Okres Spišská Nová Ves - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 10 356
Všetkých organizácií 19 332
Obyvateľov 98 518
Mužov / Žien 48 708 / 49 810
Počet miest / obcí 3 / 33
Rozloha 58 7.4 km2
Hustota 166 oby/km2
Kraj Košický kraj

Geografia


Územie v severnej časti Slovenska ohraničené Nízkymi Tatrami, Levočskými vrchmi, Braniskom, Volovskými vrchmi a Slovenským rajom, zaberá okres Spišská Nová Ves. Patrí k stredne veľkým okresom. Na východe hranica kopíruje Hornádsku kotlinu, na západe Slovenský raj. Najvyšší bod územia, 1266 m n. m., je v katastri obce Mlynky. Najnižší bod, 370 m n. m., je pri výtoku Hornádu z okresu v katastri mesta Krompachy. V Hornádskej kotline prevláda pahorkatinný reliéf, v Slovenskom raji krasový, v ktorom vynikajú hlboké kaňonovité doliny a jaskyne. V ostatných častiach pohorí prevláda vrchovinový a hornatý reliéf. Vzhľadom na veľmi rozdielnu nadm. v. má okres časti v chladnej aj mierne teplej klimatickej oblasti. Hlavnou riekou okresu je Hornád. Juhozápadom okresu preteká Hnilec. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozsahu 5 - 7 °C. Nerastné suroviny: železné rudy, medené rudy, sadrovec, vápenec, travertín, pieskovec, tehliarske hliny, siderit, barytová ruda. Hornádska kotlina je takmer úplne odlesnená, len miestami sa v nej zachovali zvyšky borovicových a smrekových lesov. V ostatných celkoch prevažujú smrekové lesy, na niektorých lokalitách s jedľou alebo bukom. Vzácne a chránené rastliny sa vyskytujú predovšetkým v Národnom parku Slovenský raj. Živočíchy sú reprezentované najmä zástupcami spoločenstiev ihličnatého lesa, polí a lúk. Na územie okresu zasahuje Národný park Slovenský raj, ktorý je tu jediným veľkoplošným chráneným územím. Pestrý je počet maloplošných chránených území. Tvoria ju dve národné prírodné pamiatky: Markušovské steny, Spišský hradný vrch, prírodné pamiatky: Farská skala, Novoveská huta, Ostrá hora, Markušovský skalný hríb, travertínová kopa Sobotisko. Desať národných prírodných rezervácií: Červené skaly, Dreveník, Galmuská tisina, Holý kameň, Kyseľ, Piecky, Prielom Hornádu, Suchá Belá, Tri kopce a Zejmarská roklina. Päť prírodných rezervácií: Čingovské hradisko, Čintky, Kocúrová, Modrý vrch a napokon chránený areál Knola.

História

Spiš ako administratívny celok sa vytvoril v 13. stor. a existoval takmer bez územných zmien sedem stor. Územnosprávna organizácia dnešného okresu Spišská. Nová Ves, rozprestierajúceho sa v strede Spiša bola od stredoveku mimoriadne zložitá. Od 13. stor. do roku 1848 časť jeho územia patrila do Spišskej stolice. Veľká časť jeho územia však v tomto období patrila do samostatných Provincií XIII alebo X spišských miest, prípadne do Stolice X spišských kopijníkov. Toto zložité členenie sa skončilo roku 1785, keď Provincia XVI spišských miest a stolica X spišských kopijníkov boli včlenené do Spišskej stolice, ktorá sa neskôr, až do roku 1922, volala Spišská župa. Okres Spišská Nová Ves vznikol roku 1923 v rámci prvého administratívneho členenia po vzniku ČSR. Okres bol súčasťou Košického kraja, teraz vyššieho územného celku Košice. Archeológovia objasňujú dávne osídlenie Spiša. Lebečná časť hlavy z travertínového lomu prírodnej rezervácie na Dreveníku pri Spišskom Podhradí je pravdepodobne jedným z najstarších zvyškov človeka v Európe. Na kopci Myšia hôrka pri Spišskom Štvrtku boli odkryté kamenné múry osady, ktorá tam existovala asi 400 rokov pred zánikom bájnej Tróje. Možno práve pre tieto zvyšky architektúry z pravekej strednej Európy dostali názov "Slovenské Mykény". Prítomnosť Slovanov na tomto území siaha do 6. storočia. Obdobie eneolitu a veľkomoravské je archeologicky najviac zmapované v okolí Čingova. V 12. stor. sa stalo súčasťou rozširujúceho sa uhorského kráľovstva, ktoré po pustošivom vpáde Tatárov iniciovalo príchod nemeckých osadníkov, trvajúci až do 15. stor. Ich príchod a splynutie s pôvodným slovanským a tiež príchod vlašských kamenárov a staviteľov zásadným spôsobom podnietil rozvoj remesiel, baníctva, poľnohospodárstva. Dobrá poloha v blízkosti starých obchodných ciest, najmä tzv. poľskej, prispela k rozkvetu obchodu. Pokračujúci civilizačný proces sa na území okresu a okolí odrazil v nebývalom rozvoji urbanizmu, čoho priamym výsledkom bol vznik vyše dvoch desiatok miest s množstvom významných pamiatok architektúry a umenia. Ich tvorcovia pochádzali z rôznych krajín Európy.

Pamiatky

Na území okresu je značné množstvo kultúrno-historických pamiatok i pamiatok technického charakteru. Vyše 1560 hnuteľných i nehnuteľných kultúrnych pamiatok je registrovaných v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok (ÚZKP). Nachádzajú sa tu 3 pamiatkové zóny: Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Markušovce; kultúrno-historické celky: Krompachy - Kostol sv. Jána apoštola, kaštieľ, Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Markušovce - Kostol sv. Michala, so vzácnym interiérom, Markušovský hrad - zrúcaniny, renesančný kaštieľ, z roku 1643 s rokokovou úpravou, s expozíciou historického nábytku a letohrádok Dardanely, postavený v roku 1778, je v ňom expozícia klávesových hudobných nástrojov. Smižany - Kostol Povýšenia sv. Kríža, Národopisné múzeum. Spišská Nová Ves - Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Ev. kostol, Radnica, Provinčný dom, Reduta. Spišská Nová Ves, miestna časť Novoveská Huta - Katolícky kostol a budova bývalých kúpeľov. Spišské Vlachy - Radnica s kostolíkom, Kostol sv. Jána Krstiteľa, Ev. kostol, Mariánsky barokový stĺp. Žehra - Kostol sv. Ducha, pochádza z r. 1270, pôvodne ranogotický, steny sú zdobené cennými freskami z r. 1370 až 2. pol. 15. stor. Kaštieľ v Hodkovciach, v barokovom štýle. Slúži pre účely sociálneho ústavu. Spišský hrad je jednou z najvýznamnejších a najcharakteristickejších dominánt Spiša. Stojí v katastrálnom území obce Žehra. Pestrú paletu kultúrno-historických objektov dopĺňajú hrady, kaštiele a sakrálne stavby nachádzajúce sa po celom území okresu. V Betlanovciach sa nachádza najstarší štvorvežový renesančný kaštieľ na Spiši. Z 2. pol. 18. stor. pochádza neskorobarokový kaštieľ v Krompachoch. V Slovenskom raji, v lokalite Kláštorisko sa nachádzajú na tzv. skale útočišťa reštaurované zvyšky kartuziánskeho kláštora zo 14. stor. Sú nemým svedkom dávnej histórie Tatárskych vpádov na územie Spiša a duchovného poslania v minulosti aj súčasnosti.

Demografia

Vokrese je 36 obcí. Štatút mesta majú Spišská Nová Ves, Krompachy a Spišské Vlachy. Medzi najväčšie obce okresu patria Smižany, Markušovce a Bystrany. Podľa počtu obyvateľov sa okres v rámci kraja nachádza na štvrtom mieste a podľa rozlohy prináleží na piate miesto. Patrí k hustejšie osídleným-na 1 km2 pripadá 155 osôb, čo je o 45 osôb viac než celoslovenský priemer. Podiel obyvateľstva na úhrne kraja: 12 %. Z celkového počtu vyše 92 tisíc obyvateľov tvorí podiel mestského obyvateľstva 46 %. V okrese žije 91,2 % obyvateľstva slovenskej národnosti. V štruktúre zamestnanosti je v poradí priemysel-viac ako 5 tisíc zamestnaných, ťažba a spracovanie nerastných surovín viac ako 2,5 tis., školstvo 2,2 tis., zdravotníctvo a soc. starostlivosť 1,3 tis. a poľnohospodárstvo s lesníctvom zamestnáva približne 1200 obyvateľov okresu. Menej ako tisíc pracovných miest vykazujú obchod, stavebníctvo, služby, ubytovacie a stravovacie zariadenia. Pred rokom 1989 bola na Spiši vytvorená báza baníckeho, hutníckeho a súvisiaceho strojárskeho priemyslu, ktorá pokrývala značnú časť potrieb bývalej ČSFR aj RVHP. Po roku 1989 došlo k rýchlemu útlmu baníctva a hutníctva, väčšina prevádzok bola zrušená. Časť strojárskeho priemyslu zostala funkčná a prechádza reštrukturalizáciou.

Na území okresu je rozhodujúcich 10 odvetví, v ktorých sa zhodnocuje potenciál okresu z pohľadu ľudských zdrojov a materiálno-surovinovej základne. Sú to odvetvia: strojársky, textilný, drevospracujúci, hutnícky a elektrotechnický priemysel, geológia a baníctvo, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, cestovný ruch, služby. Z rozlohy okresu je 36,7 % poľnohospodárskej a 63,3 % nepoľnohospodárskej pôdy.

Kprioritným oblastiam rastlinnej výroby patrí výroba obilovín, olejnín, strukovín, zemiakov a krmovín. Rozhodujúcim odvetvím v živočíšnej výrobe je chov hovädzieho dobytka, konkrétne kráv s tržnou produkciou mlieka a chov ošípaných. Celková výmera lesného pôdneho fondu je 33549 ha. Na tejto výmere hospodári 88 subjektov, prevažne urbárskych spoločností. Prevládajú lesy osobitného určenia (45 %) pred lesmi ochrannými (33 %). Hospodárske lesy v okrese zaberajú približne 22 % LPF. V oblasti malého a stredného podnikania je v okrese evidovaných 4779 subjektov, z toho 3687 fyzických a zvyšok právnických osôb.

Infraštruktúra, školstvo

V okrese sú predškolské zariadenia, základné, špeciálne a umelecké školy. V posledných rokoch sa ich počet znižuje. Stredné školy: 3 gymnáziá, 7 odborných škôl, 4 učilištia. V Spišskej Novej Vsi majú tri slovenské vysoké školy detašované pracoviská: UMB Banská Bystrica, Ekonomickú fakultu; UKF PgF Nitra, odbor Učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ so zameraním na rómske obyvateľstvo, odbor Sociálna a osvetová práca so zameraním na rómske spoločenstvo, TU Trnava, odbor Zdravotníctvo a sociálna práca. Zdravotnú starostlivosť poskytujú Nemocnice s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi a Krompachoch, detská nemocnica s rýchlou zdravotnou pomocou v Spišskej Novej Vsi a sieť neštátnych zdravotníckych zariadení. Cestovný ruch je v okrese Spišská Nová Ves jedným z dôležitých a nezanedbateľných odvetví, vzhľadom k výskytu a koncentrácii značného množstva kultúrno-historických pamiatok, prírodných zaujímavostí a daností, ktoré sú lákadlom ako pre domácich, tak aj pre zahraničných návštevníkov, dopravujúcich sa najmä cestnými dopravnými prostriedkami. Hlavnú železničnú dopravu tvorí trať číslo 180 na trase Žilina - Košice je elektrifikovaná, dvojkoľajná s celoslovenským významom. Letisko Poprad - Tatry je vzdialené 26 km a letisko Košice 86 km.

Poloha okresu ho predurčuje k tomu, aby sa v ňom mohol naplno rozvíjať cestovný ruch. Aktivity cestovného ruchu sú sústredené hlavne na rekreačný a turistický pobyt v prírode. Na území Slovenského raja sú na to vybudované podmienky. Jedinečný výskyt krasového územia, so zbytkami náhorných plošín, s divokými vápencovými tiesňavami a roklinami s množstvom vodopádov a skalnatých útvarov. Známa je najmä sprístupnená Dobšinská ľadová jaskyňa, tiesňavy a rokliny Suchá Belá, Veľký Sokol, Kláštorná roklina, Zejmarská roklina, Malý Kyseľ, Prielom Hornádu, Stratenský Kaňon. Národný park sa rozprestiera na rozlohe 19763 ha a rozloha ochranného pásma je 13011 ha. Podmienky sú aj na poznávací turizmus: kultúrne dedičstvo, ľudové tradície a zvyky; vidiecky turizmus: využívanie chalupárstva, individuálnych chát. Zlepšujú sa podmienky v lyžiarskych strediskách: v Krompachoch - Plejsoch, Mlynkách, Poráči, Hnilčíku - Mraznici, Grajnároch a inde. Okres má perspektívu rozvoja pre svoje hlavné prednosti - vhodná geografická poloha, prístup do regiónu, v tradíciách baníctva, hutníctva, textilného, drevárskeho priemyslu, rozvinutom poľnohospodárstve, v prírodnom bohatstve, kultúrnych a ľudových tradíciách. Okres Spišská Nová Ves a aj celý Spiš, ako multikultúrna oblasť bola v minulosti a aj v súčasnosti je známa tradične dobrým spolunažívaním rôznych národností etník i náboženských spoločenstiev.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30