Okres Nitra - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 25 548
Všetkých organizácií 44 112
Obyvateľov 160 040
Mužov / Žien 77 346 / 82 694
Počet miest / obcí 2 / 60
Rozloha 87 0.7 km2
Hustota 190 oby/km2
Kraj Nitrianský kraj

Základné údaje

Okres Nitra má rozlohu 871 km2 . Rozlohou patrí k najväčším okresom v republike. Najvyššie položenou obcou sú Žirany (250 m n. m. ) a najnižšie Vinodol (124 m n. m. ).

Geografia

Rozprestiera sa na JZ Slovensku v krajinnej oblasti Podunajská nížina, ktorej súčasťou je Nitrianska sprašová pahorkatina, Žitavská pahorkatina, v JV časti zasahuje Pohronská pahorkatina, pohorie Tribeč s vrchmi Žibrica (617) a Zobor (588 m n. m.). Dominantnými sú rieky Nitra a Žitava. Pahorkatinná časť okresu je takmer odlesnená, premenená na poľnohosp. pôdu, miestami sa vyskytujú teplomilné dúbravy. Súčasťou okresu je časť Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (Tribeč), maloplošné chránené územia Zoborská lesostep, Lupka, Žibrica, 15 chránených areálov, medzi nimi Jelenská gaštanica a prírodná pamiatka Nitriansky dolomitový lom.

História


Úrodná zem vždy vytvárala priaznivé podmienky na osídlenie. Počiatky osídlenia spadajú do paleolitu, staršej doby kamennej (V. Zálužie). Viaceré nálezy z mladého paleolitu, (gravetská a epigravetská kultúra) sú v lokalite Nitra (Čermáň), Horné Krškany, Dražovce, Alekšince a Podhorany (Sokolníky). Bohatšie zastúpené nálezy z mladšej doby kamennej (neolit) s volútovou, želiezovskou a lengyelskou kultúrou sú v lokalitách Zemný hrad vo Vrábľoch a Arkuš v katastri Branča. Tu už vlastne začínajú nálezy súvislejšieho osídlenia v okolí Nitry. Nálezy z neskorej doby kamennej (eneolit) sú v Mojmírovciach a tam spadajú aj nálezy badenskej kultúry v Jelenci, vo Výčapoch Opatovciach a Pohraniciach. Početné nálezy sú zo staršej doby bronzovej, ktorú predstavuje unětická kultúra v Nitre, Branči, Lužiankach a 104 hrobov z Rumanovej. Nitriansku skupinu uvedenej kultúry reprezentujú nálezy v Nitre, Branči, Alekšinciach a inde, nálezy maďarovskej kultúry sú takisto v Nitre, Branči (Arkuš) a Zbehoch. Mohylová kultúra zo str. doby bronzovej je reprezentovaná kniežacou mohylou v Cabaji. Lužické osídlenie v mladšej dobe bronzovej sa našlo v Nitre a blízkom okolí a mladšia Čakanská kultúra bola odkrytá v Horných Lefantovciach a Mojmírovciach. Nálezy zo staršej doby železnej sú v Chrenovej a Alekšinciach. Z mladšieho, laténskeho obdobia sú bohaté archeologické informácie v Nitre (14 sídlisk a 8 pohrebísk). V Jelenci sa odkrylo trácko-skýtsko-halštatské sídlisko. Zo začiatku 1. stor. n. l. v okrajových častiach Nitry je zjavné germánske osídlenie. Z rímskeho obdobia je zaevidovaných v Nitre 260 objektov a 5 včasnoslovanských sídlisk. Z prelomu 7. a 8. stor. je zaregistrovaný najsevernejší prienik Avarov v Horných Krškanoch (hroby). Z obdobia Veľkej Moravy a neskoršieho obdobia sa tiež odkryli početné pohrebiská a sídliská.

Najstaršie a najväčšie sídelné aglomerácie tvoria Nitra a Vráble.

Nitra s okolitými obcami bola od 11. stor. súčasťou Nitrianskeho komitátu, od 13. stor. Nitrianskej stolice a od roku 1848 Nitrianskej župy. Vráble s priľahlými ôsmimi obcami boli do roku 1848 súčasťou Tekovskej stolice a potom do roku 1922 Tekovskej župy. Okres Nitra vznikol v roku 1923, ale v porovnaní s dnešným stavom patrili 3 obce na východe do okresu Zlaté Moravce, 15 obcí do okresu Vráble, Vinodol na juhu k Novým Zámkom, 6 obcí na západe k okresu Hlohovec a 9 obcí na severe do okresu Topoľčany. V roku 1923 - 1928 patril Nitriansky okres do Nitrianskej veľžupy a v r. 1938 - 1945 do Nitrianskej župy. V r. 1938 - 1945, obce patriace k okresu Vráble, okupovalo horthyovské Maďarsko. V roku 1949 sa 9 severných obcí stalo súčasťou okresu Topoľčany. V roku 1960 do nitrianskeho okresu pribudli všetky obce z okresov Vráble a Zlaté Moravce, 4 obce z okresu Hlohovec, 3 z okresu Sereď a 2 z okresu Šaľa. V r. 1949 - 1960 okres Nitra patril do Nitrianskeho kraja. V roku 1960 sa stal súčasťou Západoslovenského kraja. V roku 1996 sa pričlenila časť obcí k novovytvorenému okresu Zlaté Moravce. V tom istom roku sa obce okresu Nitra stali súčasťou Nitrianskeho kraja. V okrese sú 2 mestá, Nitra a Vráble a 60 obcí. Od 1. 1. 2004 namiesto Okresného úradu v Nitre funguje obvodný úrad so špecializovanými úradmi štátnej správy, ako súčasť Krajského úradu v Nitre. Do Požitavského regionálneho združenia patrí 8 obcí z juhovýchodu Nitrianskeho okresu, Záujmové združenie právnických osôb Cedron združuje 8 obcí okolo Mojmíroviec spolu s právnickými osobami, Regionálne združenie podzoborských obcí tvorí 16 obcí, záujmové združenie obcí Vekočem tvorí 6 obcí z okolia Komjatíc, Združenie obcí tvorí 8 obcí, z toho z Nitrianskeho okresu 4. Okrem toho v okrese existuje Združenie obcí Zobor so sídlom v Jelšovciach.

Najbohatším zdrojom prvých informácií o tomto území sú Zoborské listiny kráľa Kolomana z r. 1111 a 1113, kde sú vymenované majetky Zoborského kláštora, respektíve hraničných dedín a listina ostrihomského arcibiskupa Martíria, ktorý daroval desiatky z viacerých dedín ostrihomským kanonikom. Konštituovanie sa dedín prešlo určitým vývojom, preto viaceré z nich majú korene už v 11. stor. Najštedrejšími donátormi z kráľovských majetkov boli Belo IV. a Ondrej II. Najčastejšími vlastníkmi majetkov v 12. a 13. stor. bol kráľ prostredníctvom panstva Nitrianskeho hradu, Ostrihomské arcibiskupstvo, Nitriansky biskup a Nitrianska kapitula; niektoré majetky patrili formujúcej sa šľachte. V ďalších stor. postupne prechádzajú kráľovské majetky do vlastníctva šľachtických rodov hlavne Branč-Lipovníckovcov, Forgáchovcov (sformované z pôvodného rodu Hont-Poznanovcov) a Lefantovskovcov. Hospodársky vývoj územia nepriaznivo ovplyvnili mocenské boje, vpád a ničenie dedín tatárskymi oddielmi v r. 1241 a 1242 a na prelome 13. a 14. stor. výboje a obsadenie časti územia vojskami oligarchu Matúša Čáka. Najnepriaznivejším obdobím bola nadvláda Osmanskej ríše v r. 1530 - 1685, ktorá spôsobila vyľudnenie mnohých sídiel, často bez ďalšieho obnovenia osídlenia. Centrum územia, Nitru, obsadili Turci v r. 1663 - 1664. Vráble zničili v r. 1599, 1624 a 1663. V 17. stor. si daň na obyvateľstve vybrali bojové strety cisárskych vojsk s povstaleckými oddielmi Bocskaia, Bethlena, v 18. stor. Rákócziho, pričom cieľom dobývania všetkých vojenských a povstaleckých oddielov bol Nitriansky hrad. Utrpenie samotného mesta malo nepriaznivé dôsledky na široké okolie. Obete si vyžiadala 1. a 2. svet. vojna, časť obcí okresu Nitra v r. 1938 - 1945 okupovalo horthyovské Maďarsko.

Pamätihodnosti

V okrese sú početné kaštiele vo viacerých obciach. K významnejším zaraďujeme barokové kaštiele v Mojmírovciach a v Horných Lefantovciach, neskoroklasicistický kaštieľ v Beladiciach z konca 18. stor., v Novej Vsi nad Žitavou stoja tri kaštiele z 18. a 19. stor., klasicistické kaštiele v Tajnej, Klasove, na reprezentačnej úrovni prevádzkovaný kaštieľ v Malante a neoklasicistický v Ivanke pri Nitre.

Demografia

Vzhľadom na silné centrum v 10. a 11. stor. dochádza aj k silnejšej koncentrácii obyvateľstva v jej okolí. Napríklad v Klasove žili Kalúzi, ktorí sa zaoberali obchodovaním v náväznosti na nitriansky trh, alebo v okolí vznikali služobnícke obce (Štitáre, Krškany a pod. ). Išlo o územie, v ktoré podliehalo v 16. a 17. stor. tureckej nadvláde so všetkými nepriaznivými následkami na demografické zmeny - niekoľkokrát vypálené sídla, vo viacerých prípadoch ich zánik bez obnovy, vyvražďovanie a vysťahovanie sa obyvateľov, o čom najlepšie hovoria daňové súpisy. Podobné účinky mali aj stavovské povstania. V roku 1970 žilo v okrese 140333 obyvateľov, v roku 1980 152627 obyvateľov a v roku 1991 trvalo žilo v okrese 160725 obyvateľov. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 trvalo žilo v okrese 163540 obyvateľov, z toho17,9 % v predproduktívnom veku, v produktívnom 62,8 % a v poproduktívnom 18,8 % v 33840 domoch a 58621 bytoch. Z národnostného hľadiska v okrese žilo 149060 obyvateľov slovenskej národnosti, 10956 maďarskej, 1148 českej a 579 rómskej národnosti. V roku 2003 žilo v okrese 84695 žien a 78904 mužov, spolu 163 599. Najsilnejšie je zastúpená veková skupina od 25 do 29 r. - 7324 mužov a 7018 žien, spolu 14342.

Hospodárstvo

Nitriansky okres patrí do obilninárskej oblasti s intenzívnou živočíšnou a rastlinnou výrobou, rozvinuté je veľkoplošné vinohradníctvo ako aj malopestovateľská výroba. Priemysel sa sústreďuje do dvoch mestských centier Nitra a Vráble. Chemický priemysel je v Nitre, elektrotechnický v Nitre a vo Vrábľoch. Rozšírenejší je potravinársky priemysel. V Nitre sú pekárne, cukrárne, mlyn, výroba piva a vína. Príslušenstvo do motorových vozidiel sa vyrába vo Vrábľoch, strojárenstvo, stavebníctvo, výroba nábytku a veterinárnych farmaceutík sú v Nitre, výroba energetických izolantov v Čabe a v Žiranoch sa ťaží vápenec.

Turistické možnosti

Na úpätí pohoria Tribeč, pod zrúcaninami stredovekého hradu, je rekreačné stredisko Jelenec s možnosťou kúpania, chatová osada, autokemping a reštaurácia. Príjemný oddych poskytuje rekreačné stredisko Poľný Kesov s dvoma otvorenými bazénmi s termálnou vodou, ubytovacími, stravovacími a rekreačnými službami. Turisti sa môžu vyžívať v rekreačných aktivitách, ktoré poskytuje kaštieľ v Mojmírovciach, kde sú ihriská, bazén, strelnica, masážne služby. Pohorie Tribeč umožňuje milovníkom prírody a pohybu kratšie i náročnejšie pešie túry (výstup na Zobor s pekným širokým výhľadom, prechod zo Zobora cez Žibricu k zrúcaninám Gýmešského hradu). Príjemné oddychovo-poznávacie vychádzky poskytuje areál Arboréta v Mlyňanoch. Pre turistov je atraktívne samotné mesto Nitra, najmä jeho historická časť s hradom.

Školstvo a kultúra

V roku 2002 bolo v okrese 6 gymnázií, 8 stredných odborných škôl a 7 stredných odborných učilíšť. V okrese sú 2 divadlá, 2 galérie vrátane pobočiek, 6 múzeí s pobočkami a 64 verejných knižníc s pobočkami. Zo športových zariadení je v okrese 7 otvorených štadiónov, 1 zimný, 70 futbalových ihrísk, 71 telocviční a 5 športových hál. Zdravotnícke služby poskytujú 2 nemocnice, 1 samostatná poliklinika a 3 odborné liečebné ústavy.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30