Okres Banská Štiavnica - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 2 856
Všetkých organizácií 5 181
Obyvateľov 16 414
Mužov / Žien 7 981 / 8 433
Počet miest / obcí 1 / 14
Rozloha 29 2.3 km2
Hustota 57 oby/km2
Kraj Banskobystrický kraj

Základné údaje


Prijatím zákona NR SR č. 221/1996 Z. Z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky vznikol dňa 24. júla 1996 okres Banská Štiavnica z bývalého obvodu Banská Štiavnica, patriaceho predtým do okresu Žiar nad Hronom. Z administratívno - správneho hľadiska patrí okres do Banskobystrického kraja a leží na jeho juhozápadnom okraji. Rozloha 292 km2 a počet obyvateľov 17092 zaraďuje okres Banská Štiavnica medzi menšie okresy, menšie sú len Hlohovec a Kysucké Nové Mesto. Okres má podlhovastý tvar pretiahnutý v smere sever - juh. Susedí so 4 okresmi Banskobystrického kraja (Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen a Krupina) a s jedným z Nitrianskeho (Levice). Územie okresu z geografického hľadiska zodpovedá zhruba pohoriu Štiavnické vrchy, ktoré hraničia na severozápade so Žiarskou kotlinou, na západe s Novobanskou kotlinou, na severe s Kremnickými vrchmi, na juhu a východe s Krupinskou planinou a na juhozápade s Hronskou nivou a Ipeľskou pahorkatinou. Výškové rozpätie okresu dosahuje od 210 m n. m. do 1009 m n. m. Okres sa nachádza v centrálnej časti Štiavnických vrchov v rámci sústavy stredoslovenských vulkanických pohorí. Rozlohou sú najväčším vulkanickým pohorím s pestrým zastúpením sopečných hornín na Slovensku. Geologická stavba územia podnietila rozvoj baníctva a rozvoj najvýznamnejšieho a najstaršieho ťažobného revíru, ktoré po stáročia ovplyvňovali krajinný ráz stopami po ťažbe, haldami a hlavne vybudovaním unikátneho vodohospodárskeho systému výšinných umelých jazier - tajchov. Vodné toky sú pomerne krátke s veľmi nízkymi prietokmi. Majú významnú biogeografickú polohu na rozhraní teplomilných panónskych a chladnomilných karpatských horských druhov flóry a fauny. S Vtáčnikom, Hronským Inovcom, Kremnickým pohorím, Krupinskou vrchovinou a Poľanou tvorí sopečnú skupinu Slovenského rudohoria. Najvyšším bodom územia je najvyšší vrch Štiavnických vrchov Sitno. Z jeho vrcholu je široký kruhový výhľad. Strmé skalné steny z andezitu chránia vrchol z troch strán. Samotný vrchol bol osídlený v období praveku. Oblasť Sitna je považovaná za kolísku európskej turistiky v stredných polohách. V celom pohorí niet pravidelnosti a aj údolia, ktoré mesto a jeho okolie spájajú s údolím Hrona a Ipľa, majú rôzny smer. Hlavné a mnohé vedľajšie údolia vznikli eróziou potokov, ktoré odvádzajú povrchovú vodu do Hrona a Ipľa. Chotár tvoria väčšinou sopečné horniny, predsopečné podložie - pestré bridlice, pieskovce a kremence druhohornej melafýrovej série. Sopečnú činnosť ukončili koncom treťohôr výlevy čadičov. V časti st. andezitov sa hydrotermálnymi procesmi vytvorili olovnato - striebrozinkové rudy. Najnižší bod, 263 m n. m., je v doline Štiavnice na hraniciach okresu v katastri obce Prenčov. Územie okresu tvoria neogénne sopečné andezity a ich tufy, tufity a brekcie. Menej sú zastúpené bazalty a iné sopečné horniny. Tam, kde sú menej odolné horniny, vyhĺbila voda erózne brázdy. Jednou z nich je Štiavnická brázda. Naopak, zvyšky lávových pokrovov a prúdov, z ktorých jeden pokrýva i Sitno, z terénu výrazne vyčnievajú. Prevažná väčšina územia patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, len najvyššie časti Štiavnických vrchov sú v chladnej klimatickej oblasti. Geotermálne vody svojím množstvom a možnosťou využitia prekračujú regionálny význam. V rámci okresu je významný, ale nevyužívaný geotermálny prameň František šachta a prameň Podhorie. Na území okresu pramení Štiavnica, Sikenica a Richnava, všetky krátke a málo vodnaté riečky. Nedostatok vody potrebnej pre bane riešili v minulosti výstavbou vodných nádrží - tajchov, ktoré sú jedinečnou okrasou. Aj keď vcelku stratili svoj pôvodný význam, majú teraz novú, veľmi vďačnú funkciu estetickú a rekreačnú. Tieto vodné nádrže boli vybudované v 18. stor. v úzkych uzáveroch hlavných aj bočných údolí ako zdroj chýbajúcej vodnej energie. Najznámejšie sú: Počúvalské jazero, Štiavnické jazero (Rozgrund) a Richnavské jazerá. Sú tu tiež početné minerálne pramene. Keďže banská činnosť vyžadovala veľké množstvo dreva, Štiavnické vrchy boli v minulosti do veľkej miery odlesnené a pôvodné lesy do veľkej miery na viacerých miestach nahradili smrekové monokultúry. Rozprestierali sa v celej oblasti bučiny, zmiešané porasty z duba a buka. Z takýchto lesných spoločenstiev tu zostali iba zvyšky. Namiesto týchto nastúpili rozsiahle odlesnené plochy zúžitkované na pasienky, lúky, záhrady, kým do lesov namiesto pôvodných spoločenstiev sa umelo vnášal smrek, jedľa a smrekovec. V pohorí sa stretávajú teplomilné rastlinné druhy, ktoré prenikajú z juhu, s chladnomilnými. Preto je tu veľa zaujímavých chránených rastlín: plamienok celolistý, silenka zelenokvetá, mečík strechovitý, šafran Heuffelov, rosička okrúhlolistá, žltohlav európsky, metlica krivoľaká. Pestrosť rastlinstva ovplyvňuje aj výskyt živočíchov. Je tu množstvo motýľov (asi 1500 druhov) a chrobákov, žije ďateľ balkánsky, slávik obyčajný, jašterica múrová, slepúch krehký, haja červená, výr skalný, jastrab krahulec, jastrab lesný, rys, veverica, líška, kuna, z bežných jeleň lesný, srnec lesný, muflón lesný, daniel škvrnitý. Opustené bane poskytujú útočisko viacerým druhom netopierov. Od severu a západu sú ohraničené Hronom, na východe susedia s Pliešovskou kotlinou, kde tvoria hranicu riečky Krupinica a Neresnica. Z maloplošných chránených území sú tu: prírodná pamiatka Žakýľske pleso, NPR Sitno, ďalej dve prírodné rezervácie: Holík, Jabloňovský Roháč a štyri chránené areály: Arborétum Kysybýheľ na ploche 7, 73 ha založené v roku 1900, Banskoštiavnická botanická záhrada o rozlohe 3, 5 ha vysadená v roku 1838 - 1861, Banskoštiavnická kalvária, Jurajova štôlňa.

Administratívna štruktúra

Od 13. stor. do r. 1848 podstatná časť územia dnešného okresu Banská Štiavnica patrila do Hontianskej stolice, neskôr až do r. 1922 do Hontianskej župy. Územie dnešných obcí Močiar a Podhorie na severe okresu bolo súčasťou Tekovskej stolice, neskôr Tekovskej župy a územie obce Kozelník na severovýchode patrilo do Zvolenskej stolice, neskôr do Zvolenskej župy. Okres Banská Štiavnica, ktorý bol vytvorený pri prvom administratívnom členení Slovenska v rámci novej ČSR r. 1923, sa od dnešného líšil iba na jednom mieste. Na západe bol väčší o územie dnešnej obce Hodruša - Hámre a obce Vyhne. V r. 1923 - 1928 patril okres Banská Štiavnica do Zvolenskej župy, v r. 1938 - 1945 do Pohronskej župy a v r. 1949 - 1960 do Banskobystrického kraja. Pri redukcii okresov z 92 na 33 r. 1960 okres Banská Štiavnica zanikol. Zo samostatných okresov Kremnica, Nová Baňa a Banská Štiavnica vznikol nový okres Žiar nad Hronom, ktorý v r. 1960 - 1990 bol súčasťou Stredoslovenského kraja. Okres Banská Štiavnica existuje od roku 1996.

Obyvateľstvo

Podľa počtu obyvateľov je Banská Štiavnica tretí najmenší okres Slovenska (Medzilaborce a Turčianske Teplice). Hustota zaľudnenia je veľmi nízka, na 1 km2 žije o 48 obyvateľov menej, ako je celoslovenský priemer. Osídlenie je rovnomerné, okres je jedným z mála okresov Slovenska, v ktorých počet obyvateľov za posledných 150 rokov bez prestania klesá. V roku 1869 tu žilo 22514 obyvateľov, 1921 - 21853 obyvateľov, 1950 - 18232 obyvateľov, 1991 - 17008 a 2002 - 17151 obyvateľov. V predproduktívnom veku je 24,1 %, v produktívnom veku 56,1 % a v poproduktívnom veku 19,8 %. Slovenskej národnosti 97,8 %, rómskej 1 %, maďarskej 0,3 %, ostatné 0,3 %. Okres je na treťom mieste v počte obyvateľov slovenskej národnosti v kraji. Zaujímavý je aj úplne rovnaký podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva, ako je krajský priemer. V okrese Banská Štiavnica je 15 obcí, z toho jedno mesto. Najstaršou obcou je Banská Belá (1228), najmladšou Štiavnické Bane (1559), najnižšie položená obec Prenčov 325 m n. m., najvyššie Štiavnické Bane 750 m n. m., s najväčším katastrom je obec Prenčov 2450 ha, s najmenším Kozelník 900 ha, s najväčším počtom obyvateľov je obec Banská Belá s 1250 obyvateľmi a s najmenším počtom obyvateľov je obec Vysoká, ktorá má 142 obyvateľov. Najvýznamnejším sídlom okresu je okresné mesto Banská Štiavnica. Historický význam mesta zvyšuje atraktívnosť regiónu pre turistický ruch. Štruktúra cestovného ruchu je charakterizovaná relatívne vysokým podielom návštevníkov zo zahraničia. V roku 1993 bola zapísaná na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Hospodárstvo

Napriek tomu, že v okrese sú bohaté tradície priemyselnej výroby, prežíva okres hlbokú hospodársku krízu. Najvýznamnejší z podnikov je Pleta, š. p., v Banskej Štiavnici s odevnou výrobou. Poľnohospodárska výroba okresu je vzhľadom na prírodné pomery zemiakársko - pasienkársko - lúčneho typu. Dopestuje sa však aj jačmeň ozimný, pšenica mäkká ozimná, ovos, raž ozimná, kukurica na zrno, repka olejka, zemiaky konzumné neskoré. Významný je aj chov dobytka, ošípaných, hydiny a oviec. Lesy, ktoré sa v minulosti využívali pri banskej činnosti, predstavujú jeden z možných potenciálov rozvoja hospodárstva. Vzhľadom na hornatý povrch okresu významné dopravné komunikácie ho obchádzajú a cesty na jeho území majú len regionálny význam. Po 2. svetovej vojne bola v náročnom horskom teréne z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice vybudovaná železnica známa ako Trať mládeže. Okres Banská Štiavnica má veľmi dobré prírodné podmienky a kultúrnohistorické zázemie pre rozvoj cestovného ruchu. Oveľa horšie je na tom s infraštruktúrou, ktorá vo väčšine prípadov nespĺňa náročné kritériá. Okresné mesto má mnoho historicky cenných budov, a to sa vzťahuje nielen na Starý zámok, Nový zámok, kostoly, súsošia a Klopačku, ale i na výstavné meštianske domy. V Banskej Štiavnici bola najstaršia Banská akadémia v Európe. V meste je zaujímavé Slovenské banícke múzeum. Z okolitých sídiel si pozornosť zaslúži Svätý Anton, kde sa nachádza kaštieľ s Lesníckym, drevárskym a poľovníckym múzeom a pekným parkom. Tajchy, vodné nádrže, ktoré vznikli ako súčasť banských technických zariadení, sú turistami vyhľadávané najmä v letných mesiacoch. Aj legendami opradené Sitno priťahuje množstvo návštevníkov. Banské múzeum v prírode (skanzen) ponúka okrem prehliadky historických povrchových banských objektov a uhoľnej expozície aj možnosť fárania do bane. V okrese sa nachádza 54 predajní potravinárskeho tovaru, pohostinstvá, 4 kúpaliská, krytý bazén, 2 štadióny, 6 futbalových ihrísk, hotely, penzióny, turistické ubytovne, verejné knižnice, kiná, kultúrne domy, 2 prírodné amfiteátre, domovy dôchodcov, Nemocnica s poliklinikou (zriadená v r. 1953), železničná a autobusová stanica, pošta, čerpacie stanice, peňažné ústavy, poisťovne.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30