Okres Rožňava - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 6 028
Všetkých organizácií 11 822
Obyvateľov 63 082
Mužov / Žien 30 825 / 32 257
Počet miest / obcí 2 / 60
Rozloha 117 3.3 km2
Hustota 53 oby/km2
Kraj Košický kraj

Základné údaje

Územie okresu patrí do južnej časti centrálno-karpatského pásma Západných Karpát. Rozloha okresu je 1620,55 km2, čo z výmery Slovenskej republiky činí 3,3 % a tým ho radí na 9. miesto v rámci SR. Jeho južná hranica tvorí súčasne štátnu hranicu s Maďarskom. Na východe susedí s okresom Košice okolie, na juhozápade a západe s okresom Revúca, na západe s okresom Brezno a na severe s okresmi Poprad a Spišská Nová Ves a na severovýchode s okresom Gelnica. Územie okresu je výrazne členité s bohatou reliéfovou štruktúrou. Nájdeme tu horské až vysokohorské prostredie, ale aj údolné nivy a údolia riek s aktívnou poľnohospodárskou výrobou. Najvyšším bodom je Stolica (1476 m n. m.) a najnižším Hrhov - Turniansky potok (185 m n. m.) Rozhodujúci podiel na celkovom pôdnom fonde má lesný pôdny fond, ktorý tvorí 73, 1271 ha. V okrese prevládajú listnaté lesy (48 %), nad zmiešanými (34 %) a ihličnatými (18 %). Výmera poľnohospodárskej pôdy je 37328 ha. Nachádza sa tu 341 ha rybníkov a vodných plôch, čo predstavuje druhú najväčšiu výmeru v republike. Klímu môžeme charakterizovať ako kontinentálnu klímu kotlín, klímu horských plošín a oceánsku klímu horských stráni. Vyznačuje sa horúcim letom v južných častiach a chladnejším v severných horských oblastiach.

Zvláštnosťou okresu je bohatstvo podzemných krasových priestorov, priepastí, vyvieračiek a ľadových jaskýň, v čom má absolútne prvenstvo na Slovensku. V súčasnosti patrí medzi najvyhľadávanejšie územia na Slovensku. Zásluhu na tom má nielen existencia dvoch Národných parkov (NP - Slovenský raj, Slovenský kras) a prírodných výtvorov akými sú Dobšinská ľadová jaskyňa, Jaskyňa Domica, Gombasecká jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Jaskyňa Silická ľadnica, ale aj množstvo zachovaných kultúrnohistorických pamiatok. Medzi pamiatkami dominuje hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ Betliar s prírodným parkom, secesné Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí, ale aj jedinečné kostoly so stredovekými nástennými maľbami v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach, ktoré sú považované za priamu súčasť európskej kultúry stredoveku. Všetky tieto pamiatky spája Gotická cesta, ktorá je prvou turistickou cestou svojho druhu na Slovensku.

štruktúra a správa


Územnosprávne vymedzenie regiónu Gemer v hraniciach akých ho poznáme v súčasnosti bolo badateľné už v 13. stor., keď sa bývalé komitáty pretransformovali na stolice, neskôr župy. Gemerská stolica dostala svoj názov podľa hradu Gemer (dnes dedina okr. Revúca), kde pôvodne sídlila kráľovská komitátna správa. Najvýznamnejším orgánom stoličnej samosprávy boli generálne kongregácie, ktoré sa schádzali raz za 4 roky a riešili otázky štátnej správy a samosprávy. Rozsiahlosť územia si vyžadovala jeho členenie na menšie celky. Gemerská stolica mala už v stredoveku slúžnovské okresy na čele so slúžnym. Zo začiatku boli tieto okresy nazývané podľa mena príslušného slúžneho, neskôr ako I., II., III., IV. okres. Od 18. stor. sa terajší okres (pôvodne IV.) začal nazývať Horný. V 17. stor. patrilo do neho okolie Muráňa, Štítnika, Dobšinej a Rožňavy, spolu 81 dedín a bol zo všetkých gemerských okresov najväčší. Sídlom stolice bol dlhú dobu Plešivec, kde v r. 1719 bol postavený župný dom. Veľmi zjednodušene možno povedať, že toto územnosprávne usporiadanie s výnimkou tureckej nadvlády s väčšou, či menšou mierou centralizmu fungovalo až do rozpadu Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR. R. 1923 priniesol definitívny koniec historického členenia územia. Do roku 1938 bol dnešný okres začlenený do Podtaranskej župy a v rokoch 1928 - 1938 existoval v rámci Krajinského zriadenia. V r. 1938 - 1948 bola časť územia (23 obcí) pripojená k Maďarsku, takže sídlom okresu sa stala Dobšiná (spolu 31 obcí). Okres vtedy patril do Pohronskej župy. Po skončení 2. svetovej vojny sa moci ujali miestne a okresné národné výbory. Gemerské okresy Rožňava a Revúca boli začlenené do Košického kraja čo trvalo do r. 1960, keď sa vytvoril veľký okres Rožňava spojením okresov Revúca a Rožňava. Okres v týchto hraniciach existoval až do r. 1996, keď sa opäť vytvorili dva okresy Rožňava a Revúca, pričom okres Revúca bol začlenený do banskobystrického kraja. Od r. 1990 začala demokratizácia štátnej správy a samosprávy a prenos kompetencii na regionálnu a obecnú samosprávu. Tento proces vyvrcholil v r. 2001 vytvorením VÚC, keď bol okres Rožňava začlenený do Košického samosprávneho kraja. V r. 2003 pokračoval zrušením Okresných úradov, z ktorých vznikli Obvodné úrady a úrady špecializovanej štátnej správy. Veľká časť kompetencií z oblasti školstva a stavebného konania prešla zo štátnej správy na samosprávu.

Hospodárstvo

Z pohľadu historického malo toto územie v minulosti veľký hospodársky význam. Vďačilo za to veľkému výskytu nerastných surovín (zlato, striebro, meď, železná ruda a. i.). Svojou rozvinutou baníckou a železiarskou technológiou (nemecká kolonizácia) a produkciou patrilo dlhé obdobie k najväčším producentom drahých kovov a najmä železa v celom Uhorsku. Postavenie regiónu bolo v minulosti limitované aj postavením a vplyvom vtedajších najsilnejších rodov, ktorým patrila veľká časť Gemera. Aj keď boli na Gemeri medzi jednotlivými rodmi veľké spory a nejednotnosť, od ich majetku, vojenskej sily, diplomacie a vzťahu ku kráľovskej moci sa odvíjal ďalší rozvoj tohto regiónu. Z tohto pohľadu zohrali na Gemeri najväčšiu úlohu rody Bebekovcov (13. - 16. stor.) a po nich rod Andrássyovcov (od 17. do 20. stor.). Hlavne Andrássyovci zohrali pozitívnu úlohu v rozvoji tohto územia. Dôležitou súčasťou hospodárstva v regióne bola aj vyspelá remeselná výroba. Prvé cechy boli známe už v 15. stor. Najrozšírenejšia a najvyvinutejšia bola v Rožňave, Štítniku, Dobšinej a Plešivci. Prírodné podmienky nevytvárali dobré možnosti na poľnohospodárstvo, napriek tomu bolo poľnohospodárstvo dôležitou súčasťou života ľudí hlavne v južnejších častiach okresu. Stretávame sa tu aj s vinohradníctvom a ovocinárstvom. V 15. storočí prinieslo valaskú kolonizáciu. Tá bola nasmerovaná hlavne do oblastí horného toku rieky Slanej, Štítnika, Hankovského a Pačanského potoka. Veľká časť obyvateľov regiónu sa v minulosti zamestnávala aj pálením vápna a pálením drevného uhlia pre potreby rozvíjajúceho sa železiarstva. Ďalšia veľká časť sa živila sezónnymi prácami v kombinácií s ťažbou a spracovaním dreva, výrobou plátna, súkna a tkaných pokrovcov. Dôležitým a pozitívnym zlomom v rozvoji regiónu bolo vybudovanie železničného spojenia Plešivec - Dobšiná a Plešivec - Slavošovce koncom 19. stor. s prepojením na Bánréve v Maďarsku a vybudovanie tunela pod Soroškou v r. 1955, čím sa vytvorilo železničné spojenie Rožňava - Košice. V najnovších dejinách to bola elektrifikácia v 1. pol 20. stor. a plynofikácia na konci 20. stor.

Najvýznamnejšími a stabilným závodmi zamestnávajúcimi najviac zamestnancov v súčasnosti sú Železorudné bane Siderit (firma so zahraničnou účasťou, do 700 zamestnancov), SCA Hygiene Products Gemerská Hôrka, (zahraničný vlastník, 350 zamestnancov), Textilný závod Gemtex Rožňava (švajčiarska firma, 540 zamestnancov), Vápenka Gombasek (nemecká firma, 230 zamestnancov), Strojárensko-montážny závod Kunová Teplica (do 120 zamestnancov), VSŽ Kovostroj Dobšiná (slovenská firma, 260 zamestnancov), Papierne Slavošovce (slovenská firma, 220 zamestnancov). Významnými zamestnávateľmi sú štátna a verejná správa, zdravotníctvo, poľnohospodárske podniky, dopravné podniky a obchod a služby.

Rozvojová stratégia

V súčasnosti je najväčším problémom okresu veľká nezamestnanosť, ktorá dosahuje 25 %. Vznikla v r. 1990 až 2000 odstránením prezamestnanosti v štátnom a družstevnom sektore, útlmom baníctva a zánikom štátnych podnikov. Z pohľadu zamestnanosti sa môže okres Rožňava spoliehať na priemysel, dopravu, poľnohosp., lesné hospodárstvo, bytové hospodárstvo, štátnu a verejnú správu a zdravotníctvo. Súkromný sektor ešte nestihol vytvoriť podmienky pre efektívne využitie možností, ktoré región poskytuje. Možnosti ďalšieho rozvoja a zníženia nezamestnanosti sú hlavne v efektívnejšom využití a spracovaní surovinového potenciálu (nerastné suroviny, drevná hmota), zvyšovaní vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, v rozvoji cestovného ruchu a s ním súvisiacej infraštruktúry, v dobudovaní kvalitnejšej cestnej siete a v lepšom využití kvalifikovaných ľudských zdrojov.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30