Okres Vranov nad Topľou - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 8 714
Všetkých organizácií 17 164
Obyvateľov 80 227
Mužov / Žien 39 788 / 40 439
Počet miest / obcí 2 / 66
Rozloha 76 9.5 km2
Hustota 103 oby/km2
Kraj Prešovský kraj

Geografia

S rozlohou 769 km2 sa zaraďuje medzi väčšie okresy Slovenska. Leží na východnom Slovensku obklopený štyrmi okresmi Prešovského (okresy Prešov, Svidník, Stropkov a Humenné) a tromi okresmi Košického kraja (okresy Michalovce, Trebišov a Košice - okolie). Územie okresu na nachádza sčasti vo Východoslovenskej nížine a sčasti v Karpatoch, kde zasahuje do Ondavskej vrchoviny, Beskydského predhoria a Slanských vrchov. V nížine, pozdĺž riek Ondava a Topľa, sa vytvorila rovina. Väčšia časť územia patrí do teplej klimatickej oblasti, len vyššie položené časti Slanských vrchov a Ondavskej vrchoviny sú v mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Približne zo severu na juh na východe územia okresu preteká Ondava a na západe Topľa, ktorá sa do nej vlieva za hranicou okresu. Ondava priberá z ľavej strany prítoky Oľku a Ondavku. Na severe okresu sú na Ondave vybudované vodné diela Veľká a Malá Domaša. V najnižších polohách vrchov je dubový les, vo vyšších rastie najmä buk, z ostatných drevín sa miestami vyskytuje prevažne borovica. Na území okresu sa stretávajú teplomilné druhy rastlín s horskými. Medzi vzácne druhy patrí horec luskáčovitý, plamienok alpínsky, kukučka vencová, poniklec obyčajný veľkokvetý, mechúrnik stromkovitý. Faunu zastupuje predovšetkým zver listnatých lesov, polí a lúk: zajac poľný, bažant poľovný, srnec lesný, diviak lesný. Vyskytuje sa tu aj chránená a vzácna korytnačka močiarna, hus divá, kačica divá, bocian biely, krkavec čierny. Na území okresu sa nenachádza a ani doň nezasahuje žiadny národný park alebo chránená krajinná oblasť. Maloplošné chránené územia zastupuje 5 prírodných pamiatok: Petkovský potok, Skaly pod Pariakovou, Zapikan, Zárez Stravného potoka a Žipovské mŕtve rameno, 2 národné prírodné rezervácie: Oblík a Šimonka, 4 prírodné rezervácie: Hermanovské skaly, Hlinianska jelšina, Zámutovská jelšina, Zámutovské skaly, a nakoniec 3 chránené areály: Medzianske skalky, Radvanovské skalky a Štefanovská borina.

Hospodárstvo

Najvýznamnejšími priemyselnými odvetviami v okrese je drevársky, textilný a priemysel stavebných hmôt, ktorých prevádzky sa nachádzajú predovšetkým v samotnom okresnom meste Vranov nad Topľou. Elektrickú energiu dodáva do siete miestna tepelná elektráreň. Na vodnej nádrži Veľká Domaša je hydroelektráreň. Priemysel stavebných hmôt okresu reprezentuje cementáreň v Bystrom. Okres má priaznivé podmienky na výrobu poľnohosp. produktov. Poľnohosp. pôdy je trikrát viac ako lesnej. Najpestovanejšími obilninami sú pšenica, jačmeň, raž a ovos, na juhu sa darí cukrovej repe, na severe zemiakom. Najväčšie plochy pre pestovanie krmovín zaberá lucerna, menej už ďatelina a kŕmna repa. Živočíšna výroba prevláda nad rastlinnou. Najvýznamnejšie komunikácie spájajú krajské mesto s okresnými mestami vo východnej časti kraja a zároveň Zemplín so Spišom. Vranov nad Topľou je vzdialený od Prešova 51 km, od Bratislavy 481 km. Pre domácich, ale aj zahraničných turistov je najvýznamnejšou lokalitou rekreačné stredisko pri vodnej nádrži Veľká Domaša. Na jej južných brehoch, ktoré patria okresu, boli v minulosti vybudované najatraktívnejšie turistické strediská: Pľany, Holčíkovce a Mládežnícka osada. Najnavštevovanejšie kultúrnohistorické pamiatky sú hrad Čičava, renesančný kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou s vlastivedným múzeom, vzácne drevené kostoly v obciach Kučín, Nižný Hrušov a Soľ. Vo Vranove nad Topľou sú viaceré sakrálne stavby.

Administratívny vývoj

Väčšina územia súčasného okresu Vranov nad Topľou patrila od 13. stor. do roku 1848 do Zemplínskej stolice, neskôr až do roku 1922 do Zemplínskej župy. Iba dnešných 9 obcí na západe (Babie, Vlača, Radvanovce, Medzianky, Pavlovce, Hanušovce nad Topľou, Bystré, Petrovce a Hermanovce nad Topľou) bolo súčasťou Šarišskej stolice, neskôr Šarišskej župy. Od čias svojho vzniku v roku 1923 mal okres Vranov nad Topľou podobné hranice ako súčasný. Markantnejší rozdiel bol viditeľný na severozápade územia, kde bol menší o spomínaných 9 obcí Šarišskej župy a nepatrilo mu ani územie ďalších 6 obcí (Ďurďoš, Prosačov, Remeniny, Vavrinec, Matiaška a Ruská Voľa). Na juhovýchodnom okraji bol okres menší o obec Nižný Hrušov. V roku 1925 severovýchodný výbežok okresu Vranov nad Topľou pripadol novozriadenému okresu Stropkov. Obec Nižný Hrušov na juhovýchode bola k okresu opäť pričlenená v roku 1949. V roku 1938 dve obce okresu na juhu (Cabov a Sečovská Polianka) okupovalo Maďarsko. V rokoch 1923 - 1928 patril okres Vranov nad Topľou do Košickej župy, v rokoch 1938 - 1945 do Šarišsko - zemplínskej župy a v rokoch 1949 - 1960 do Prešovského kraja. V roku 1960 okres Vranov nad Topľou zanikol a jeho územie pričlenili k okresom Michalovce, Prešov a Humenné, v roku 1968 ho však znovu vytvorili. Jeho hranice sa od súčasných líšili len na severovýchode, kde bol väčší o územie 9 dnešných obcí okresu Humenné (Košarovce, Nižná Sitnica, Vyšná Sitnica, pakostov, Ruská Kajňa, Ruská Poruba, Rohožník, Prituľany a Závada). Počtom obyvateľov, ktorých v okrese žije okolo 76000, sa zaraďuje medzi stredne veľké okresy Slovenska. Najviac obyvateľov sa sústreďuje vo východnej časti okresu, oblasť Slanských vrchov na západe je osídlená redšie. V okresnom meste žije tretina obyvateľov okresu. Vo vývoji počtu obyvateľov môžeme rozlíšiť tri obdobia: obdobie stagnácie v rokoch 1869 - 1921 vystriedalo obdobie mierneho rastu v rokoch 1921 - 1950, za ním nasledovalo obdobie rastu v rokoch 1950 - 1995. V okrese je 68 obcí, z toho 2 mestá: Vranov nad Topľou a Hanušovce nad Topľou. Vo vidieckych sídlach žije 62 % obyvateľov. Viac ako 2000 obyvateľov má 5 vidieckych obcí: Bystré, Čaklov, Sečovská Polianka, Soľ, Zámutov.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30