby kamennej - od neolitu (3 000 rokov pred n. l. ), keď sa tu usadzuje ľud bukovohorskej kultúry. Zvolensko sa trvale osadzuje sprvu potulnými lovcami, žijúcimi na vývojovom stupni barbarstva, ktorí sa postupne stávajú usadenými poľnohospodármi. S týmto životom súvisí výroba hrncov, rozličných nástrojov z kameňa, ktoré sú už hladené, brúsené a vŕtané (pod Pustým hradom, Drahy, Dobrá Niva). Krásnou lokalitou je Hrádok pri Lieskovci s tzv. keramikou kanelovanou a množstvom odštepovej industrie, ktorá bola v predchádzajúcom období jediným, ale typickým nástrojom. Táto lokalita bola v praveku opevnená, ako o tom svedčia dodnes zachované zvyšky po ochrannej priekope. Do tejto skupiny patrí aj Borová hora s pohrebišťom a sídliskom. Ľudstvo nadobúdalo vývojom nové skúsenosti a dostalo sa do štádia, keď okrem kameňa začalo používať čoraz častejšie kov. Najprv to bola meď (z okolia Zvolena prevŕtaný medený nástroj), ktorá sa kula a neskôr tavila, potom miešala s cínom, a tak sa z kováčov predchádzajúceho obdobia stávali kovolejci. Zo staršej doby bronzovej sa zachovali zlaté predmety. Lužické popolnicové polia pochádzajú z najmladšieho obdobia doby bronzovej (Zvolenská Slatina, Borová hora). Ľud lužickej kultúry bol rozšírený v takom množstve, že s podobnou populáciou na našom území sa málokrát stretávame. V 4. stor. sa vládnucou vrstvou stávajú Kelti. Prítomnosť Slovanov vieme dokázať už v 8. stor. (Krivá púť). Dokladom o slovanskom osídlení v najmladšom období sú pozostatky chát a ohníšť, ako aj keramika z odpadovej jamy, nájdené na dvore Technickej univerzity vo Zvolene. Terajšie územie okresu bolo teda trvale osídlené už pred 5000 rokmi.

Administratívna štruktúra

Od 13. stor. do r. 1848 podstatná časť územia dnešného okresu Zvolen patrila do Zvolenskej stolice, neskôr do Zvolenskej župy. Okres Zvolen, ktorý vznikol r. 1923 pri prvom administratívnom usporiadaní Slovenska v rámci novej Československej republiky, mal s dnešným rovnakú západnú a severnú hranicu. Na juhu bol väčší o celý dnešný okres Detva. Okres Zvolen patril do r. 1928 do Zvolenskej župy. V rokoch 1938 - 1945 patril do Pohronskej župy. Pri správnom členení r. 1949 okres Zvolen stratil na juhu v prospech okresu Krupina územie 4 dnešných obcí - Babiná, Sása, Bzovská Lehôtka a Pliešovce. Oba tieto okresy boli do r. 1960 súčasťou Banskobystrického kraja. Pri administratívnych zmenách r. 1960, keď sa počet okresov na Slovensku znížil z 92 na 33, okres Zvolen zostal, pričom sa na juhu rozšíril o celý okres Krupina a severnú časť okresu Modrý Kameň a stal sa okresom Stredoslovenského kraja. K malej úprave južnej hranice okresu došlo ešte r. 1968, keď na juhu vznikol okres Veľký Krtíš.

Obyvateľstvo

Má takmer rovnaký počet obyvateľov, ako je priemer pre okres Slovenska. Z hľadiska ľudnatosti je to štvrtý najväčší okres v kraji - za okresmi Banská Bystrica, Rimavská Sobota a Lučenec. S hustotou obyvateľstva 89 obyvateľov na km2 patrí v kraji k okresom s nadpriemernou hustotou osídlenia, ale iba sa približuje k priemernej hustote obyvateľstva Slovenskej republiky. Hustota zaľudnenia však za celoslovenským priemerom značne zaostáva, žije tu o 20 obyvateľov na 1 km2 menej. Obyvateľstvo je sústredené v severozápadnej časti okresu vo Zvolenskej kotline, len v okresnom meste žije až 65,3 % obyvateľov. Vývoj počtu obyvateľov v posledných 150 rokoch bol pomerne dynamický, ako vo väčšine okresov Slovenska. Výnimkou bolo obdobie r. 1921 - 1950. Počet obyvateľov: 1869 - 24926, 1921 - 35128, 1950 - 38775, 1991 - 65237, 1995 - 67829. V okrese Zvolen je 25 obcí, z toho 2 mestá. Sídlom okresu je najväčšie mesto Zvolen so 43796 obyvateľmi. Mesto je významným dopravným uzlom s nadokresným významom. V druhom najväčšom meste Sliač býva 6,7 % obyvateľov okresu a sú tu známe kúpele a letisko. Tretia najväčšia obec čo do počtu obyvateľstva je Očová, rázovitá obec pod masívom Poľany. Veľkosťou tesne za ňou nasleduje Zvolenská Slatina a Pliešovce. Vo vidieckych sídlach žije 28 % obyvateľov okresu, čo je veľmi nízka hodnota, ktorá poukazuje na pokročilú urbanizáciu v okrese. Najstaršia obec je Sielnica (1250), najmladšia Breziny (1808), najnižšie položená Hronská Breznica (289 m n. m.), najvyššie položená Michalková (660 m n. m.), s najväčším katastrom Očová (8900 ha), s najmenším Lukavica (517 ha), s najväčším počtom obyvateľov Očová (2596) a s najmenším Michalková (40). V katastroch viacerých obcí je rozšírené kopaničiarske osídlenie.

Hospodárstvo

Všetky obce v okrese svojou priemyselnou produkciou značne prevyšuje Zvolen. Najväčší podnik na jeho území je Bučina, a. s., v ktorom sa spracúva drevo a vyrábajú drevotrieskové dosky, preglejky i montovateľné stavby z dreva. Drevárskou výrobou sa vo Zvolene zaoberá aj Stokat, a. s. Strojársky priemysel v meste reprezentuje firma ŽOS, a. s. - opravy a rekonštrukcie koľajových vozidiel, ďalej Liaz, a. s., ktorá vyrába časti nákladných vozidiel a zároveň robí ich montáž a firma Mont IRP, s. r. o., s produkciou zostáv montovateľných hál, kontajnerov a iných zariadení. Mäsový priemysel, a. s., Hydinársky priemysel, a. s., Zvolenská mliekáreň, Pekárne a cukrárne, š. p., IGA, s. r. o., reprezentujú zvolenský potravinársky priemysel. Najväčšiu časť osevných plôch zaberajú obilniny, a to jačmeň ozimný, pšenica mäkká ozimná, raž ozimná, ovos, kukurica na zrno, repka olejka ozimná, zemiaky konzumné neskoré. Významné je pestovanie ľanu a ďateliny. Najlepšie podmienky pre rastlinnú výrobu má Zvolenská kotlina. Významný je chov hovädzieho dobytka a oviec na rozsiahlych plochách lúk a pasienkov. Zvolenský okres leží v centrálnej časti kraja. Vedú ním dopravné línie spájajúce jeho jednotlivé časti. Zvolen má oddávna prospech z výhodnej dopravnej polohy a z toho, že je tam najdôležitejšia dopravná križovatka v regióne. Z hľadiska cestovného ruchu majú pre okres prvoradý význam kúpele Sliač a Kováčová. V Sliači sa liečia choroby obehového ústrojenstva. Kúpeľný prameň obsahuje síranovo - hydrouhličité, vápenato - horečnaté a uhličité rozpustené minerály a jeho teplota je 33,20 °C. V Kováčovej sa liečia poruchy pohybového a nervového ústrojenstva. Využívajú sa na to síranovo - uhličité a vápenato - horečnaté minerálne vody teplé 47,50 °C. V letnom období sa na rekreáciu využívajú vodné nádrže v okolí Zvolena. Vo Zvolene ďalej sídlia: Technická univerzita, Colný úrad, Štátny dráhový úrad, Lesnícky výskumný ústav, Slovenská akadémia vied, Ústav ekológie lesa, Slovenský hydrometeorologický ústav, Štátny plemenársky ústav SR, Štátny veterinárny ústav, Štátny zdravotný ústav, Technický a skúšobný ústav stavebný, Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, Ústav ekológie lesa SAV, Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva,Ústav sociálnej starostlivosti Symbia, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Kultúrnym potrebám obyvateľstva slúžia knižnice, kiná, divadlá. Z kultúrnohistorických pamiatok vyniká Zvolenský zámok, Pustý hrad nad Zvolenom, hrad Dobrá Niva a ranorenesančný kaštieľ v Hájnikoch. Vo viacerých obciach sa zachovala ľudová architektúra a románske cirkevné stavby. Obyvateľstvu slúži Nemocnica s poliklinikou vo Zvolene, špecializované liečebne, zdravotné strediská. Životná úroveň obyvateľstva rýchlo rastie. Zlepšuje sa štruktúra a vybavenosť bytov predmetmi dlhodobej spotreby.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30