Okres Sabinov - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 6 579
Všetkých organizácií 12 015
Obyvateľov 58 721
Mužov / Žien 29 369 / 29 352
Počet miest / obcí 2 / 41
Rozloha 48 3.5 km2
Hustota 119 oby/km2
Kraj Prešovský kraj

Geografia

Svojou rozlohou 484 km2 sa okres zaraďuje medzi menšie okresy. Leží na východnom Slovensku obklopený 5 okresmi Prešovského kraja - Bardejov, Prešov, Levoča, Kežmarok a Stará Ľubovňa. Sídla aj hospodárstvo okresu sú sústredené hlavne v Spišsko-šarišskom medzihorí, ktoré z juhu lemuje Bachureň a Šarišská vrchovina, zo severu Čergov. Najvyšší bod územia je na chrbte Čergova vo výške 1128 m nad morom. Najnižší bod, 185 m nad morom, je v katastri obce Daletice. Prevažná väčšina územia je vybudovaná z paleogénnych flyšových súvrství pieskovcov, ílovcov a slieňovcov, v ktorých sú ostrovy bazálnych zlepencov. V smere severozápad-juhovýchod sa okresom ťahá bradlové pásmo, kde z flyšu vystupujú druhohorné vápence. Spišsko-šarišské medzihorie je erózna zníženina vyhĺbená riekou Torysa pozdĺž bradlového pásma. Výrazné sú z nej vystupujúce bradlové tvrdoše rôznych rozmerov a tvarov. Reliéf Čergova a Bachurni je masívny hornatinový, Šarišská vrchovina je nižšia a menej členená, na niektorých miestach má ráz pahorkatiny. Väčšina územia leží v mierne klimatickej oblasti, len dolná časť údolia Torysy patrí do teplej a najvyššie vrchy do chladnej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota v okrese je 7,8 °C a priemerné ročné zrážky 618 mm. Osou územia je rieka Torysa, do ktorej sa z pravej strany i z ľavej strany vlieva niekoľko kratších prítokov. Juh územia odvodňuje Malá Svinka, tá sa však do Torysy vlieva mimo územia okresu. Z pôdnych typov prevládajú hnedé lesné pôdy kambizeme. Tam, kde sú bradlové vápence, sa nachádzajú ostrovy rendzín. Tok Torysy sprevádza pás nivných pôd fluvizemí, na dolnom toku sa k nim pridružujú aj lužné pôdy čiernice a hnedozeme. Územie okresu je značne odlesnené, najmä Spišsko-šarišské medzihorie a Šarišská vrchovina. V Čergove a Bachurne prevládajú porasty buka a jedle, niekde rastie aj smrek. V nižších polohách sa miestami vyskytujú ostrovy borovicových a dubových lesíkov. Zo vzácnych rastlín sa tu vyskytuje napríklad poniklec slovenský, žltohlav európsky, plavúň sploštený, plavúň alpínsky, zvonček karpatský. Z fauny prevládajú najmä zástupcovia spoločenstiev listnatých lesov, polí a lúk: diviak lesný, srnec lesný, jeleň lesný, zajac poľný. K chráneným druhom patrím rys ostrovid, vlk dravý, krkavec čierny, sova dlhochvostá, slávik tmavý. V okrese nie je národný park ani chránená krajinná oblasť. Z maloplošných chránených území je tu Bradlové pásmo, ďalej tu sú 2 národné prírodné rezervácie: Čergovský Minčol, Hradová hora a 2 prírodné rezervácie: Bišár a Valalská voda.

Hospodárstvo

Priemyselná výroba okresu je sústredená do troch najväčších obcí. V Sabinove sa nachádza potravinársky závod Milk-Agro, spracúvajúci predovšetkým mlieko, zeleninu a ovocie, strojárne ZŤS, odevný závod, drevospracujúce prevádzky, mliekareň a pekáreň. V Šarišských Michaľanoch sídli Imuna, najväčší výrobca liečiv na východe republiky, ktorý sa zameriava na výrobu krvných derivátov, infúznych roztokov, vakcín a diagnostických prípravkov. V Lipanoch sú odevné závody Odeva a firma Medicprodukt, reprezentujúca farmaceutický priemysel. V obci Brezovica je menšia odevná prevádzka. Nezamestnanosť v okrese v súčasnosti predstavuje približne 30 %, čo presahuje celoslovenský priemer. Z hľadiska odvetví ekonomických činností najväčší podiel na celkovom počte zamestnaných mali: obchod (27,6 %), stavebníctvo (24,5 %), ostatný priemysel (18,9 %), služby (9,6 %), poľnohosp. (5,3 %), doprava, skladovanie, spoje (3,6 %), zdravotníctvo a veterinárstvo (3,6 %), pohostinstvo a ubytovanie (2,2 %). Poľnohosp. pôda je na dvoch tretinách rozlohy okresu. Na polovici osevných plôch sa pestuje najmä jačmeň, pšenica, raž, ale aj ovos, ďatelina a lucerna a na pätine osevných plôch zemiaky s vysokými hektárovými výnosmi. V živočíšnej výrobe je najintenzívnejší chov hovädzieho dobytka, doplňuje ho chov oviec a hydiny. Súčasná transformácia v poľnohosp. sa prejavila rozpadom veľkých poľnohosp. družstiev, čo sa následne odrazilo vo výraznom poklese produkcie rastlinnej a živočíšnej výroby a v raste nezamestnanosti. Bytová otázka je neuspokojivá a prerastá do sociálnych problémov. Vývoj je negatívne ovplyvnený najmä výrazným rastom cien stavebných materiálov a pozemkov. Vychádzajúc z urbanistickej koncepcie územného plánovania bola zistená potreba bytov v okrese do r. 2015 v počte 1825, potreba výstavby rodinných domov v počte 1345. Okres sa nachádza na prirodzenej spojnici Košickej kotliny a Krakova v Poľsku. Vedú ním významné, najmä cestné komunikácie, ktoré bežia dolinou Torysy. Sabinov je od Prešova vzdialený 21 km, od Bratislavy 451 km. Z hľadiska cestovného ruchu okres Sabinov zaostáva za ostatnými časťami Šariša a Spiša, napriek tomu, že má pomerne dobré podmienky. V okrese sa nachádzajú 3 rekreačné strediská: Drienica-Lysá, Dubovica-Holcija, Renčišov-Buče. V obci Lúčka-Potoky je turistická ubytovňa Rekrea. Všetky rekreačné strediská sú v prevažnej miere orientované na zimné športy a turistiku. V rekreačnej oblasti Drienica sa nachádza krytý bazén. Celkový počet ubytovacích kapacít v strediskách je 490 lôžok Vo všetkých uvedených strediskách sú lyžiarske vleky. Napriek aktivitám správcov týchto stredísk je na dosiahnutie štandardnej úrovne služieb infraštruktúry potrebné investovať do ich rozvoja značné finančné prostriedky. Celkovým skvalitnením služieb sa posilní a zvýši nielen význam rekreačných stredísk, ale aj okresu ako celku, pretože klientelu tvoria aj zahraniční turisti. Sabinov ako sídelné mesto je pre náročnejších turistov málo príťažlivé. Chýbajú tam ubytovacie kapacity hotelového typu, kvalitne vybavené menšie reštaurácie, kaviarne, spoločenské priestory a pod. Nevábnym dojmom pôsobí zovňajšok inak hodnotnej budovy múzea, v interiéri ktorého je mnoho zaujímavých exponátov. Z kultúrnohistorických pamiatok je pozoruhodný renesančný kaštieľ a viaceré kúrie v Brezovici, gotický kostol v Sabinove, bazilika v Ľutine, ktorá je pútnickým miestom gréckokatolíkov, za zmienku stojí aj Kamenický hrad.

a štruktúra

Od 13. storočia do r. 1848 celé územie dnešného okresu Sabinov patrilo do Šarišskej stolice, neskôr do r. 1922 do Šarišskej župy. Iba obec Nižný Slavkov na juhovýchode nemala v stredoveku ustálenú stoličnú príslušnosť Hranice okresu Sabinov, ktorý vznikol v r. 1923 v novej ČSR, v porovnaní s dnešnými boli na viacerých miestach iné. Okresu Sabinov patrila ešte časť územia na západe, na severe bol väčší o 12 dnešných obcí (Orlov, Údol, Plaveč, Ďurková, Vislanka, Ľubotín, Pusté Pole, Kyjov, Šarišské Jastrabie, Čirč, Ruská Voľa nad Popradom a Obručné) a na JV o územie 16 obcí zo súčasného okresu Prešov (Hermanovce, Bertotovce, Hendrichovce, Štefanovce, Medzany, Gregorovce, Chmeľov, Pušovce, Proč, Šarišská Trstená, Čelovce, Terňa, Mošurov, Geraltov, Malý Slivník a Veľký Slivník). Pri zmenšovaní počtu okresov v r. 1960 celý okres Sabinov včlenili do okresu Prešov. V r. 1923-1928 patril okres Sabinov do Košickej župy, v r. 1938-1945 do Šarišsko-zemplínskej župy a v r. 1949-1960 do Prešovského kraja. V okrese Sabinov je 43 obcí, z toho 2 mestá: Sabinov a Lipany. Počet obyvateľov zaraďuje okres Sabinov medzi menšie okresy Slovenska, hustota zaľudnenia je tu takmer rovnaká, ako je celoslovenský priemer. Okres je osídlený rovnomerne, v okresnom meste žije len 22 % obyvateľov. Vo vývoji počtu obyvateľov v posledných 150 r. počiatočné obdobie stagnácie v r. 1869-1950 vystriedalo obdobie dynamického rastu. Z demografických charakteristík okresu Sabinov sú pozoruhodné tri - veľký podiel obyvateľov v predproduktívnom veku, veľký podiel rómskeho obyvateľstva a malý podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva (najnižší v kraji a druhý najnižší na Slovensku).
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30