Okres Košice - Okolie - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 9 620
Všetkých organizácií 18 470
Obyvateľov 122 248
Mužov / Žien 60 790 / 61 458
Počet miest / obcí 2 / 112
Rozloha 154 1.3 km2
Hustota 75 oby/km2
Kraj Košický kraj

Geografické ohraničenie

Okres Košice - okolie je druhý najväčší na Slovensku. Jeho rozloha: je 1533,4 km2, čím sa 22,7 % podieľa na rozlohe Košického kraja. Nachádza sa na juhovýchode Slovenska a susedí s 9 okresmi. Na severe s dvoma okresmi Prešovského kraja (Prešov a Vranov nad Topľou, na západe a na východe s troma z Košického kraja (Rožňava, Gelnica, Trebišov) a so všetkými štyrmi okresmi mesta Košice, ktoré obklopuje. Na juhu hraničí s Maďarskom. Územie tohto okresu sa rozprestiera prevažne v Košickej kotline, na východe zaberá časť Slanských vrchov, na západe časť Volovských vrchov a Čiernej hory, ktoré patria do Slovenského rudohoria, na juhozápade sa rozprestiera v Bodvianskej pahorkatine a zasahuje do okraja Slovenského krasu. Najvyšší bod územia je v nadm. výške 1246 m na Kojšovskej holi vo Volovských vrchoch, najnižší pri výtoku v katastri obce Milhosť - 160 m nad morom. Košickú kotlinu tvoria neogénne íly, sliene, piesky a štrky, štvrtohorné riečne usadeniny a spraše, Slanské vrchy andezity a ich pyroklastiká a Volovské vrchy sú tvorené prvohornými a staršími usadenými a premenenými horninami s ostrovmi starých magmatických hornín. V Čiernej hore sa nachádzajú žulové horniny, v Slovenskom krase najmä druhohorné vápence a dolomity. V Košickej kotline a Bodvianskej vrchovine prevláda pahorkatina a planiny s náplavovými kužeľmi a úvalinovitými dolinami v podhoriach. Reliéf Čiernej hory, Volovských a Slanských vrchov je vrchovinový a pahorkatinový, terén Slovenského krasu planinový. Košická kotlina a nižšie polohy patria do teplej klimatickej oblasti. Vo východnej časti okresu tečie rieka Hornád, do ktorej sa vlievajú Svinka, Torysa a Olšava, v záp. časti okresu majú svoje korytá rieky Bodva a Ida. V Košickej kotline sa pozdĺž riek ťahajú pásma nivných pôd. Vyskytujú sa tu hnedozeme, černozeme a illimerizované pôdy. Z nerastných surovín sa tu nachádzajú tehliarske hliny, stavebný kameň, dolomit, štrkopiesky, chrizolitový azbest, sialitické a keramické íly, kaolín, vápenec a amfibiolit. V pohoriach prevládajú hnedé lesné pôdy a rendziny. Nižšie časti pohorí sú značne odlesnené, v nižších zalesnených polohách prevládajú dubové lesy, vo vyššie položených lesoch bučiny, vo Volovských vrchoch aj ihličnaté stromy - jedle a smreky. V Bodvianskej pahorkatine sa okrem dubov vyskytujú aj agáty. Medzi vzácne rastliny tu rastúce patria: rumenica turnianska, poniklec slovenský, klinček včasný, ľan chlpatý, sleziník severný, plavúň sploštený, hlaváčik jarný. Zo živočíchov sa na rozsiahlom území vyskytuje predovšetkým fauna listnatého lesa, polí a lúk, a to zajac poľný, bažant poľovný, srnec lesný, jeleň lesný, líška hrdzavá, muflón lesný aj daniel škvrnitý. Žijú tu aj chránené druhy: vlk dravý, rys ostrovid, výr skalný, orol krikľavý, orol kráľovský, včelárik zlatý, jasoň červenooký, roháč obyčajný. Na územie okresu zasahuje Národný park Slovenský kras, na chránenom území sa nachádza 5 prírodných pamiatok: Drienovská jaskyňa, Herliansky gejzír, Jasovská jaskyňa, Kunia priepasť, Skalistý potok, 3 prírodné pamiatky: Čertova skala, Miličská skala, Trstinové jazero, 14 národných prírodných rezervácií a 7 prírodných rezervácií, z ktorých sú najznámejšie a turisticky a rekreačne najviac využívané Zádielska tiesňava, Sivec, Turniansky a Slanský hradný vrch, jazero Malá Izra. Na území okresu sa nachádzajú aj 2 chránené areály: Perínske rybníky a pieskovňa Nižný Čaj.

Hospodársko - infraštrukturálna charakteristika, zamestnanosť

Najdôležitejšie priemyselné odvetvia okresu sú priemysel stavebných látok (výroba cementu, železničných betónových podvalov, inžinierskej prefabrikácie), strojárska a opravárenská výroba, výroba remeselníckeho a záhradníckeho náradia, výroba konektorov a elektrotechnických komponentov pre telekomunikačný, automobilový a počítačový priemysel. Najvýznamnejším hospodárskym strediskom je Moldava nad Bodvou. Nachádza sa tu podnik Tepelné hospodárstvo a firma AGRO-MOLD, ktorá sa špecializuje na výrobu krmív. V Medzeve má sídlo firma Viktória Hámor a menšie drevárske, nábytkárske a odevné prevádzky. V Štóse sa vyrábajú nože a malá garážová technika v spoločnosti TAIDE-Sandrik. V Turni nad Bodvou je najväčší závod okresu na výrobu cementu. Ďalšie závody priemyslu stavebných látok sú v Geči a Čani. Lomy vznikli vo Včelároch a Malej Vieske. Z rozlohy okresu tvorí vyše polovicu poľnohospodárska pôda a z nej štvrtinu zaberajú lúky a pasienky. Najúrodnejšie oblasti sú na juhu a na východe okresu. Významné je pestovanie pšenice, cukrovej repy, jačmeňa, kukurice, na západe raže a zemiakov. Z krmovín je najviac zastúpená lucerna. Na východe v dolinách Torysy a Olšavy sa rozvinulo ovocinárstvo a na juhozápade vinohradníctvo, celkovo sa darí teplomilnejším plodinám. Z dopravného hľadiska je okres veľmi nesúrodý, pretože obklopuje zo všetkých strán najväčšiu dopravnú tepnu východného Slovenska - mesto Košice so všetkými jeho štyrmi okresmi. Prepojenosť jednotlivých častí je tak možná iba cez Košice. Dopravne významný je Dargovský priesmyk cez Slanské vrchy, kadiaľ vedie hlavné spojenie Slovenska s Ukrajinou. V okrese sú dva cestné hraničné priechody do Maďarskej republiky: v Milhosti a Hosťovciach. Železničný hraničný priechod je v Milhosti. Pre turistiku sú najzaujímavejšie lyžiarske stredisko Kojšova hoľa, kúpele v Štóse, Zádielska dolina, Jasovská jaskyňa a gejzír v Herľanoch. Z kultúrnohistorických pamiatok je významný Slanský hrad, Jasovský hrad a bývalý opevnený kláštor, ktorý je zároveň aj národnou kultúrnou pamiatkou, barokovo - klasicistický kaštieľ s parkom v Šemši, neskorogotický kaštieľ v Budimíre, 2 kaštiele a kúria vo Veľkej Ide a Turniansky, pôvodne gotický, hrad. Podľa počtu obyvateľov patrí okres Košice - okolie medzi veľké okresy Slovenska. Je jedným zo 17 okresov, ktoré majú viac ako 100000 obyvateľov. Podľa sčítania obyvateľov z r. 2001 ich má presne 106999. Hustota zaľudnenia je 71 obyvateľov na 1 km2. Hustejšie sú osídlené južné a východné oblasti Východoslovenskej nížiny, ale v oblasti Slovenského rudohoria na severozápade žije málo obyvateľov. Prelom vo vývoji počtu obyvateľstva bol na začiatku 20. rokov 20. storočia, kedy v r. 1921 žilo v okrese vyše 68-tis., v r. 1950 viac ako 75-tis., v r. 1991 99-tis. a v r. 1995 101-tis. obyvateľov. Vo vidieckych sídlach žije 87 % obyvateľov okresu, čo je hodnota dvojnásobne presahujúca slovenský priemer. Viac ako 2000 obyvateľov má 8 vidieckych obcí okresu: Čaňa, Družstevná pri Hornáde, Jasov, Poproč, Rozhanovce, Turňa nad Bodvou, Valaliky, Veľká Ida. Medzi najstaršie obce okresu patria Kechnec a Perín-Chym, v r. 1964 vznikla najmladšia obec Sady nad Torysou zlúčením obcí Byster a Zdoba. Najvyššie položená obec je Hačava, najnižšie Kechnec. Neberúc do úvahy mestá Medzev a Moldava nad Bodvou, najväčší kataster z obcí má Košická Belá, naopak najmenší kataster má Bočiar. Obcou s najväčším počtom obyvateľov je Čaňa, najmenej obyvateľov žije v Mudrovciach. Z celkového počtu obyvateľov je v okrese 51,1 % pracujúcich a viac ako 15000 nezamestnaných. Z obyvateľstva v produktívnom veku je podiel ekonomicky aktívnych 80,5 %. Najviac zamestnaných je v podnikoch, ktorých vlastníkom je prevažne štát (33,2 %) a v súkromných podnikoch (27,6 %), z hľadiska hospodárskeho odvetvia prevláda zamestnanie v priemyselnej výrobe, poľnohospodárstve, poľovníctve a súvisiacimi službami, v stavebníctve, veľkoobchode a maloobchode, v servisných službách a doprave. Viac ako polovica ekonomicky produktívnych obyvateľov za svojim zamestnaním dochádza. V národnostnej štruktúre prevláda s takmer 80 % slovenské obyvateľstvo, vďaka spoločným južným hraniciam s Maďarskom je početné obyvateľstvo maďarskej národnosti (13 %), tretím najpočetnejším etnikom sú Rómovia, ktorých tu žije 5 %. Viac ako tretina obyvateľstva okresu má ukončené iba základné vzdelanie, 20 % obyvateľov má učňovské vzdelanie, stredné odborné s maturitou 12 % a stredné odborné, stredné všeobecné s maturitou a vysokoškolské vzdelanie len po 2 % obyvateľov, čo je najmenej v kraji. V okrese je 96 materských škôl, 71 základných škôl, 1 stredné odborné učilište, 1 stredná odborná škola, 2 gymnáziá a 3 základné umelecké školy. Pre kultúrne vyžitie občanov je k dispozícii 6 stálych kín, 4 prírodné amfiteátre a letné kiná, 7 múzeí s pobočkami, 1 galéria, 105 kultúrnych domov a 96 verejných knižníc s pobočkami, nenachádza sa tu žiadne divadlo. Na športové účely slúži 47 telocviční, prevažne školských, 178 ihrísk, 11 štadiónov, z toho 1 zimný, 3 športové haly a 10 kúpalísk a bazénov. Na rekreáciu a turizmus môže byť využitých 20 ubytovacích zariadení s takmer 1000 lôžkami, okres navštívi za týmto účelom priemerne 20-tis. domácich a 3000 zahraničných návštevníkov za rok. Významnými vodnými nádržami v okrese sú 2 nádrže: Bukovec, ktoré využíva mesto Košice na zásobovanie pitnou vodou, na zabezpečenie dodávok vody pre priemyselnú výrobu, na vyrovnávanie prietokov, chov rýb a rekreáciu. Vodná nádrž Ružín poskytuje možnosti kúpania, vodných športov a rybolov. Zabezpečuje tiež dodávky úžitkovej vody pre priemyselné závody, výrobu el. energie a má ochrannú funkciu pred povodňami. V obci Ďurkov je vyhlásené chránené územie na ochranu využitia tepelnej energie zemskej kôry. V okrese je v prevádzke 5 čističiek odpadových vôd.

Administratívny vývoj a štruktúra

Od 13. stor. do r. 1848 patrila podstatná časť dnešného územia okresu Košice - okolie do Abovskej stolice, neskôr do Abovskej alebo Abovsko-turnianskej župy. Severná časť patrila do Šarišskej stolice, neskôr do Šarišskej župy. Územie 9 dnešných obcí na západe (Hačava, Háj, Turňa nad Bodvou, Žarnov, Turnianska Nová Ves, Hosťovce, Chorváty, Dvorníky-Včeláre a Zádiel) boli v Turnianskej stolici, neskôr až do r. 1922 v Abovsko-turnianskej župe. Obec Štós bola v stredoveku súčasťou Turnianskej, neskôr aj Spišskej stolice. Okres Košice - vidiek, ktorý vznikol r. 1923, mal s dnešným takmer rovnaké hranice na severe, na východe a sčasti aj na juhu. Obce Zlatá Idka, Nováčany, Paňovce, Cestice, Komárovce a Perín-Chym a územie ležiace na západ od nich, patrili do samostatného okresu Moldava nad Bodvou. Rozdiel medzi okresom z r. 1923 a dnešným bol aj vnútri územia okresu. Vtedy do okresu Košice - vidiek patrilo aj 11 obcí, ktoré sú dnes mestskými časťami Košíc (Kavečany, Ťahanovce, Lorinčík, Myslava, Poľov, Šaca, Košická Nová Ves, Vyšné Opátske, Barca, Šebastovce a Krásna nad Hornádom). Tento stav trval do r. 1938. V r. 1938 - 1945 podstatnú časť územia dnešného okresu okupovalo Maďarsko. Len severná časť patrila do okresu Prešov, 13 dnešných obcí na východe do okresu Trebišov a 5 do okresu Vranov nad Topľou. Okres Košice - okolie, vytvorený r. 1949, bol v porovnaní s okresom z r. 1923 - 1938 menší o časť obcí na severovýchode, ktoré pripadli novozriadenému okresu Sečovce. V r. 1949 - 1960 okres patril do Košického kraja. Okres Košice, vytvorený r. 1960, mal vonkajšie hranice rovnaké s dnešným okresom Košice - okolie. Patrilo do neho aj mesto Košice, ktoré sa ako samostatný okres opäť oddelilo až r. 1968. V prospech tohto okresu potom okres Košice - vidiek postupne stratil viaceré obce. V súvislosti s územnosprávnymi zmenami, ktoré prebehli v r. 1998, sa zmenil aj názov okresu na okres Košice - okolie. V súčasnosti zahŕňa 112 obcí a dve mestá: Moldavu nad Bodvou a Medzev. Moldava nad Bodvou je 76. najľudnatejším mestom na Slovensku, okresným mestom bola v r. 1923 - 1960. Medzev patrí medzi menšie slovenské mestá, ktoré v minulosti už mali mestský štatút, no opätovne ho nadobudli až v poslednom období. Počtom obyvateľov sa medzi mestami Slovenska zaraďuje na 125. miesto. Sídlom Obvodného úradu, Obvodného pozemkového úradu, Obvodného úradu životného prostredia a Obvodného úradu dopravy pre okres Košice - okolie sú Košice, jedno pracovisko Obvodného úradu je v Moldave nad Bodvou.

informácie

Hlavnými úlohami riešenia rozvojovej stratégie, ktoré vychádzajú z cieľov ekonomickej transformácie a z požiadaviek na trvale udržateľný rozvoj, je racionálne využívanie a ochrana prírodných, územnotechnických a ekologických prvkov a potenciálu územia okresu, stanovenie zásad funkčného využitia a usporiadania územia a osídlenia okresu, návrh územnotechnických zásad rozvoja sociálnej a technickej infraštruktúry ako základného predpokladu pre relatívne rovnaké možnosti rozvoja celého územia okresu, riešenie technickej infraštruktúry ako základného predpokladu ekonomického rozvoja, stabilizácia a rozvoj osídlenia vidieka ako predpokladu znovuoživenia zamestnanosti v poľnohospodárstve a zachovanie charakteru a rázu krajiny, optimalizácia územnotechnických väzieb vyplývajúcich z geografickej polohy okresu, jeho administratívnych hraníc, väzieb na mesto Košice a susedné okresy, kraje a aj krajiny (Maďarsko), optimálne využitie prírodných a kultúrnohistorických atraktivít okresu pre rozvoj cestovného ruchu, obnovenie ekologickej stability krajiny narušenej najmä ťažbou nerastných surovín, priemyselnou výrobou a poľnohospodárskou veľkovýrobou, ochrana a zachovanie svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Celoslovenské súvislosti riešenia rozvojových problémov vychádzajú z koncepcie územného rozvoja Slovenska. Navrhovaný územný rozvoj okresu, jeho väzby na susedné okresy a Maďarsko, vychádza z existujúcej siete osídlenia, jej dopravných a infraštrukturálnych koridorov, ekonomickej a sociálnej základne. Základná urbanistická koncepcia predpokladá spomalenie tempa urbanizácie, spomalenie trendu rastu mestského osídlenia, preto sa navrhuje vytvorenie podmienok pre územný rozvoj stredného typu osídlenia, vybraných vidieckych sídiel, vidieckeho osídlenia, nachádzajúceho sa na hlavných rozvojových osiach a v navrhovaných suburbárnych pásmach miest. Predpokladá sa využitie daností tranzitného charakteru so zameraním na dobudovanie dopravnej infraštruktúry a atraktívneho prírodného prostredia, zachovaného kultúrneho dedičstva pre rozvoj turizmu a rekreácie. Úrodná poľnohospodárska pôda na Moldavskej nížine a v Košickej kotline by sa v budúcnosti mala prednostne využívať pre poľnohospodársku veľkovýrobu. Jednou z hlavných nadregionálnych sídelných osí, ktorá sa dotýka okresu, je v smere východ - západ moldavská os (Moldava nad Bodvou - Košice). V štruktúre priemyslu mal kedysi významné zastúpenie ťažobný priemysel. V dôsledku útlmu banskej činnosti sa podniky orientujú na strojárenskú, stavebnú a drevospracujúcu výrobu, sústreďuje sa tu priemysel stavebných hmôt. Prioritné smery štrukturálnej prestavby priemyslu sa budú sústreďovať do zriaďovania nových podnikateľských aktivít vo väzbe na tranzitnú dopravu a využívania vybudovaných kapacít potravinárskeho priemyslu. V severozápadnej časti okresu nie je vybudovaná žiadna významná ekonomická základňa. V okrese vyvíja činnosť viecero združení obcí. Svojím pôsobením podporujú rozvoj mikroregiónov. Ich strategickými cieľom je koncepcia rozvoja územia, sociálna infraštruktúra (služby pre dôchodcov, základné školstvo), skvalitnenie životného prostredia, odstraňovanie deficitu vody, ekologická stabilita krajiny, sledovanie a rozvoj dopravnej a technickej infraštruktúry, spolupráca so zahraničím, vytváranie pracovných príležitostí, rozvoj kultúrnych aktivít, využitie prírodného potenciálu pre náučnú turistiku.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30