Okres Brezno - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 7 978
Všetkých organizácií 16 829
Obyvateľov 63 326
Mužov / Žien 30 749 / 32 577
Počet miest / obcí 1 / 29
Rozloha 126 5.2 km2
Hustota 50 oby/km2
Kraj Banskobystrický kraj

Základné údaje

Nachádza sa v geometrickom strede Slovenska a susedí až s 10-timi okresmi. Rozloha okresu je 1265 km2 a je šiesty najväčší okres na Slovensku. Osou regiónu je Horehronské podolie, nad ktorým sa na severe dvíhajú Nízke Tatry, na juhu Veporské vrchy a na východe okraj Muránskej planiny Slovenského rudohoria a Slovenský raj. Najvyšší bod územia je vrchol Ďumbiera v Nízkych Tatrách (2043 m n. m.).

Časť Horehronského podolia, najmä brezniansku kotlinu, vypĺňajú neogéne štrky, piesky a pyroklastiká andezitov, čiastočne paleogénne pieskovce, ílovce a slieňovce. Nízke Tatry a Veporská časť Slovenského rudohoria sú v strede tvorené prvohornými vyvretými horninami, najmä žulami a kryštalickými bridlicami. Na okrajoch ich tvoria predovšetkým druhohorné vápence, dolomity (tvoria Spišsko-gemerský kras), bridlice, ílovce a slieňovce. Horehronské podolie je zníženina s pahorkatinovým reliéfom, nad ktorou sa pozdĺž tektonických línií výrazne dvíhajú strmé svahy Nízkych Tatier. Na rozhraní Nízkych Tatier a podolia sa rozprestierajú náplavové kužele. Ich reliéf je vo vyšších polohách veľhorský hôľny a ľadovcový. Väčšia časť územia patrí do chladnej klimatickej oblasti, len dno Horehronského podolia a nižšie časti sú v mierne teplej klimatickej oblasti. Osou územia je rieka Hron. Jeho najväčšie prítoky sú Rohozná a Čierny Hron. Horehronské podolie je zväčša odlesnené.

Administratívny vývoj

Väčšia časť dnešného okresu Brezno (od Nemeckej po Bacúch) patrila do 40. r. 14. stor. do Zvolenskej veľžupy, po jej rozpade na menšie šľachtické stolice patrila do Zvolenskej stolice s výnimkou rokov 1786 - 1790, kedy patrila do Turčianskozvolenského dištriktu. Od r. 1850 do r. 1922 patrila do Zvolenskej župy so sídlom v Banskej Bystrici. Župa sa delila na 4 služnovské okresy až do mája 1854, medzi ktorými bol okres Brezno s expozitúrou v Ľubietovej. Po r. 1861 sa župa delila na tri slúžnovské okresy, tieto na obvody podslúžnych, a to Horný okres s obvodmi v Sv. Ondreji a v Brezne a od r. 1883 bol zriadený slúžnovský okres v Brezne, ktorý trval až do r. 1922. Obce, ktoré vznikli na bývalom panstve hradu Muráň (od Polomky po Telgárt), patrili do Gemerskej župy do r. 1803, potom do r. 1922 do gemersko-malohontskej župy. Gemerské Horehronie, ako sa tiež nazývalo toto územie, patrilo od r. 1854 do slúžnovského okresu v Revúcej (Horný okres) do r. 1901, kedy vznikol Horehronský okres so sídlom v Pohorelej. Okres Brezno vznikol už pri prvom administratívnom členení Slovenska (v rámci ČSR) v r. 1923. Na severozápade bol tento okres väčší o územie dnešných obcí Medzibrod, Brusno a Pohronský Bukovec, na juhu menší o územie dnešných obcí Sihla, Drábsko a Lom nad Rimavicou. V r. 1922 - 1928 patril do Pohronskej župy so sídlom vo Zvolene a v r. 1940 - 1945 do Pohronskej župy so sídlom v Banskej Bystrici. Po oslobodení v r. 1945 prevzal správu Okresný národný výbor v Brezne, ktorý vznikol počas SNP. Dnešné hranice získal okres Brezno pri správnom členení v r. 1949, kedy patril do Banskobystrického kraja. Po redukcii okresov v r. 1960 zanikol a všetky jeho obce patrili do okresu Banská Bystrica, ktorý v r. 1960 - 1990 patril do Stredoslovenského kraja. V r. 1996 vznikol opäť okres Brezno.

História osídlenia

Pozostatky diluviálnej fauny poznáme z Predajnej. Do strednej doby bronzovej sa hlásia nálezy z chotára Čierneho Balogu. Do kultúry pilínskych popolnicových polí patria archeologické pamiatky v Kráme, do lužickej kultúry patria nálezy vo Valaskej, Brezne a Čiernom Balogu. Z obdobia laténskej kultúry je známa barbarská minca z Pohorelej a z rímskej doby nález z Predajnej. Do územia panstva a hradu Slovenská Ľupča patrili obce od Dubovej po Valaskú, vznikali v priebehu 13. a 14. stor. kam patrili až do r. 1848. Na východ od Bacúcha začali vznikať obce na začiatku 16. stor. a začali sa rozvíjať v 17. stor. valašskou kolonizáciou. Tieto obce vznikli na území patriacom panstvu a hradu Muráň, ktorému patrili do r. 1848. Medzi obidvoma panstvami v r. 1265 sa po prvý raz spomína hraničný bod Brezno, ktoré je možné považovať za občinu. V r. 1380 dostalo mestské privilégium, v r. 1650 bolo povýšené medzi slobodné kráľovské mestá. Celé obdobie feudalizmu muselo obhajovať svoje práva i územie voči majiteľom panstva Muráň a Slovenskej Ľupče. Výnosnosť baní na zlato a striebro bola v okolí Brezna nízka, takže mesto zaostávalo za ostatnými banskými mestami na strednom Slovensku a nepatrilo do ich organizácie. Hlavným príjmom obyvateľov regiónu bolo poľnohosp., práca v lesných komplexoch, povozníctvo a od polovice 17. stor. ťažba železnej rudy a hutníctvo. Vznikli hámre na komorskom majetku v Hronci a na koburgovskom panstve na gemerskom Horehroní so sídlom v Pohorelej, neskôr v Červenej Skale, Švábolke, Zlatne a Závadke nad Hronom. Po r. 1840 vznikol nový železiarsky komplex v Podbrezovej. Ďalší komplex sa nachádzal v Polhore, ktorý ukončil prevádzku v 2. polovici 19. stor. Pohorelský komplex bol vyradený z prevádzky v r. 1921 - 1925 a valcovňa plechov v r. 1933.

Začiatkom 17. stor. na komorských územiach v okolí Brezna v doline Kamenistá vznikali drevorubačské osady, Čierne handle (v r. 1710 sa tu nachádzalo 9 osád) a Biele handle, ktoré sa rozprestierali na sever od Brezna (bolo ich 8 osád). Horehronie sa hospodársky pozdvihlo stavbou železničnej trate z Banskej Bystrice do Podbrezovej v r. 1884, ďalej v r. 1895 - 1896 s výstavbou železnice z Podbrezovej cez Brezno, Polhoru do Tisovca. Železničná trať z Brezna do Červenej Skaly bola postavená v r. 1903. V r. 1910 bolo v okrese 421 a na gemerskom Horehroní 210 prevádzkární a závodov. Najväčším závodom v okrese bola železiareň a oceliareň v dnešnej Podbrezovej (mala 3250 zamestnancov), smaltovňa v Hronci, píla v Jánošovke (Čierny Balog), na Štiavničke (Valaská), lepenkáreň v Bujakove, píla na Polomke, železiareň v Pohorelej, železiareň v Červenej Skale a píla na Šumiaci. V medzivojnovom období boli na Horehroní zlikvidované železiarske prevádzky a väčšina závodov nepracovala pre nedostatok odbytísk. V tomto období obyvatelia okresu trpeli chronickou nezamestnanosťou a zadĺženosťou. Nebolo dňa, že by sa v obciach neuskutočnili exekúcie. Uskutočnilo sa viacej akcií nezamestnaných, štrajky piliarskych, stavebných robotníkov a povozníkov. Obyvatelia Horehronia sa aktívne zapojili do protifašistického odboja a Slovenského národného povstania. V Brezne sídlila II. taktická skupina povstaleckej armády, ktorá spolu s partizánskymi oddielmi (Bielika, Jegorova a Kalinova) bránili v postupe nemeckej armáde na územie regiónu pri Telgárte. Boje o toto územie začali 1. 9. 1944. Telgárt dobylo nemecké vojsko 5. 9. 1944 ale povstalecká armáda spolu s partizánmi vytlačila okupantskú armádu najprv na Pusté Pole, neskôr na Spiš. Vchod na Horehronie držala až do 21. 10. 1944. Okres bol oslobodený II. ukrajinským frontom a rumunskou armádou (Brezno 31. 1. 1945) do 21. 3. 1945, pretože front sa držal v priestore za Breznom po dobu 6 týždňov. Po oslobodení boli niektoré závody zrekonštruované a viaceré postavené.

Demografia

Región okresu tvorí mesto Brezno a 29 obcí. Okres mal v r. 1995 o necelých 2000 obyvateľov menej, ako je hodnota pre priemerný okres Slovenska. Hustotu zaľudnenia má však veľmi nízku, nedosahuje ani polovicu celoslovenského priemeru. Obyvateľstvo sa skoncentrovalo v strede okresu pozdĺž komunikácie v doline Hrona. Rozsiahle horské oblasti Nízkych Tatier na severe a Slovenského rudohoria na juhu sú takmer ľudoprázdne. Vývoj počtu obyvateľov za posledného poldruha stor. sa vyznačuje miernym pravidelným rastom. Na území regiónu v r. 1869 žilo 36957 obyvateľov, v r. 1921 už 45597, v r. 1950 už 50677, v r. 1991 ich bolo 66411 a v r. 1995 tu bývalo 66182 obyvateľov. Podľa veľkostnej štruktúry vidieckych obcí do 199 obyvateľov sú v okrese len 2 obce, od 200 do 499 je 7, od 500 do 999 4 a nad 1000 obyvateľov je 16 obcí. Viac ako 2000 obyvateľov má 7 vidieckych obcí, Čierny Balog (5124), Heľpa, Podbrezová, Pohorelá, Polomka, Valaská a Závadka nad Hronom. V Brezne žilo v r. 1995 22988 obyvateľov. Počtom obyvateľov patrí na 34 miesto medzi mestami na Slovensku. Vo vidieckych sídlach žije 66 % obyvateľov okresu, čo je asi o 23 % viac, ako je celoslovenský priemer.

Štruktúra osídlenia

Priaznivá je demografická štruktúra obyvateľov, predovšetkým je tu vysoké zastúpenie obyvateľov v produktívnom veku (57,8 %), predproduktívnom 23,4 % a poproduktívnom 18,8 %. 96,2 % obyvateľov je slovenskej národnosti, 2,8 % rómskej, 0,6 % českej, 0,2 % maďarskej, 0,1 % moravskej a ostatných národností je tiež 0,1 %. Okres Brezno je na 2 mieste v počte obyvateľov rómskej národnosti v kraji. Podľa vzdelania má 31,9 % obyvateľov základné vzdelanie, učňovské 19,1 %, stredné odborné 2,3 % stredné všeobecné s maturitou 2,1 %, stredné odborné s maturitou 15,8 % a vysokoškolské 3,7 %.

Hospodárstvo

V hospodárstve okresu dominujú hutnícke a strojárenské závody, ktoré tvoria ucelený komplex. Najväčším podnikom okresu sú Železiarne Podbrezová s oceliarskymi a valcovacími prevádzkami, ktoré spracúvajú železný šrot. Vyrábajú sa tam rúry a plechy. Zlieváreň v Hronci a. s. sa zameriava na zlievárenskú činnosť a výrobu riadu. Mostáreň v Brezne je výrobcom transportných zariadení a mostných konštrukcií. Základ výrobného programu strojární v Piesku tvorí výroba tvarovacích strojov a hnacích mechanizmov pre lode. V Brezne je prevádzka na výrobu toaletného papiera a obalov. V Polomke sa nachádza drevárska fabrika, ktorá vyrába lepené masívne dosky, ale v súčasnosti je mimo prevádzky. V Pohorelej sa vyrábajú vyhrievacie a ohrievacie telesá a konvertorové piecky.

Z územia okresu zaberá poľnohosp. pôda skoro tretinu, pričom väčšinu predstavujú lúky a pasienky. Na ornej pôde v nive rieky Hron sa pestujú predovšetkým zemiaky a jačmeň. V okrese prevláda živočíšna výroba, najmä chov hovädzieho dobytka. Po viacročnej stagnácii v súčasnosti ožíva chov oviec. Lesné komplexy zaberajú približne dve tretiny rozlohy okresu, na ktorých hospodária aj súkromníci a obecné urbárske a pasienkové spoločenstvá. Pri správnom hospodárení lesy znamenajú pre rozvoj okresu veľký potenciál.

Turistike a rekreácii slúžia predovšetkým Nízke Tatry a Slovenské rudohorie. Najvýznamnejším turistickým centrom sú Tále s južnými svahmi Chopku, ďalej Krpáčovo, v menšej miere Telgárt pod Kráľovou hoľou a Závadka nad Hronom s prístupom na Muránsku planinu v Slovenskom rudohorí. V Nízkych Tatrách sa nachádza Bystrianska jaskyňa, ktorá je jedinou sprístupnenou jaskyňou na južnej strane pohoria. V jaskyni je veľmi stála mikroklíma, čo sa využíva pri liečení chorôb dýchacích ciest. V Slovenskom rudohorí je zaujímavé Osrblie s lyžiarskym bežeckým areálom a lesná úzkorozchodná železnica, ktorá vedie z Chvatimechu do Čierneho Balogu a doliny Vidrová, ktorú zachránili nadšení ochrancovia technických pamiatok na Slovensku. Oveľa väčšiu pozornosť by si zaslúžili rázovité Horehronské obce, kde sa zachovali typické drevenice stavané len na Horehroní.

Na územie okresu zasahujú národné parky Nízke Tatry a Slovenský raj a chránené krajinné oblasti Muránska planina a Poľana. Časť Nízkych Tatier a Muránskej planiny je chránenou oblasťou prirodzenej akumulácie vodných zdrojov. V okrese sa nachádza NPP Bystrianska jaskyňa, 3 PP Havranka, Predajnianske vodopády, Spády, 8 NPR Dobročský prales, Fabová hoľa, Hnilecká jelšina, Hrončecký grúň, Klenovský Vepor, Meandre Hrona, Pod Latiborskou hoľou, Veľká Stožka, ďalej 11 PR Bacúšska jelšina, Breznianska skalka, Horné lazy, Klenovské blata, Mašianske skalky, Predajnianska slatina, Rohoznianska jelšina, Vrchovisko pri Pohorelskej Maši, Vrchslatina, Zlatnianske skalky, Zlatnica a napokon 2 chránené areály Meandre Kamenistého potoka a Mitrová.

Doprava

Vzhľadom na to, že okres sa rozprestiera v strede Slovenska, ktorý je obkolesený horskými masívmi, doprava nie je silnou stránkou okresu. Cez Brezno prechádza komunikácia z Banskej Bystrice do Tisovca a z Hnúšte cez Tisovec, alebo Ratkovú a Muráň na Telgárt a ďalej do Popradu, alebo na Rožňavu. S Liptovom spája okres cesta prechádzajúca cez sedlo Čertovica. Významné je železničné spojenie zo Zvolena cez Brezno a Telgárt do Margecian a železnica, technická pamiatka z Brezna cez Pohronskú Polhoru do Tisovca. Táto trať je v úseku Pohronská Polhora - Bánovo v dĺžke asi 7 km ozubnicová, pretože prekonáva veľký výškový rozdiel (na jednom z úsekov má stúpanie až 50 ‰).

Zdravotníctvo

V okresnom meste bola v r. 1952 zriadená poliklinika a v r. 1965 otvorená nová nemocnica s 324 posteľami (dovtedy slúžila zdravotníckym účelom nemocnica v Podbrezovej). Vo všetkých väčších obciach okresu sú zriadené zdravotnícke obvody minimálne so všeobecným, detským lekárom a zubárom.

Kultúra, školstvo a šport

V Brezne sa po prvý raz predstavili divadelní ochotníci v r. 1844. Ochotnícky divadelný súbor J. Chalupku má najdlhšie tradície. V 60. a 70. r. 20. stor. boli v obciach vybudované kultúrne domy, pri ktorých pôsobia miestne kultúrne strediská s obecnými knižnicami. V Brezne pôsobil Okresný dom osvety, ktorého funkciu prevzal v r. 1965 Závodný klub ROH Mostáreň Brezno. V obciach pôsobia folklórne skupiny, najznámejší je folklórny súbor Mostár. V Brezne sa nachádza Horehronské múzeum od r. 1960, pamätné izby sa nachádzajú v Nemeckej, Polomke, Závadke nad Hronom a Čiernom Balogu.

Plnoorganizované základné školy sa nachádzajú vo všetkých väčších obciach okresu, v Brezne je ich 5, ďalej Osobitná škola, 2 stredné odborné školy s maturitou a gymnázium. V okrese, najmä v Brezne pôsobilo viacej významných slovenských dejateľov.

V obciach okresu sa nachádzajú športové alebo telovýchovné jednoty. V lyžiarskom areáli v Osrblí sa usporiadavajú medzinárodné súťaže. V okrese sa v poslednom období zriaďujú cyklotrasy a náučné chodníky.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30