Okres Snina - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 4 368
Všetkých organizácií 7 957
Obyvateľov 37 739
Mužov / Žien 18 538 / 19 201
Počet miest / obcí 1 / 33
Rozloha 80 4.7 km2
Hustota 48 oby/km2
Kraj Prešovský kraj

Geografické ohraničenie

Nachádza sa v severových. cípe Prešovského kraja. Rozlohou 805 km2 patrí medzi väčšie okresy Slovenska. Na záp. hraničí s okresom Humenné z Prešovského kraja, na juhu s okresom Sobrance z Košického kraja. Jeden z 5 okresov na Slovensku, ktoré hraničia s dvoma štátmi. Sev. hranica okresu je zároveň štátnou hranicou s Poľskom, vých. hranica s Ukrajinou. Územie okresu je pomerne členité: Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy, Beskydské predhorie, Ondavská vrchovina a Vihorlatské vrchy. Najvyšší bod územia - trojhraničný vrch Kremenec (1221 m. n. m. ), najnižší bod výtok Cirochy v katastri obce Dlhé nad Cirochou (173 m. n. m. ). Geologické zloženie územia vytvárajú flyšové paleogénne a kriedové vrstvy pieskovcov, ílovcov a slieňovcov. Vo Vihorlate sú andezity a ich pyroklastiká. V doline Cirochy riečne usadeniny štrkov, pieskov a hlín, pod Vihorlatskými vrchmi spraše a sprašové hliny. Povrch územia má vrchovitý a hornatý charakter. Na odolných pieskovcoch sú utvorené vyvýšené chrbty a vrchy a na miestach menej odolných ílovcov a slieňovcov erózne kotliny. Na tektonických poruchách Vihorlatu morfologicky výrazné stráne, reliéf má charakter úpätnej plošiny a pahorkatiny. Beskydské predhorie leží v teplej klimatickej oblasti, so stúpajúcou nadmorskou výškou sa územie presúva do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota 8,3 °C. Záp. časť okresu odvodňuje Cirocha, vlievajúca sa do Laborca. Priemerný prietok Cirochy v Snine 2,9 m3.s-1. Vých. časť odvodňujú Ulička, Ubľa a vtok do Uhu na ukrajinskom území. Na Ciroche r. 1987 bola vybudovaná vodná nádrž Starina (rozloha 240 ha, zásobáreň pitnej vody pre väčšiu časť východného Slovenska). Pôdny fond: prevažuje hnedá lesná pôda kambizem, v najvyšších polohách podzol. Na riečnych nivách nivná pôda fluvizem, na sprašiach pod Vihorlatom ilimerizovaná pôda luvizem. Doliny a kotliny sú bez pôvodnej lesnej pokrývky. Na ostatných miestach prevládajú bukové lesy, menej zastúpená jedľa a smrek, v najnižších polohách dub. Výskyt vzácnych rastlín v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Východné Karpaty: kostihoj srdcovitý, razivka smradľavá, mliečnik karpatský, perovník pštrosí, jelení jazyk celolistý. V Stužici sa nachádzajú chránené pralesovité porasty buka s jedľou a javorom horským. Počet chránených stromov v okrese: 3 (dub letný, ľaliovník a borovica hladká v obci Dúbrava). Živočíchy spoločenstva listnatých lesov: jeleň lesný, diviak lesný, srnec lesný, medveď hnedý. Vzácne živočíšne druhy: sova dlhochvostá, bocian čierny, jeleň karpatský, rys ostrovid, mačka divá, mlok karpatský, salamandra škvrnitá. Počet mokradí: 16 s celkovou rozlohou 3706000 m2. Na územie okresu zasahujú Národný park Poloniny (vyhlásený r. 1997, rozloha 29805 ha, 3600 druhov bezstavovcov, chránený prírodný výtvor Oreničova skala), CHKO Vihorlat a CHKO Východné Karpaty. Maloplošné krajinné územia: 2 prírodné pamiatky - Sninský kameň a Ulička, 6 národných prírodných rezervácií Havešová, Riaba skala, Pľaša, Podstavka, Rožok, Stinská, Stužica, 15 prírodných rezervácií Borsučiny, Bzaná, Ďurova mláka, Gazdoráň, Hlboké, Hostovické lúky, Hrúnok, Pod Ruským, Roztoky, Ruské, Slatina pod Stinskou, Stružnická dolina, Šípková, Udava, Uličská Ostrá.

Hospodársko - infraštrukturálna charakteristika

Počet trvalo bývajúceho obyv. (r. 2001): 39633 (v Prešovskom kraji 789968), z toho podiel žien 50, 9 %. Počet ekonomicky aktívnych osôb: 18457, z toho 9819 mužov a 8 638 žien. Podiel ekonomicky aktívnych osôb z trvale bývajúceho obyv. činí 46,6 % (v Prešovskom kraji 47,7 %, v SR 49,6 %). Počet trvale bývajúceho obyv. vo veku 0 - 14 r.: 8207, mužov vo veku 15 - 59 r.: 12607, žien vo veku 15 - 54 r.: 11343. Podiel osôb predproduktívneho veku z trvale bývajúceho obyv.: 20,7 % (v SR 18,9 %), produktívneho veku: 60,4 % (v SR 62,3 %), poproduktívneho veku: 18,1 % (v SR 18 %). Sídelnú štruktúru okresu tvorí 34 sídiel, z toho 1 mesto (Snina). Viac ako polovica obyv. žije v okresnom meste. Počet obcí nad 1000 obyv.: 5. Domový a bytový fond v okrese (r. 2001): celkový počet domov 8338, počet trvalo obývaných domov 7082, z toho rodinných domov 6638, počet neobývaných domov 1233, celkový počet bytov 12797, počet trvalo obývaných bytov 11368, z toho v rodinných domoch 6716, počet neobývaných bytov 1320. Úroveň bývania a vybavenosť domácností: priemerný počet trvale bývajúcich osôb na 1 trvale obývaný byt 3,46 (v SR 3, 21), priemerný počet m2 obytnej plochy na 1 trvale obývaný byt 57,50 (v SR 56,10), priemerný počet obytných miestností na 1 trvale obývaný byt 3,47 (v SR 3,21), vybavenosť trvale obývaných bytov ss ústredným kúrením 90,1 % (v SR 92,8 %), osobným automobilom 35,6 (v SR 39,1), počítačom 7,0 (v SR 12,4). Podiel trvalo obývaných bytov s 3 a viac obytnými miestnosťami 79,4 (v SR 72,9). V okrese je nedostatočne vybudovaná hospodárska základňa. Významnejšie ekonomické subjekty: výroba kábelových zväzkov, strojárska výroba, spracovanie bukovej guľatiny, výroba tepelného dreva, výroba nábytkových polotovarov z buka. Charakteristika poľnohospodárskej prvovýroby (r. 2002): počet podnikov 7 (v P. kraji 210), výmera poľnohospodárskej pôdy 19 652 ha, počet pracovníkov 734, aktíva 926 mil. Sk. Rozloha lesov prevažuje nad poľnohospodárskou pôdou. Orná pôda tvorí 2/5 poľnohospodárskej pôdy. Okres je významným producentom zemiakov. Z obilnín sa pestuje jačmeň, pšenica, raž a ovos. Z nerudných surovín sa ťaží stavebný kameň v Zemplínskych Hámroch a v Snine. V okrese sa nachádza ložisko plynu v obci Zboj, napojenie na rozvod plynu sa predpokladá do r. 2010 (na území Prešovského kraja sa nenachádzajú podzemné zásobníky plynu). Pozemné komunikácie na území okresu (r. 1999): 39,8 km ciest I. triedy, 47,6 km ciest II. triedy a 105,7 km ciest III. triedy. Okresom vedú cestné komunikácie regionálneho významu. Jediný cestný hraničný prechod v Ubli na slovensko - ukrajinskej hranici. Zariadenia sociálnych služieb: Detský domov Hostovice, Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Osadné, Domov sociálnych služieb pre mentálne postihnutých dospelých Dúbrava, Nadácia Pro Futura Snina, Zariadenie sociálnych služieb Nádej Snina, Dom humanity slovenského červeného kríža pod ktorý patrí - Útulok Snina a Domov pre osamelých rodičov Snina, Grécko-katolícka charita, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb v Novej Sedlici, Spojené zariadenie sociálnych služieb Nádej v Snine . V r. 2002 navštívilo okres 3731 turistov, z toho 991 zo zahraničia. Ubytovacie zariadenia: 3 hotely v Snine a Stakčíne, 1 penzión v Novej Sedlici, 4 chaty a chatové osady, 1 autokemping Sninské rybníky, turistická ubytovňa v Uliči. Lyžiarske strediská: Ulič - Čierťaž (1 vlek), Parihuzovce (3 vleky). Športové zariadenia: športová hala Snina. Kultúrne pamiatky: drevené kostolíky zo 17. - 18. stor. (Hrabová Roztoka, Nová Sedlica, Uličské Krivé, Ruský Potok, Topoľa, Jalová, Kalná Roztoka, Šmigovec). Zámky a kaštiele: Dlhé nad Cirochou (neskorobarok.), Stakčín (rokok. ), Snina (klasic. ). Galérie: Galéria Miro v Snine.

Administratívna štruktúra


Územie okresu patrilo od 13. stor. po r. 1922 k Zemplínskej stolici (župe). Okres Snina vznikol r. 1923 ako administratívna súčasť Košickej župy. V r. 1939 - 1945 bola záp. časť súčasťou okresu Humenné, vých. časť zase pričlenená k Maďarsku. R. 1949 bol vytvorený okres Snina v približne dnešných hraniciach. R. 1960 - 1996 sa stalo územie súčasťou okresu Humenné. Od r. 2004 patrí okres Snina do pôsobnosti Obvodného úradu v Humennom (Kukorelliho 1). Pracovisko ObÚ v Snine (Partizánska 1057) zabezpečuje správnu činnosť na úsekoch všeobecnej vnútornej správy a živnostenského podnikania. Orgány špecializovanej miestnej štátnej správy sú v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev pre obvod okresu Snina: Obvodný pozemkový úrad Humenné (Kukorelliho 1), Obvodný lesný úrad Snina (Partizánska 1057), Obvodný úrad životného prostredia Humenné - detašované pracovisko Snina (Partizánska 1057), Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Humenné (Kukorelliho 1), Krajský stavebný úrad Prešov (Námestie mieru 3), Regionálny úrad verejného zdravotníctva Humenné (Ul. 26. novembra 2/1507), Krajský školský úrad Prešov (Námestie mieru 3), Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné (Sokolovská 2). Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Humenné. Územná vojenská správa Prešov (Jarkova 28). Okresný súd Humenné (Laborecká 17). Okresná prokuratúra Humenné (Štefánikova 1900/69). Colný úrad Prešov - pobočka Snina (Strojárska 20). Daňový úrad Snina (Vihorlatská 1991). Sociálna poisťovňa - pobočka Humenné, vysunuté pracovisko Snina (Partizánska 1057). Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné (Gaštanová 3). Správa katastra Snina (Partizánska 1057). V okrese je jediný spoločný Obecný úrad Snina pre 33 obcí s 18255 obyv. Sídla matričných úradov: Belá nad Cirochou, Klenová, Pčoliné, Snina, Stakčín, Ubľa, Ulič. Okres spadá do územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove - pobočka Humenné (Štúrova 1).

Rozvojová stratégia

Okres Snina je súčasťou projektu Európskej únie Carpathia 2003 - 2011 cezhraničná spolupráca karpatského regiónu (Slovensko, Maďarsko, Ukrajina, Poľsko, Rumunsko) v oblastiach podnikania, poľnohospodárstva, lesníctva, školstva, kultúry a cestovného ruchu. V oblasti rozvoja turizmu pôsobí v Snine Východokarpatské združenie cestovného ruchu , ktoré bolo jedným z hlavných iniciátorov založenia Združenia Horný Zemplín. Výsledkom jeho činnosti v spolupráci s Regionálnou rozvojovou agetnúrou Humennom bol úspešne zrealizovaný projekt "Rozvoj mikroregiónu Sninské rybníky".
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30