Okres Trebišov - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 9 100
Všetkých organizácií 17 371
Obyvateľov 106 082
Mužov / Žien 51 667 / 54 415
Počet miest / obcí 4 / 78
Rozloha 107 3.5 km2
Hustota 98 oby/km2
Kraj Košický kraj

Geografia

Okres Trebišov má rozlohu 1074 km2. Nachádza sa na juhovýchodnom okraji Slovenska. Má spoločnú hranicu s dvoma štátmi, na juhu s Maďarskom a na východe s Ukrajinou. Západná hranica s okresom Košice - okolie prechádza po hrebeni Slanských vrchov, na severe susedí s okresom Vranov nad Topľou z Prešovského kraja. Najdlhšiu hranicu tvorí na východe s okresom Humenné. Okres oddeľujú od ostatného územia na západe Slanské vrchy, na juhu Zemplínske vrchy. Rozprestiera sa na Vý­cho­do­slo­ven­skej nížine. Vo výške 860 m na vrchu Lazy v Slanských vrchoch leží najvyšší bod územia. Pri výtoku rieky Bodrog z okresu sa nachádza nielen najnižší bod okresu, ale zároveň najnižší bod Slovenska. Východoslovenská nížina je vyplnená neogénnymi ílmi, slieňmi, pieskami, vápencami a štrkmi. Slanské vrchy sú tvorené z neogénnych andezitov, ryolitov a dacitov. Pozdĺž riek je rovinatý terén. Majú hornatinový reliéf. Zemplínske vrchy sú väčšinou tvorené bridlicami, zlepencami, pieskovcami, arkózami a inými horninami prvohôr a druhohôr. Na ich okraji sú sopečné horniny. Medzi Zemplínskymi vrchmi a Brehovským vrchom je flyšové územie s bohatým náleziskom mine­rálov. Celé územie patrí do teplej klimatickej oblasti, len najvyššie miesta Slanských vrchov do mierne teplej klimatickej oblasti. Najväčšou riekou územia je Bodrog, ktorý vzniká sútokom riek Ondava a Latorica, čiastočne vytvárajúce hranice okresu. Na juhovýchode preteká na krátkom úseku Tisa. Na rozľahlých riečnych nivách Vý­cho­do­slo­ven­skej nížiny sa vyskytujú nivné a lužné pôdy. Na sprašiach sa vyvinuli černozeme, hnedozeme a ilimerizované pôdy. V Slanských a Zemplínskych vrchoch majú prevahu hnedé lesné pôdy. Nížina je takmer úplne odlesnená, popri riekach sa vyskytujú zvyšky lužných lesov. V nižšie položených pohoriach rastú duby, vo vyšších častiach ich nahrádzajú bučiny. Vzácne rastliny, ako leknovec štítnatý, aldrovandka pľuzgierkatá, žerušnica malokvetá, chren veľkoplodý, elatinka kuričkovitá, papradník močiarny, bezkolenec belasý sa nachádzajú najmä v CHKO Latorica a ďalších zamokrených oblastiach. Z fauny sa bežne vyskytuje zajac poľný, bažant poľovný, srnec lesný. Medzi vzácne a chránené druhy patrí korytnačka močiarna, vydra riečna, čajka smejivá, bocian biely, kačica chrapkavá, volavka popolavá, modlivka zelená. V okrese je CHKO Latorica a v jej oblasti 18 chránených území patriacich do sústavy Natura 2000: Kopčianske slanisko, Rieka Latorica, Čičarovský les, Bešiansky polder, Tarbucka, Lesík Bisce, Raškovský luh, Vysoká, Horešské lúky, Ladmovské vápence, Lesík pri Borši, Oborínsky les, Oborínske jamy, Bačkovské poniklece, Senianske rybníky, Kanál Stretavka, Rieka Bodrog, Kováčske lúky.

Hospodárstvo

V okrese má najvýznamnejšie zastúpenie potravinársky priemysel, sústredený pre­važne v okresnom meste. Územie okresu je takmer celé odlesnené, väčšinu poľnohospodárskej pôdy tvorí orná pôda. Pestuje sa pšenica a jačmeň. cukrová repa, ku­ku­rica, tabak, zelenina, lucerna aj konope. Na juhu okresu leží časť svetoznámej tokajskej vinohradníckej oblasti. V ovocných sadoch sa darí čerešniam, višniam a broskyniam. Okresom vedie najvýznamnejšia železničná trať spájajúca našu republiku s Ruskom a Ukrajinou. V Čiernej nad Tisou sa nachádza prekladisko tovarov a vagónov zo širokorozchodnej trate v Ukrajine na trať s európskym štandardným rozchodom. Okrem železničného hraničného priechodu sú na území okresu ešte 2 cestné priechody s Maďarskom, a to v Slovenskom Novom Meste a vo Veľkom Kamenci. Trebišov je vzdialený od Košíc 49 km, od Bratislavy 473 km. Turisticky veľmi atraktívnou je tokajská vinohradnícka oblasť a luž­né lesy pri Latorici. Známy je kaštieľ v obci Borša, kde sa narodil František Rá­kóczi II., kaštieľ s parkom so zvyškami hradu Parič v Trebišove a kamenecký hrad v obci Veľký Kamenec.

Administratívny vývoj

Celé územie dnešného okresu Trebišov, s vý­nimkou územia obcí Byšta a Malý Kazimír na západe, patrilo od 13. stor. do r. 1848 do Zemplínskej stolice, neskôr do r. 1922 do Zemplínskej župy. Spomínané 2 obce patrili do Abovskej stolice, resp. župy. V r. 1920 - 1927 bolo územie dnešného okresu rozdelené medzi okresy Kráľovský Chlmec a Sečovce. Okres Trebišov vznikol v r. 1923, po okupácii južných oblastí Maďarskom v r. 1938 bola jeho jedna časť pričlenená k okresu Sečovce a druhá pripadla Maďarsku. Obnovený bol po oslobodení v r. 1945. Na východe mu patrila časť obcí z bývalého okresu Košice - okolie, na juhu siahal po obce Brezina, Lastovce, Veľaty, Zemplínsky Branč a Zemplínske Hradište. Bol súčasťou Šarišsko - zemplínskej župy. R. 1949 okresu Trebišov ostala len stredná časť dnešného územia a do r. 1960 patril do Košického kraja, v tomto roku sa v súvislosti so znižovaním počtu okresov na Slovensku pripojili k okresu Trebišov okresy Sečovce, Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany. Okres Trebišov sa zaraďuje medzi veľké okresy s počtom obyv. vyše 103700. Územie Vý­cho­do­slo­ven­skej nížiny, na ktorej leží okres Trebišov, je rovnomerne osídlené. Je v ňom 82 obcí, z toho 4 mestá: Trebišov, Kráľovský Chlmec, Sečovce a Čierna nad Tisou. Vo vidieckych sídlach žije 58 % obyv. okresu. Viac ako 2000 obyv. má 1 obec, a to Streda nad Bodrogom.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30