Okres Levice - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 15 100
Všetkých organizácií 29 145
Obyvateľov 113 913
Mužov / Žien 55 009 / 58 904
Počet miest / obcí 4 / 85
Rozloha 155 1.1 km2
Hustota 76 oby/km2
Kraj Nitrianský kraj

Geografia a prírodné pomery

Okres Levice leží vo V časti Nitrianskeho kraja. Tvorí ho JV časť historického regiónu Tekov a Z časť regiónu Hont. Väčšinu územia okresu tvorí Podunajská nížina, časťami Hronská pahorkatina, Podunajská rovina a Ipeľská pahorkatina. Zo S a V do okresu zasahujú Štiavnické vrchy a Krupinská planina. Najvyšším bodom okresu je vrch Drieňov v Štiavnických vrchoch (766 m n. m.), najnižším tok Ipľa pri Pastovciach (112 m n. m.). Okres je chudobný na nerastné suroviny. Dodnes sú významné pramene minerálnych stolových vôd v Santovke a Slatine. Minerálne pramene v Leviciach a v Santovke dodávajú vodu aj pre rekreačné účely - letné kúpaliská.

Územie okresu v rámci Slovenska patrí do teplej oblasti, s priemernou ročnou teplotou okolo 9,5 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok okresu je okolo 550 až 700 mm. Prevládajú hlinité a ílovito-hlinité pôdy, na sprašiach v najteplejšej časti okresu černozeme a hnedozeme, pozdĺž Hrona a Ipľa nivné a lužné pôdy. Rastlinstvo okresu patrí do oblasti stredoeurópskej a východoeurópskej teplomilnej a suchomilnej flóry. Zalesnenosť územia je pomerne malá, len 18,7 %. Veľké lesné komplexy sa vyskytujú na výbežkoch Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny, prevládajú v nich dúbravy a bučiny. Pozostatky lužných lesov sa zachovali iba ako brehové porasty pri Hrone, Ipli, Krupinici, Sikenici a menších potokoch, ako lesné typy sú to vrbiny a vŕbové jelšiny. Na teplých J svahoch je z umelo zavedených drevín častý a typický agát biely. Živočíšstvo je tiež charakteristické pre suché a teplé stepné oblasti. V okrese sa vyskytuje veľký počet chránených rastlín a živočíchov. Najväčším a najvýznamnejším chráneným územím je CHKO Štiavnické vrchy.

História


Územie okresu Levice bolo osídlené už od najstarších dôb; je známe mnohými archeologickými nálezmi. Dokazujú to aj ďalšie archeologické kultúry pomenované podľa významných nálezísk obcí okresu Levice: Čakanská kultúra (mladšia doba bronzová) a maďarovská kultúra (začiatok strednej doby bronzovej), z doby železnej (halštatská a laténska). Nálezy z mladšieho paleolitu (40 - 30 tisíc r. p. n. l.) sú známe zo Šiah, Levíc, Tlmáč a Želiezoviec. Významné nálezy zo Želiezoviec dali meno želiezovskej kultúre (3500 - 2500 p. n. l.). V prvých stor. nášho letopočtu územie okresu obývali germánske kmene. Z obdobia sťahovania národov pochádzajú významné nálezy z Dolných Semeroviec, Jura nad Hronom a Levíc. Pozoruhodná sústava slovanských hradísk bola vybudovaná v okolí Slovenskej brány, v katastroch obcí Kozárovce, Rybník, Tlmače a Malé Kozmálovce. V l0. stor. sa objavujú náleziská po staromaďarskom osídlení dolného a stredného Pohronia. Mnohé obce okresu sú veľmi skoro, už v 11. stor. písomne doložené. V r. 1075 kráľ Gejza I. založil pri Hrone kláštor na počesť sv. Benedikta (Hr. Beňadik). Na hontiansku časť okresu mal významný kultúrny vplyv premonštrátsky kláštor v Šahách založený r. 1238. Tiež pôsobil ako hodnoverné miesto a aj ako sídlo kláštornej školy. V tekovskej časti okresu bol v 13. - 14. storočí najvýznamnejším sídlom s mestskými výsadami z r. 1240 a 1331 Starý Tekov, pôvodné sídlo kráľovského komitátu. So vznikom stavovskej stolice sa však od r. 1321 sídlom Tekovskej stolice stal (do r. 1580) Levický hrad. Mestečko Levice sa stalo významným sídlom, strediskom obchodu a remesiel. Od r. 1321 získavala významné mestské výsady aj pôvodne banská osada Pukanec, neskôr člen Zväzu 7 dolnouhorských banských miest.

Po porážke uhorskej armády pri Moháči sa veľmi skoro, už od r. 1530 objavujú aj v tunajšom regióne lúpežiace osmanské vojská. V auguste 1544 Turci už prepadli aj Levice, ovládli a vypálili mesto, ale hrad nedobyli, navyše po ceste späť do Ostrihomu boli porazení. V dôsledku toho Habsburgovci zorganizovali protitureckú obranu, reťaz "pohraničných" pevností. V 1558 panovník daroval Levický hrad i celé panstvo známemu protitureckému bojovníkovi Štefanovi Dobóovi. V rokoch 1581 - 1589 bola pevnosť Levice sídlom Preddunajského hlavného kapitanátu. Počas tzv. l5 roč. vojny, v 90-tych rokoch 16. stor. a v prvých rokoch 17. stor. (po oslobodení Ostrihomu r. 1595) sa hranica Osmanmi ovládaného územia dočasne posunula na J. V roku 1605 však Turci opäť obsadili Ostrihom, zároveň sa začalo viac ako storočné obdobie protihabsburských povstaní uhorskej šľachty. Územie dnešného okresu bolo často dejiskom presunov a pevnosti Levice a Pukanec terčom vojenských operácií "kuruckých" armád Š. Bocskaya (1605 - 1606), G. Bethlena (1620 - 1626), J. Rákócziho I. (1644 - 1645) a nakoniec I. Thökölyho (1678 - 1685). Nasledujúce štvrťstoročie (1686 - 1711) bolo veľmi ťažké aj v dejinách levického regiónu. Obliehanie a oslobodenie Budína si vyžiadalo veľké obete aj od obyvateľov širokého okolia, v tom aj J Hontu a Tekova. Z Levíc v r. 1690 odišla vojenská posádka, mesto v r. 1696 vyhorelo a bolo takmer neobývané.

V priebehu 1. pol. 18. stor., a najmä za vlády Márie Terézie (1740 - 1780) dochádza k pozoruhodnej konsolidácii osídlenia a hospodárskych pomerov. V rokoch 1787 - 1790 boli Levice opäť sídlom Tekovskej stolice. Koncom 18. stor. bolo mnoho mužov odvedených do rakúskych armád v rámci napoleonských vojen. Pokojný vývin spoločenských pomerov, pokroky v školstve, kultúre, verejnom zdravotníctve, doprave a pod. je charakteristický pre prvú pol. 19. stor.

Marcová maďarská revolúcia v Pešti v r. 1848 bola prijatá v regióne Levíc i Šiah pokojne, iba vo V Honte vypukli revolučné roľnícke pohyby vedené J. Kráľom a J. Rotaridesom. Stovky obyvateľov okresu vstúpili do maďarskej Vlastibrany ("honvéd") a do jednotiek Národnej stráže. Bojové operácie (stretnutia maďarskej armády s rakúskou) sa na území dnešného okresu odohrali v decembri 1848 - januári 1849 a najmä v súvislosti so známou bitkou v Tekovských Lužanoch 19. apríla 1849, v ktorej maďarské vojsko zvíťazilo nad rakúskym. Po maďarskej kapitulácii pri Világosi nastalo aj v Honte a Tekove obdobie obnoveného panovníckeho absolutizmu, centralizácie a policajného teroru symbolizovaného ministrom Bachom. Zároveň to však bolo obdobie zavádzania modernejších, rakúskych a českých modelov v administratíve a širšieho používania slovenského jazyka (popri úradnej nemčine).

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v r. 1867 nastáva obdobie postupnej modernizácie hospodárstva, verejnej správy, školstva i zdravotníctva. Pre politický život tých čias boli už charakteristické verejné politické zhromaždenia, ktoré najmä pred voľbami už od 70-tych rokov 19. stor. v centrách regiónu.

Koncom 19. stor. sa zmodernizovala aj doprava, v regióne sa objavila železnica. V roku 1886 boli cez Čatu napojené na železničnú sieť Šahy, v r. 1887 Levice. Železnica zo Šiah bola predĺžená do Balassagyarmatu r. 1891, do Krupiny r. 1899. Levice získali spojenie smerom na sever, po Hronskú Dúbravu r. 1896, v smere na Šurany r. 1914.

Prvé údaje o vysťahovalectve chudobnejších vrstiev obyvateľstva za prácou, najmä do USA, sú z konca 19. stor. Už pred 1. svetovou vojnou tu vznikli okrem tradičných maďarských politických strán aj organizácie kresťanských socialistov a sociálnej demokracie.

Medzníkom v historickom vývoji okresu bolo obdobie 1. svetovej vojny (1914 - 1918), rozpad Rakúsko - Uhorska a vznik ČSR. Proces začleňovania regiónov Levíc a Šiah do ČSR bol ťažký a bolestný. S výnimkou S časti dnešného okresu (okolie Bátoviec a Pukanca) tu nebolo národne uvedomelého slovenského obyvateľstva a maďarské obyvateľstvo v tom čase tvorilo na tomto území výraznú väčšinu. Integráciu územia do ČSR narušila československo-maďarská vojna v máji - júni 1919, keď od 30. mája do konca júna celé územie obsadila Maďarská červená armáda, ktorá tu vyhlásila "diktatúru proletariátu" a územie považovala za súčasť Maďarskej republiky rád.

Za I. ČSR (1918 - 1938) región zažil výrazný hospodársky a kultúrny rozvoj, vznikli nové školy, finančné inštitúcie a menšie podniky. Veľmi vzrástol bytový fond, v Leviciach, Šahách, Želiezovciach a mnohých dedinách vyrástli nové obytné štvrte a ulice. Zaujímavosťou vývoja bol vznik viacerých nových, tzv. kolonizačných osád v dôsledku parcelácie veľkostatkov v rámci 1. čs. pozemkovej reformy. Takto na území okresu vznikli aj dve nové politické obce, Jesenské a Medvecké (dnes časť obce Plavé Vozokany).

Od jesenných mesiacov 1938 bola väčšina územia dnešného okresu pripojená k Maďarsku. V Leviciach bolo v r. 1939 zriadené sídlo Dočasne spojenej župy Hont - Tekov. Na území SR zostalo iba 31 vtedajších (24 dnešných) politických obcí.

Antifašisticky zmýšľajúci obyvatelia okresu sa v lete a na jeseň 1944 aktívne zúčastnili SNP. Po oslobodení územia dnešného okresu Levice Sovietskou armádou (13. 12. 1944 - 26. 3. 1945), v dôsledku obnovenia ČSR a realizácie jej politického programu, sa odštartovala prvá etapa tzv. sociálneho inžinierstva (1945 - 1948), charakterizovaná uplatnením princípu kolektívnej viny na tomto území voči maďarskému obyvateľstvu. Krátko po prevzatí moci KSČ (február 1948) bol spustený proces industrializácie Slovenska, ktorý v regióne viedol už okolo r. 1950 k vybudovaniu prvého veľkého strojárskeho závodu v Tlmačoch, v 60-tych rokoch 20. stor. závodov Strojstav v Šahách, neskôr Smrečiny v Pukanci, Bižutérie v Tlmačoch, Železnobrodského skla v Želiezovciach, ZŤS v Želiezovciach, Levického závodu Bavlnárskych závodov V. I. Lenina v Ružomberku a celého radu závodov poľnohosp. - potravinárskeho komplexu v Leviciach. Významným medzníkom v industrializácii okresu bolo začatie výstavby atómových elektrární v Mochovciach koncom 70-tych rokov. Prvé dva bloky začali produkovať energiu až v r. 1999.

V poľnohosp. boli roky 1949 - 1989 charakterizované jednak poštátnením skonfiškovaných veľkostatkov a vytvorením sústavy ŠM, jednak nanútením súkromných roľníkov do JRD v rokoch 1949 - 1971. Po počiatočných ťažkostiach a neúspechoch sa väčšina JRD už po r. 1956 upevnila a znamenala pokrok v hospodárení i v živote dediny.

Politický prevrat po r. 1989 priniesol aj v tomto regióne demokratizáciu verejného života, nápravu niektorých krívd spôsobených totalitnými vládami, najmä od r. 1948 a možnosť vlastnej súkromnej iniciatívy v podnikaní i v politickom živote. Zároveň však zdĺhavá transformácia priemyslu a zánik veľkej časti existujúcich závodov vyvolal v okrese mimoriadne veľkú nezamestnanosť. Z pôvodne existujúceho priemyslu v okrese zostáva hlavne strojárska výroba v Tlmačoch, textilná výroba v Leviciach, výroba kozmetiky v Leviciach, čiastočne výroba nábytku v Pukanci. Preto pracovná sila z okresu migruje za prácou do Bratislavy, západnejších slovenských okresov, do ČR a Maďarska, mládež vo veľkom počte do západnej Európy a USA. Po r. 2000 sa príznaky krízy prejavujú aj v školstve a v zdravotníctve. Zlepšenie môžu priniesť rozvojové projekty najmä mestských centier okresu t. j. zriaďovanie priemyselných parkov v Leviciach a Želiezovciach, projekty cezhraničnej spolupráce s Maďarskom v Šahách, podpora drobného domáceho podnikania, tradičných remesiel a ovocinárstva a vinohradníctva ako súčasť rozvoja vidieka a vidieckej turistiky.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30