Okres Šaľa - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 6 961
Všetkých organizácií 12 794
Obyvateľov 52 938
Mužov / Žien 25 895 / 27 043
Počet miest / obcí 1 / 12
Rozloha 35 5.9 km2
Hustota 151 oby/km2
Kraj Nitrianský kraj

Základné údaje


Okres Šaľa leží v centrálnej časti Podunajskej nížiny, na rozhraní Podunajskej roviny a Podunajskej pahorkatiny. Najvyšší bod územia je 183 m n. m. v katastri obce Močenok a najnižší bod územia 108 m n. m. je pri výtoku rieky Váh z okresu. Geologická stavba územia je dosť jednotvárna. V podloží sú neogénne íly, piesky a štrky, ktoré na rozhraní roviny a pahorkatiny vychádzajú na povrch. Väčšina územia nachádzajúceho sa na nive predstavuje nivnú rovinu s agradačnými valmi. Územím preteká rieka Váh. Rovnobežne s ním tečie Dlhý kanál, ktorý sa mimo okresu vlieva do rieky Nitry. Územie okresu je takmer úplne odlesnené, len pozdĺž Váhu sú zvyšky lužného lesa. Vyskytujú sa tu vzácne teplomilné rastliny, pochádzajúce z východoeurópskych stepí, kokrík širokolistý, kamienka modropurpurová, hlaváčik jarný, jasenec biely. Zo živočíšnych druhov prevažujú zástupcovia spoločenstiev v poli: zajac poľný, bažant poľný, jarabica poľná, srnec poľný. K chráneným živočíšnym druhom patria rybárik čierny, kačica divá, ležiak úhorový, kúdelníčka lužná a chochlačka sivá. Okres Šaľa patrí k najúrodnejším oblastiam republiky. Rozlohou sa zaraďuje medzi malé okresy. Má rozlohu 356 km2 . V okrese Šaľa medzi chránené územia patrí šesť prírodných pamiatok a dva chránené areály. Prírodnými pamiatkami sú Bábske jazierko, Bystré jazierko, Čierne jazierko, Jahodnianske jazierka, Trnavské rameno a Vlčianske mŕtve rameno. Chráneným areálom je park v Močenku.

Z klimatického hľadiska patrí medzi najteplejšie a najsuchšie oblasti, vďaka čomu aj skorú jar a neskorú jeseň môžu turisti využívať nielen na pobyt v termálnych vodách, ale aj na rybolov a vodné športovanie na rieke Váh a vodnom diele Kráľovej nad Váhom. Okres Šaľa podľa územnosprávneho členenia je ohraničený okresmi Nitra, Galanta, Nové Zámky a Komárno.

História


Územie dnešného okresu bolo obývané už v praveku. Početné archeologické nálezy, ktoré boli odkryté najmä pri výstavbe chemickej továrne, výstavbe väčších sídlisk dosvedčujú osídlenie z doby kamennej. Unikátnym archeologickým nálezom je lebka neandertálca, ktorá sa našla pri Šali. Okrem uvedených nálezov je zastúpená aj doba železná, bronzová a obdobie sťahovania národov. Vo Veči boli nedávno odkryté zvyšky germánskeho osídlenia. Pri už spomínaných stavebných prácach boli odkryté aj slovanské a staromaďarské nálezy. Na časť územia okresu sa vzťahuje aj najstaršia listina zachovaná v Uhorsku. V zakladajúcej listine Panonhalmského opátstva z roku 1002 sa spomína Terra Wag (Územie Váh), ktoré dnes lokalizujeme katastrálnym územím Diakoviec, Šale a Kráľovej nad Váhom. Do prvej polovice 13. stor. na území dnešného okresu sa nachádzali dediny kráľovských služobníkov, na území dnešného Tešedíkova žili kráľovskí chovatelia bobrov, na území Trnovca nad Váhom kráľovskí nosiči rybárskych sietí a lámači ľadu. V stredoveku tu mali majetky významné cirkevné inštitúcie. Okrem už spomínaného Panonhalmského benediktínskeho opátstva, ku ktorému patrili najmä Diakovce, aj Zoborské benediktínske opátstvo malo majetky v Močenku, pri Veči a v Nedede. Turčiansky premonštrátsky kláštor nadobudol majetky pri svojom založení v roku 1252 a to územie Šale, Tešedíkova, Kráľovej nad Váhom a Dlhej nad Váhom. Ako šľachtické dediny sa od 13. stor. vyvíjali najmä Veča, Selice, Trnovec nad Váhom. Dediny na území dnešného okresu veľa trpeli tureckými nájazdmi ako aj ďalšími vojenskými udalosťami v období protihabsburských povstaní a v roku 1849 pri vojenských akciách medzi cisárskymi a revolučnými maďarskými vojskami. Obyvatelia žijúci na území dnešného okresu sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom. Výrazný podiel mal rybolov, chov hovädzieho dobytka, oviec, koní ako aj pestovanie zeleniny. Na území súčasného okresu, najmä v Šali bola už v stredoveku rozšírená aj remeselnícka výroba. V meste boli zastúpené takmer všetky známe cechy, krajčíri, čižmári, obuvníci, kováči, sedlári, remenári, kolári, mlynári, kožušníci. V cechu kováčov, zámočníkov, kolárov, stolárov a debnárov už začiatkom 19. stor. sa združovali nielen remeselníci z územia dnešného okresu, ale aj z územia okolitých regiónov, napr. zo Zemnej, Tvrdošoviec, Salíb, Mostovej, ale aj z Dvorov nad Žitavou, Oponíc, Lefantoviec a Komoče. V druhej polovici 19. stor. vystriedali cechy remeselnícke spoločenstvá, ktoré pracovali až do polovice 20. stor.

Podstatná časť územia dnešného okresu Šaľa patrila od 13. stor. do roku 1848 do Nitrianskej stolice. Územie troch obcí na západe, pôvodne za riekou Váh, Žihárec, Tešedíkovo a Diakovce do Bratislavskej stolice. V roku 1850 bola hranica medzi Bratislavskou a Dolnonitrianskou župou posunutá na východ na rieku Váh. Po tejto úprave západná polovica okresu patrila Bratislavskej a východná Dolnonitrianskej župe. V roku 1867 sa hranica medzi župami vrátila späť, takže Nitrianskej župe pripadla väčšia časť územia, Bratislavskej len tri spomínané obce.

V polovici 19. stor. bol vytvorený slúžnovský okres so sídlom v Šali. Rozloha okresu bola iná než v súčasnosti. V roku 1871 územie hlavnoslúžnovského okresu tvorili Vlčany, Dlhá nad Váhom, Hájske, Neded, Pata, Šaľa, Šintava, Selice, Šók, Šoporňa, Trnovec nad Váhom, Kráľová nad Váhom, Veča a Horný Jatov. Počet obyvateľov okresu bol 22185. Koncom 19. stor. bolo sídlo okresu premiestnené do Trnovca nad Váhom, keďže preprava cez rieku Váh spôsobovala určité problémy pri rýchlosti komunikácie medzi okresným centrom a župou. Sídlo hlavnoslúžnovského úradu bolo prenesené späť do Šale po postavení mostu cez Váh v roku 1915. Po prvej svetovej vojne v roku 1923 vznikol v Šali okresný úrad. Do pôsobnosti okresu od roku 1923 patrili aj obce Tešedíkovo a Žihárec. Okres zostal v nezmenenej podobe do roku 1938, keď v dôsledku Viedenskej arbitráže bolo územie okresu pripojené k Maďarsku. Okres sa stal súčasťou Bratislavsko-Nitrianskej župy, mal 12 obcí, Diakovce, Neded, Tešedíkovo, Trnovec nad Váhom, Vlčany, Šaľa, Kráľová nad Váhom, Žihárec, Šók, Selice, Dlhá nad Váhom a Veča. Okres mal v tom období 35798 obyvateľov. Päť obcí na severe, Šoporňa, Pata, Šintava, Vinohrady nad Váhom a Hájske bolo pričlenených k okresu Hlohovec a ďalšie dve Močenok a Horná Kráľová k okresu Nitra. K obnoveniu okresu v predvojnovej podobe došlo začiatkom apríla 1945. V roku 1949 z okresu boli odčlenené obce Hájske, Pata, Šintava a Šoporňa, ktoré pripadli do okresu Sereď. Okres v takejto podobe zostal nezmenený do roku 1960, keď v zmysle nového územnosprávneho členenia 30. júna 1960 zanikol a územie okresu bolo pripojené k okresu Galanta, s výnimkou dvoch obcí na severe Močenku a Hornej Kráľovej, ktoré boli pričlenené k okresu Nitra. Okres Šaľa bol obnovený 24. júla 1996. V súčasnosti do okresu Šaľa patria obce Diakovce, Dlhá nad Váhom, Hájske, Horná Kráľová, Kráľová nad Váhom, Močenok, Neded, Selice, Tešedíkovo, Trnovec nad Váhom a Žihárec.

Počtom obyvateľov patrí okres Šaľa medzi menšie okresy. Má 54611 obyvateľov, hustotou osídlenia však takmer 1,5 krát prevyšuje slovenský priemer. Hustota zaľudnenia je 153 obyvateľov na 1 km2. V okrese žije 58,2 % obyvateľov slovenskej národnosti, 42,2 maďarskej, 0,7 rómskej, 0,7 českej národnosti. Okres Šaľa patrí medzi 6 okresov Slovenska, kde žije viac ako 40 % obyvateľov maďarskej národnosti.

Hospodárska infraštrukturálna charakteristika

Priemyselná výroba okresu je koncentrovaná do okresného mesta. V obciach je zastúpená najmä poľnohospodárska výroba. V okrese sa pestujú najmä obilniny, pšenica a jačmeň, tradíciu má aj pestovanie kukurice. Dopestuje sa tu aj veľa zeleniny, cukrovej repy a krmovín. Vývoz zeleniny do ostatných oblastí Slovenska je pre tento okres tiež charakteristický. V obciach sa v prevažnej miere pestuje paprika, paradajky, uhorky, cibuľa, kapusta a melóny. Zo zeleniny sa na území okresu spracúva len kapusta. Tradíciu má aj ovocinárstvo. Pestujú sa tu broskyne, marhule, jablká a ďalšie druhy ovocia.

Osou okresu je rieka Váh, po ktorej je zabezpečená nákladná doprava. Využíva ju najmä chemický kombinát. Cez okres prechádza hlavná železničná komunikácia spájajúca Bratislavu s Budapešťou. Už v roku 1909 bola vybudovaná železničná trať medzi Šaľou a Nededom. Táto je využívaná dodnes.

Z hľadiska cestovného ruchu je pre okres najvýznamnejšie termálne kúpalisko v Diakovciach. V súčasnosti je tu zabezpečená len sezónna rekreácia, uvažuje sa však aj o celoročnom sprevádzkovaní. Z hľadiska turistiky má veľký význam aj vodné dielo Kráľová a samotný Váh, ktorý umožňuje pestovanie vodných športov a rybolovu.

Administratívna štruktúra

Okres Šaľa patrí do územia Nitrianskeho samosprávneho kraja. Samosprávny kraj riadi niektoré inštitúcie nachádzajúce sa na území mesta priamo. Okres Šaľa je v zastupiteľstve samosprávneho kraja zastúpený štyrmi poslancami.

V centre okresu v Šali sa nachádzajú aj úrady miestnej štátnej správy a to obvodný úrad, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obvodný úrad životného prostredia, detašované pracovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na úseku služieb zamestnanosti ako aj úseku sociálnych služieb, daňový úrad, správa katastra, zastúpenie tu majú aj policajné zložky MV SR. Druhostupňovou odvolacou inštanciou v oblasti štátnej správy sú úrady v Nových Zámkoch a v Nitre. V okrese Šaľa sú vytvorené stavebné úrady na Mestskom úrade v Šali, v Močenku, v Kráľovej nad Váhom a v Tešedíkove. Metodické úsek školstva pracuje v budove Mestského úradu v Šali v rámci Spoločného obecného úradu na úseku školstva. V Šali má svoje sídlo aj nedávno zriadená Regionálna rozvojová agentúra, ktorá má napomáhať samosprávam pri podávaní projektov v oblasti rozvoja s využitím podporných európskych fondov.

Rozvojová stratégia

Medzi priority regiónu patrí zlepšenie podmienok pre rozšírenie vidieckej turistiky a cestovného ruchu. V blízkej budúcnosti sa plánuje v záujme zlepšenia životného prostredia vybudovanie rozšírenia súčasnej čističky odpadových vôd v Šali a pripojenie okolitých obcí na ňu. V poslednom období európske finančné prostriedky boli využité najmä na opravu miestnych komunikácií, obnovu niektorých objektov v okrese. Plánuje sa vybudovanie cyklotrasy spájajúcej Šaľu s termálnym kúpaliskom v Diakovciach, ktorá bude mať pokračovanie až po hranicu okresu v Nedede. Medzi priority samospráv patrí obnova školských budov v obciach, zabezpečenie sprevádzkovania školských a predškolských zariadení. Plánuje sa využívanie geotermálnych vôd, na ktoré je okres obzvlášť bohatý. Osobitná pozornosť sa venuje kultúrnym pamiatkam. V súčasnosti začína svoju činnosť občianske Združenie na záchranu Domu ľudového bývania v Šali. Rozbieha sa aj rekonštrukcia renesančného kaštieľa v Šali, kde je umiestnený štátny archív. Nedávno bola dokončená obnova románskeho kostola, kultúrnej pamiatky v Diakovciach. Na území okresu za posledné obdobie boli opravené aj mnohé pamiatky sakrálnej povahy, najmä drobné plastiky.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30