Okres Bánovce nad Bebravou - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 4 238
Všetkých organizácií 8 564
Obyvateľov 36 963
Mužov / Žien 18 110 / 18 853
Počet miest / obcí 1 / 42
Rozloha 46 1.9 km2
Hustota 82 oby/km2
Kraj Trenčianský kraj

Základné údaje

Je to jeden z menších okresov Slovenska. Nachádza sa v Trenčianskom kraji, v SV časti západného Slovenska. Z časť obvodu ohraničuje pohorie Považského Inovca, v SV časti zasahujú Strážovské vrchy a zo Z výbežky pohoria Tríbeč. Pohoria zasahujúce do obvodu sú tvorené prevažne veľmi odolnými horninami, z ktorých v jadre Považského Inovca prevládajú grandioridy a ruly a v Strážovských vrchoch majú dominujúce zastúpenie dolomity a vápence. V oblastiach výskytu vápencov a dolomitov sa uplatňuje vodno-krasový proces so vznikom krasových a polokrasových foriem, ktoré sa vyskytujú v podobe jaskýň, závitov, vyvieračiek a škrapových polí.

Prírodné pomery


Územie okresu sa rozkladá pozdĺž rieky Bebravy vo výbežku Podunajskej nížiny, ktorú tu predstavuje Bánovská pahorkatina a Bebravská niva. Znížené územie zo S a z V lemujú Strážovské vrchy, zo Z Považský Inovec. Najvyšší bod okresu, 1025 m n. m., je na S Strážovských vrchov, najnižší bod, 181 m n. m., je pri výtoku Bebravy z okresu v katastri obce Rybany. Nivy Bebravy a jej prítokov sú pokryté riečnymi pieskami, hlinami a štrkmi. Pahorkatinu pokrývajú spraše a sprašové hliny. Na niektorých miestach vystupujú neogénne kryhy budované ílmi, pieskami, štrkmi, ale i pyroklastikami andezitov. S a V od Bánoviec nad Bebravou sa vyskytujú i paleogénne zlepence, pieskovce a ílovce. Strážovské vrchy sú budované prevažne triasovými dolomitmi, Považský Inovec prvohornými rulami a magmatitmi. Na území okresu prevažujú nížinné pahorkatiny s úvalinovými dolinami a s úvalinami. Pozdĺž riek sa ťahajú pásy nivných rovín. Nad týmto zníženým územím sa pozdĺž tektonických porúch dvíhajú okraje Strážovských vrchov a Považského Inovca.

O rozmanitosti prírodných podmienok okresu svedčia aj výškové rozdiely, keď najnižším bodom je 181 m n. m. v k. ú. Malé Chlievany a naopak najvyšším je kóta 1025 m n. m. Suchého vrchu v k. ú. Kšinná. Najvýznamnejším je vrch Rokoš (1010 m n. m.), ktorý je významnou botanickou lokalitou. Na ploche okresu je mimoriadne bohatý výskyt vzácnych a chránených rastlín a živočíchov. Podzemná voda vyviera v mohutných krasových vyvieračkách v Slatine nad Bebravou, zachytených do Ponitrianskeho vodovodu. V Strážovských vrchoch pramení najvýznamnejší tok okresu rieka Bebrava, ktorá ústí do rieky Nitra. Os územia tvorí rieka Bebrava, ktorej celková dĺžka je 47 km a prietok 2,3 m3.s-1. Do nej z ľavej strany v Bánovciach nad Bebravou vteká 25 km dlhá Radiša.

Z rúd je zaznamenaný výskyt malého množstva magnetitu v okolí Zlatník. Hospodársky sa nevyužíva. Podobne je to i u nerudových surovín, kde sa najviac vyskytujú vápence a dolomity a to v okolí Timoradze, Uhrovského Podhradia v malých lomoch. Pri Omastinnej a Šípkove sú menšie nevyužívané ložiská lignitu. Na sprašiach pahorkatiny vznikli hnedozeme, ktoré na úpätiach pohorí striedajú ilimerizované pôdy luvizeme a pseudogleje. V blízkosti Bebravy a jej prítokov sa vyskytujú nivné pôdy fluvizeme. V pohoriach na silikátových horninách sú hnedé lesné pôdy kambizeme, na vápencoch a dolomitoch rendziny.

Výbežok Podunajskej nížiny je zväčša odlesnený, len miestami sa vyskytujú ostrovy prevažne dubových lesov. Tie zbiehajú do nižších častí pohorí. Vo vyšších polohách sa vyskytujú bučiny a zriedkavo i smrekový les. Pahorkatinu obývajú zástupcovia živočíšneho spoločenstva polí a lúk. V lesoch je srnčia a jelenina zver, líšky, diviaky.

Administratívny vývoj

Podstatná časť územia dnešného okresu Bánovce nad Bebravou patrila od 13. stor. do r. 1848 do Trenčianskej stolice, len 9 obcí na J bolo v Nitrianskej stolici. Od r. 1850 patrilo celé územie okresu do Dolnonitrianskej župy, ale už v r. 1867 sa hranice žúp zmenili a celý okres sa stal súčasťou Trenčianskej župy. Spomínaných 9 obcí na J pripadlo Nitrianskej župe. Okres Bánovce nad Bebravou vznikol pri administratívnom členení v r. 1932. Bol podstatne väčší ako dnešný, patrilo mu totiž 9 obcí na S, ktoré sú dnes v okrese Trenčín. Pričlenili doň i obec Ostratice, ale odčlenili susedné Nedašovce, ktoré získal pri úpravách v r. 1928. V tejto podobe okres vydržal až do r. 1960, iba v r. 1949 stratil spomínané Ostratice. V r. 1923-1928 boli Bánovce nad Bebravou okresom Nitrianskej župy, v r. 1938-1945 Trenčianskej župy a v r. 1949-1960 Nitrianskeho kraja. Pri rozsiahlych zmenách v správnom členení v r. 1960 okres zanikol. 9 obcí na severe pripadlo okresu Trenčín, ostatné územie okresu Topoľčany.

Obyvateľstvo

Počtom obyvateľov sú Bánovce nad Bebravou malý a riedko osídlený okres. Je to jeden z 20 okresov Slovenska, kde je menej ako 40000 obyvateľov. Hustota zaľudnenia na 1 km2 je tu o 25 obyvateľov nižšia, ako je celoslovenský priemer. Okres je osídlený nerovnomerne, obyvateľstvo sa skoncentrovalo do Bánovskej pahorkatiny, Strážovské vrchy na SV sú redšie obývané.

Sídelná štruktúra

Do okresu Bánovce nad Bebravou patrí 1 mesto a 42 obcí. Okres je charakteristický veľkým počtom sídiel s nízkym počtom obyvateľov, z ktorých iba jedno má počet obyvateľov nad 1500 (Uhrovec). Z dôvodu dochádzky za prácou do mesta Bánovce nad Bebravou je veľká migrácia obyvateľstva z obcí, hlavne u mladšej vekovej skupiny.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Celková výmera poľnohospodárskeho pôdneho fondu je 19466 ha. Poľnohospodárska výroba, ako aj produkčný potenciál poľnohosp. pôdy v okrese je rôznorodá. Pôdy v okrese majú všeobecne vysoké produkčné vlastnosti a vhodné pôdno-klimatické podmienky na intenzívne a účelné využívanie. Lesný pôdny fond má v okrese 53 %-né zastúpenie.

Podiel viacročných krmovín na ornej pôde predstavuje 13 %, čo činí 1867 ha. Celková výroba v prepočte na seno bola 14255 ton s úrodou 7,64 t/ha. Pestovaním cukrovej repy sa zaoberalo 8 poľnohosp. subjektov.

V okrese chovajú hovädzí dobytok, kravy, v minulosti sa darilo chovu oviec. Dnes sa chovom oviec zaoberá iba PD Uhrovec. Celkom chová 523 kusov z toho 443 bahníc. Výroba vlny tvorila 816 kg.

Doprava

V okrese je celkom 182,5 km štátnych ciest I., II. a III. triedy. Územím okresu prechádza jednokoľajová železničná trať č. 143 medzi Hornou Nitrou a Stredným Považím. V okrese prechádza 13,5 km železničnej trate s jednou samostatnou železničnou stanicou-Bánovce nad Bebravou, 2 nesamostatnými stanicami Rybany-Ruskovce a 2 železničnými zástavkami Horné Ozorovce a Dolné Naštice.

Technická infraštruktúra

V okrese Bánovce nad Bebravou je zo 43 obcí verejný vodovod vybudovaný v 29-tich. V troch obciach je vybudované prívodné vodovodné potrubie s časťou rozvodného vodovodného potrubia. V okrese Bánovce nad Bebravou je verejná kanalizácia s čistiarňou odpadových vôd vybudovaná iba v meste Bánovce nad Bebravou. Dodávka zemného plynu - doteraz splynofikovaných 29 obcí.

Školstvo a zdravotníctvo

V okrese Bánovce nad Bebravou je prevádzkovaných 29 materských škôl, poskytujúcich predškolskú výchovu, z toho 7 v Bánovciach nad Bebravou a 22 v obciach okresu. Okres má celkom 14 základných škôl, z nich je 10 plnoorganizovaných a 4 s ročníkmi 1. - 4. V súčasnom období sa nachádzajú v okrese tieto stredné školy: gymnázium, SOU odevné, SOU J. Ribaya, SPŠ strojnícka.

Poskytovanie ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti obyvateľom okresu Bánovce nad Bebravou sa sústreďuje prevažne do Mestskej nemocnice s poliklinikou Bánovce nad Bebravou neziskovej organizácie. Na území mesta Bánovce nad Bebravou je poskytovaná zdravotná starostlivosť aj neštátnymi lekármi a to ako ambulancie všeobecnej starostlivosti, ambulancie špecializovanej starostlivosti a zubnými lekármi. V obciach okresu poskytujú zdravotnú starostlivosť prevažne všeobecní lekári pre deti a dorast a všeobecní lekári pre dospelých.

Hospodárstvo okresu

Okres Bánovce nad Bebravou bol v minulosti charakteristický ako poľnohosp. s málo rozvinutým priemyslom a Bánovce nad Bebravou ako mesto remeselníkov, sídlo stolárov, súkenníkov, kožušníkov a obuvníkov. Zmena nastala, keď v 50-tych rokoch vyrástla prvá strojárska automobilka Tatra a svoju činnosť začala aj textilná fabrika Trikota, neskôr pribudli podniky drevospracujúceho priemyslu a ďalšie. V okrese má zastúpenie: strojársky priemysel, textilný priemysel, potravinársky priemysel, obuvnícky priemysel, výroba a spracovanie kožiarskych tovarov a ďalšie. Priemyselným centrom okresu sú Bánovce nad Bebravou. Na nive a terasách Bebravy sa pestuje repa, pšenica a sladovnícky jačmeň. Do V časti okresu zasahuje tradičná ovocinárska oblasť s pestovaním jabĺk a sliviek. V podhorských oblastiach sa darí zemiakom a raži. V okrese sa začína rozvíjať agroturistika a sú tu i významné kultúrnohistorické pamiatky: románsky Uhrovský hrad v Uhrovskom Podhradí a renesančný kaštieľ v neďalekom Uhrovci, kde je aj rodný dom Ľudovíta Štúra s vlastivedným múzeom a kde sa narodil i Alexander Dubček.

chránené územia

Prírodná rezervácia Smradľavý vrch (1995) k. ú. Timoradza, Kulháň (1972) k. ú. Zlatníky, Jedlie (1974) k. ú Uhrovské Podhradie, Dúpna diera (1797), Rokoš (1974) Chránený strom Rákócziho dub (1984), Stará Bebrava (1987) k. ú. Čierna Lehota, Chránený areál Okšovské duby (1988) k. ú. Zlatníky, Kňazí stôl (1988) k. ú. Ľutov, Trebichava, Udrina (1993), Ľutovský Drieňovec (1993) k. ú. Timoradza, Slatina n/B, Bradlo (1988) k. ú. Ľutov, Žrebníky (1993) k. ú. Slatinka nad Bebr., Jankov vŕšok (1993) k. ú. Uhrovec. Okres Bánovce nad Bebravou je bohatý na zachovalé prírodné hodnoty. Celková rozloha chránených území je 1023,83 ha, čo predstavuje 2,2 % z celkovej rozlohy územia okresu. Prevažná časť sa rozprestiera na lesnom pôdnom fonde v Strážovských vrchoch, ktoré do okresu zasahujú J výbežkami a v Považskom Inovci, i na S okraji Nitrianskej pahorkatiny.

Reštauračné zariadenia sú v prevažnej miere v Bánovciach nad Bebravou, hotely a ubytovacie zariadenia v Bánovciach, Uhrovci, v Kšinnej, v Zlatníkoch. Kapacita využitia lôžok býva nízka. Strediskom cestovného ruchu v okrese je rekračná oblasť Striebornica, od Uhrovca vzdialená 1,5 km. Je to horská rekreačná oblasť s chatou a areálom. Chata v Závade pod Čiernym vrchom poskytuje i možnosť lyžovania, v blízkosti je lyžiarsky vlek. V krásnom horskom prostredí je možnosť turistiky, využitia množstva kultúrnych a športových podujatí.

Kultúrne zariadenia: Miestne kultúrne stredisko Uhrovec, Mestské kultúrne stredisko, Bánovce nad Bebravou a 41 kultúrno-osvetových zariadení v obciach okresu. Súbory s nadregionálnou pôsobnosťou: BÁPODI-Bánovské pokútne divadlo, tanečné divadlo Style, folklórna skupina Bukovinka zo Kšinnej, FS Drienovec z Bánoviec nad Bebravou. Krajské kultúrne aktivity: Štúrov a Dubčekov rétorický Uhrovec, Štúrov Uhrovec-súťaž v recitáci poézie, prózy a divadiel poézie. SNP - oslavy na Jankovom vršku. V okrese chýba múzeum, (jediné je v dome Ľ. Štúra a A. Dubčeka), kultúrne centrum alebo galéria.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30