Okres Krupina - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 2 723
Všetkých organizácií 4 970
Obyvateľov 22 710
Mužov / Žien 11 074 / 11 636
Počet miest / obcí 2 / 34
Rozloha 58 4.9 km2
Hustota 39 oby/km2
Kraj Banskobystrický kraj

Základné údaje


Okres Krupina bol zriadený zákonom NR SR č. 221/1996. Okres patrí do Banskobystrického kraja a leží v jeho juhozápadnej časti. Rozprestiera sa po oboch stranách riek Krupinica a Štiavnička, ktoré sú prítokom rieky Ipeľ. Územie je členené pahorkatým terénom v okolí Krupiny. Celková rozloha okresu 585 km2 , s hustotou obyvateľstva 39 na 1 km2 . K 31. 12. 2001 mal okres 22841 obyvateľov a čo do počtu obyvateľstva je to druhý najmenší okres v Banskobystrickom kraji a tvorí len 3,45 % z úhrnu obyvateľov kraja. Okres Krupina má len o 35 km2 menej, ako je priemerná rozloha okresu Slovenska. Nachádza sa na juhu stredného Slovenska, obklopený tromi okresmi Banskobystrického kraja (Banská Štiavnica, Zvolen a Veľký Krtíš) a jedným okresom Nitrianskeho kraja (Levice). Z hľadiska geomorfologického patrí východná časť okresu do Krupinskej planiny (Kopaný závoz 775 m n.m.), západná časť okresu do Štiavnických vrchov (Lauchňa 778 m n. m.). V južnej časti zasahuje na územie okresu svojim výbežkom Podunajská nížina Ipeľskou pahorkatinou. Tu sa nachádza v katastri mesta Dudince aj najnižšie položené miesto okresu s výškou 135 m n.m. Krupinskú planinu tvoria neogénne sopečné tufy, tufity, aglomeráty a pyroklastické sedimenty. V Štiavnických vrchoch sa okrem týchto hornín vyskytujú aj andezity. V dolinách riek sú uložené štrky, piesky a hliny. Povrch územia na Krupinskej planine je pahorkatý. Planina sa skláňa k juhu a je prerezaná úzkymi dolinami riečnych tokov. Časť Štiavnických vrchov, siahajúca na územie okresu, má vrchovinový reliéf. Výrazné svahy pohoria vystupujú nad Krupinskú planinu na tektonických poruchách. Južnejšia časť okresu patrí do teplej klimatickej oblasti, severnejšia do mierne teplej klimatickej oblasti. Podnebím patrí okres medzi oblasti s typickou nižnoteplou klímou, s najväčším počtom slnečných dní v roku v Slovenskej republike. Cez územie okresu preteká viacero menších tokov, z ktorých najväčšie sú Krupinica a Štiavnička . Krupinica má v Plášťovciach priemerný prietok 2,2 m3.s-1. Celkove je v okrese nedostatok vody. Pri prameňoch termálnych vôd v Dudinciach vznikli kúpele. Pri meste vyvierajú liečivé zemité, slané, sírno-uhličité pramene s vodou teplou 18-29 °C, okolo ktorých sú mocné uloženiny travertínov. V Krupinskej planine sa nachádza chránená prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1964 - Dudinské travertíny. V nich našli zakonzervované kosti zvierat, medzi nimi aj zubra, soba i nosorožca. Významná lokalita travertínov, vyzrážaných z vody okolo minerálnych prameňov, je známa pod miestnymi názvami: Kúpeľná kopa, Rímske kúpele, Tatranský prameň, Hostečný prameň, Očný prameň. Na pahorkatých územiach Krupinskej planiny sa hojne vyskytuje illimerizovaná pôda fluvizem. V členitejšom reliéfe a v Štiavnických vrchoch sa nachádza hnedá lesná pôda kambizem. Vodné toky miestami sprevádzajú nivné pôdy fluvizeme. Územie okresu je značne odlesnené. Pokiaľ lesy v nižších polohách existujú, sú prevažne dubové, vo vyšších najmä bukové a miestami i smrekové. V nižších častiach Krupinskej planiny sa rozšíril agát. Rozsiahle listnaté lesy Krupinskej planiny dávajú príležitosť pre poľovníctvo a pozorovanie divej zveri, ale i pre pešiu turistiku. Na územie okresu zasahuje Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy, ktoré sú najväčším sopečným pohorím na Slovensku. Z maloplošných chránených území sú zastúpené tri prírodné pamiatky: Dudinské travertíny - významná lokalita travertínov, vyzrážaných z vody okolo minerálnych prameňov, Krupinské bralce - skalný útvar so stĺpovitou päťbokou odlučnosťou pyroxenických andezitov, Sixova stráň - opustený lom oválneho tvaru so zatopeným dnom; dve národné prírodné rezervácie: Čabraď a Mäsiarsky bok - zvislé andezitové bralá a napokon prírodná rezervácia Holý vrch. Zo vzácnych rastlín sa vyskytujú hlavne teplomilné druhy v južnej oblasti: dub cerový, iskerník ilýrsky, zanoväť rakúska, ľan chlpatý, suchokvet ročný, hadinec červený, tarica skalná, kavyľ tenkolistý, ostrica zakrpatená. Zo živočíchov prevládajú druhy spoločenstiev listnatého lesa, polí a lúk. Bežný je zajac poľný, bažant poľovný, srnec lesný, jeleň lesný, diviak lesný, vydra riečna, drobné hlodavce. K chráneným druhom patrí stepný pavúk strehúň škvrnitý, modlivka zelená, roháč obyčajný, jasoň plamienkový, jašterica živorodá, bocian biely, výr skalný, myšiak hôrny, haja červená, z cicavcov pĺšik lieskový a jež východný. Na základe bohatých archeologických nálezísk v okrese Krupina môžeme predpokladať, že územie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej (2400-1900 pred n. l.). Najhustejšie boli osídlené južné časti Krupinskej planiny, ktoré boli najlepšie geografické a klimatické podmienky, čo dokazujú početné nálezy z mladšej doby kamennej z Hontianskych Nemiec, Ladzian a Sebechlieb, Krupiny. O kontinuite osídlenia svedčia i nálezy medených sekier a dlátok zo staršej doby bronzovej (1900-1500 pred n. l.) v Hontianskych Nemciach, Lišove a Domanikách. Zvyšky kultúry popolnicových polí boli objavené v Medovarciach na lokalite zvanej Popálenica pri rieke Krupina. V Devičí sa našli predmety z halštatského obdobia (700-300 pred n. l.). Hojné nálezy z doby laténskej (300-1 pred n. l.) pochádzajú z Cerova. V Demandiciach, Hontianskych Nemciach a v Sebechleboch sa nachádzajú početné náleziská z obdobia včasného stredoveku (550-1200 n. l.). Nálezy svedčia o slovanskom osídlení. Poklad zo Zemianskeho Vrbovka zo 7. stor. je dôkazom kontaktov nášho územia k Byzantskej ríši.

Administratívna štruktúra


Časť dnešného okresu Krupina patrila od 13. stor. do r. 1848 do Hontianskej stolice, neskôr, až do r. 1922, do Hontianskej župy. Len územie samotného mesta Krupina, Domaníky a Rakovec patrili v tomto období do Zvolenskej stolice, neskôr do Zvolenskej župy. Okres Krupina vznikol v roku 1885 v rámci Hontianskej župy. Pri prvom administratívnom usporiadaní Slovenska v rámci novej ČSR r. 1923 v porovnaní s dnešným okresom bol podstatne väčší. Jeho súčasťou bola veľká časť dnešného okresu Levice na juhu (až po hranice s Maďarskom) a 8 obcí na východe z dnešného okresu Veľký Krtíš. Roku 1938 južné oblasti okresu obsadilo Maďarsko. V r. 1922-1928 bol okres Krupina okresom Zvolenskej župy, v r. 1938-1945, okyptený o obce obsadené Maďarskom, patril do Pohronskej župy. Aj po správnom členení r. 1949, keď sa okres Krupina stal administratívnou jednotkou Banskobystrického kraja, bol oproti dnešnému väčší. Na juhovýchode mu patrilo územie 2 dnešných obcí (Čelovce a Opava), na severovýchode dokonca územie až 6 dnešných obcí (Sucháň, Dačov Lom, Babiná, Sása, Bzovská Lehôtka a Pliešovce). Pri administratívnom členení r. 1960 okres Krupina zanikol a jeho obce sa stali obcami okresu Zvolen, ktorý do roku 1990 patril do Stredoslovenského kraja.

Obyvateľstvo

Podľa počtu obyvateľov je okres Krupina piaty najmenší okres na Slovensku, podľa hustoty zaľudnenia druhý najredšie osídlený okres Slovenska, navyše osídlený nerovnomerne. V juhovýchodnej polovici okresu, ktorú vypĺňa Krupinská planina, žije oveľa viac obyvateľov ako v severozápadnej časti v Štiavnických vrchoch. Počet obyvateľov okresu od r. 1869 do r. 1991 rástol veľmi miernym tempom, po r. 1991 zaznamenávame pokles. V roku 1869 žilo v okrese 19259 obyvateľov, 1921 - 20813, 1950 - 22991, 1991 - 23325 a v roku 1995 - 23037 obyvateľov. Slovenskej národnosti žije v okrese 96,3 %, rómskej 2,6 %, maďarskej 0,5 %, českej 0,4 % a ostatné 1,2 %. Okres Krupina má v rámci kraja najvyšší podiel obyvateľov v poproduktívnom veku, a to o 3,4 % vyšší ako krajský a dokonca o 4,9 % vyšší ako celoslovenský priemer. Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v okrese je veľmi nízky. V okrese Krupina je 36 obcí, z toho dve mestá. Najvýznamnejším sídlom okresu je okresné mesto Krupina s počtom obyvateľov 7950. Mesto má bohatú históriu a patrí medzi najstaršie slovenské mestá. Takmer 35 % obyvateľov Krupinského okresu býva v okresnom meste. Druhým mestom je kúpeľné mesto Dudince, ktoré leží v juhozápadnom cípe okresu. Dudince sú známe termominerálnymi vodami, sú tu vybudované liečebné ústavy, kde sa liečia predovšetkým choroby pohybového ústrojenstva, nervové choroby a choroby obehového ústrojenstva. Vo vidieckych sídlach žije 59 % obyvateľov okresu, čo je až o 16 % viac, ako je hodnota slovenského priemeru. 0 - 199 obyvateľov má 13 obcí, 200 - 499 obyvateľov má 12 obcí, 500 - 999 obyvateľov má 7 obcí a vyše 1000 obyvateľov žije v 2 obciach. Viac ako 2000 obyvateľov nemá ani jedna vidiecka obec v okrese. Najstaršími obcami v okrese sú: Bzovík, Čabradský, Vrbovok, Devičie, Dolný Badín, Domaníky, Drážovce, Hontianske Moravce, Litava, Sebechleby, Senohrad (r. 1135). Najmladšou obcou je Jalšovík (r. 1542). Najnižšie položené sú Dudince - 140 m n. m., najvyššie položená obce je Senohrad - 592 m n. m. Najväčší kataster majú Sebechleby - 3042 ha, najmenší Sudince - 406 ha. Najväčší počet obyvateľov je v Hontianskych Nemciach (1533 obyvateľov) a najmenší počet majú Sudince (69 obyvateľov).

Hospodárstvo

Okres Krupina má slabú hospodársku bázu. Najväčšie podniky sú v Krupine: WAY INDUSTRY, a. s., vyrába malé nakladače, ktoré vyváža do celého sveta, ďalej vyrába odmínovacie zariadenie Božena, ktoré využívajú jednotky Organizácie Spojených národov na celom svete. Dánska firma LIND - MOBLER je zameraná na výrobu čalúneného nábytku a firma SELIKO sa zaoberá spracovaním ovocia. (svoje výrobky dodáva do hypermarketov na celom Slovensku). Okrem toho tu pôsobí Spotrebné družstvo JEDNOTA, ktoré je v rámci Slovenska v obrate na poprednom mieste. Okres má pomerne dobré podmienky pre poľnohospodársku výrobu. Poľnohospodári tu dopestujú predovšetkým jačmeň, raž, pšenicu, zemiaky. Dlhú tradíciu má ovocinárstvo. Poľnohospodárska výroba je zameraná hlavne na pestovanie husto siatych obilovín a technických plodín. V okrese sú priaznivé podmienky na pestovanie teplomilnejších plodín. Dobre sa tu darí zelenine, pšenici, raži, kukurici, jačmeňu a konzumným zemiakom. Pre okres je významné aj ovocinárstvo, urodia sa aj teplomilnejšie marhule a broskyne. Úlohou poľnohospodárstva v okrese je zastaviť ďalší úpadok. V záujme prežitia poľnohospodárskych podnikov je nutné zabezpečiť celkovú reštrukturalizáciu výrobného procesu, zabezpečiť plánovanú výrobu jednotlivých komodít podľa potrieb trhu. Neopomenuteľná je rozloha lúk a pasienkov prevažne s chovom hovädzieho dobytka. V živočíšnej výrobe prevláda chov hovädzieho dobytka a výkrm ošípaných. Zameraním lesnej výroby je produkcia drevnej hmoty pri zachovaní a zveľaďovaní lesov ako základného krajinotvorného prvku v prírode a v celom životnom prostredí. Lesné hospodárstvo musí byť pripravené na mierne rozšírenie LDF a to zalesnením poľnohospodársky nevyužívaných plôch. Najvýznamnejší cestný (E 77) a železničný ťah spája stredné Slovensko s Poľskom a Maďarskou republikou. Krupina je vzdialená od Banskej Bystrice 84 km, od Bratislavy 186 km. Z hľadiska cestovného ruchu najväčší význam v okrese má kúpeľné mesto Dudince. Liečebný účinok sa zakladá na využití minerálnych vôd s veľkým obsahom kysličníka uhličitého a sírovodíka. Jedinenčná scenéria je v meandri Litavy, ktorý je zaklenutý v Krupinskej planine. Zaujímavé sú stavebné národné kultúrne pamiatky, a to vartovka v Krupine - vojenská protiturecká pozorovacia veža postavená okolo r. 1564, z ktorej je pekný výhľad na mesto a okolie, pevnosť v Bzovíku, pred tým premonštrátsky kláštor, ktorý okolo r. 1130 založil Lampert z rodu Hunt - Poznanovcov ku cti sv. Štefana a hrad Čabraď v Čabraďskom Vrbovku, doložený r. 1276, mal chrániť cesty do banských miest. Patril Huntovcom. Čabradský hradný vrch a jeho okolie je chráneným náleziskom s bohatou lokalitou plazov v rámci územia Slovenskej republiky. V okolí kaplnky v podhradí je skupina 10 chránených líp malolistých, z ktorých 5 je vyše 150-ročných. V časti chotára Stará Hora sa nachádza pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Chránené sú jedno až dvojpriestorové vinohradnícke domčeky so stĺpovým podstením. Zaujímavé sú zrúcaniny pevnôstky Žibritov, ktorá vznikla po zničení obce Turkami r. 1576. Zachovala sa z nej okrúhla bašta.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30