Okres Myjava - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 3 232
Všetkých organizácií 6 193
Obyvateľov 27 229
Mužov / Žien 13 329 / 13 900
Počet miest / obcí 2 / 15
Rozloha 32 7.4 km2
Hustota 85 oby/km2
Kraj Trenčianský kraj

Okres Myjava

Patrí medzi malé okresy Slovenska, leží v Z časti Slovenska. Susedné okresy Piešťany, Trnava, Senica a Skalica sú z Trnavského kraja, Nové Mesto nad Váhom je z Trenčianskeho kraja. Dlhá severná hranica okresu je zároveň štátnou hranicou s Českou republikou.

Prírodné pomery

Centrálnu časť územia okresu zaberá Myjavská pahorkatina. Zo S ju lemujú Biele Karpaty, z J a V Malé Karpaty. Najvyšší bod územia, 690 m n. m., je na chrbte Bielych Karpát v katastri Starej Myjavy. Najnižší bod okresu, 245 m n. m., je v mieste výtoku Brezovej v katastri Brezovej pod Bradlom. S časť Myjavskej pahorkatiny a Biele Karpaty vytvorili paleogénne pieskovce, ílovce a zlepence. Na stavbe Myjavskej pahorkatiny sa podieľajú vápence a sliene bradlového pásma, kriedové ílovcovo-slieňovcové vrstvy a neogénne zlepence, pieskovce a piesky. Geologickú stavbu Malých Karpát charakterizujú najmä triasové dolomity. Reliéf časti územia ležiaceho na Myjavskej pahorkatine má podobu pahorkatín, výraznejšie tvary sú na bradlových vápencoch. Biele Karpaty a Malé Karpaty sú prevažne hladko modelovaná vrchovina. Územie okresu leží v miernej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota je 8 °C, priemerné ročné zrážky 681 mm. Okres sa rozprestiera na rozvodí Moravy a Váhu, kde rieky pramenia, a preto sú krátke a ich vodnatosť je malá. Najväčšie z nich sú Myjava, ktorá pramení v Bielych Karpatoch, a Brezová prameniaca na Myjavskej pahorkatine. Z pôdnych typov prevažujú v Bielych Karpatoch hnedé lesné pôdy kambizeme. Na Myjavskej pahorkatine sa vyskytujú najmä ilimerizované pôdy, v Malých Karpatoch a v oblasti bradlového pásma rendziny. Myjavská pahorkatina je odlesnená, ostali len zvyšky dubových a dubovo-hrabových lesov. Vo vyšších polohách Bielych a Malých Karpát rastú najmä bučiny. Na dolomitoch a vápencoch Myjavskej pahorkatiny a Malých Karpát sú na viacerých miestach vysadené borovicové lesy. Z chránených rastlín tu rastú klinček Lumnitzerov, poniklec slovenský, tarica skalná, všivec chochlatý, vstavač purpurový a hlaváčik jarný. V pahorkatine sú rozšírené živočíchy polí a lúk: bažant poľovný, zajac poľný, piskor vrchovský, vrabec poľný, straka čiernozobá, syseľ obyčajný, chrček poľný, hrdlička poľná. V lesoch sa vyskytujú jeleň lesný, srnec lesný, líška hrdzavá, diviak lesný, kuna lesná. K chráneným živočíchom patria: mlok karpatský, salamandra škvrnitá, jašterice, sovy, myšiak lesný, užovka stromová.

Administratívny vývoj

Celé územie dnešného okresu Myjava patrilo od 13. stor. do r. 1848 do Nitrianskej stolice, neskôr od r. 1850 do Hornonitrianskej župy a od r. 1867 až do r. 1922 do Nitrianskej župy. Po vzniku ČSR sa v r. 1923 vytvoril okres Myjava, ktorý sa od dnešného líšil na dvoch miestach. Na SZ mu nepatrili Vrbovce a Chvojnica, ktoré boli súčasťou okresu Senica, na východe však bol na úkor Nového Mesta nad Váhom o tri obce väčší (Vaďovce, Višňové, Hrachovište). V r. 1923-1928 patril Myjavský okres do Bratislavskej župy, od r. 1938 do r. 1945 do Trenčianskej župy. Pri správnom členení v r. 1949 boli k okresu Myjava pričlenené Chvojnica i Vrbovce, Višňové pripadlo Novému Mestu n. Váhom. Okres, veľmi podobný dnešnému, patril od r. 1949 do r. 1960 do Bratislavského kraja.

Doprava

Myjava je od Trenčína vzdialená 55 km, od Trnavy 56 km a od Bratislavy 117 km. Neďaleko Myjavy sú dva hraničné priechody do Českej republiky, cestný vo Vrbovciach a železničný v Brestovci. Letecké spojenie: medzinárodné letisko Piešťany, železničná doprava: trať č. 121 Nové Mesto nad Váhom - Myjava - Vrbovce - štátna hranica SR - ČR - Velká nad Veličkou. Cestná doprava: štátna cesta č. II/499 Piešťany - Brezová pod Bradlom - Myjava - Vrbovce - štátna hranica s ČR - Velká nad Veličkou. Štátna cesta č. II/581 Senica - Myjava, Nové Mesto nad Váhom. Štátna cesta č. II/500 Sobotište - Vrbovce - štátna hranica SR-ČR.

Obyvateľstvo

Počtom obyvateľov patrí okres Myjava k menším okresom. Hustota zaľudnenia je tu len o niečo nižšia ako celoslovenský priemer. Mierne zvlnená Myjavská pahorkatina umožnila rovnomerné osídlenie okresu. Vývoj počtu obyvateľov za posledných 150 rokov stagnoval, na výraznom poklese v r. 1869-1921 sa podpísalo pokračujúce vysťahovalectvo za prácou. Kým v r. 1869 bolo na sledovanom území 23949 obyvateľov, v r. 1921 iba 20331, do r. 1995 počet obyvateľov narástol na 29938 obyvateľov. Veková štruktúra obyvateľstva: predproduktívny vek: 22,6 %, produktívny vek 56,9 %, poproduktívny vek 20,5 %. V okrese Myjava žije 97,9 % obyvateľov slovenskej národnosti, 1,3 % českej, rómskej 0,4 %, moravskej 0,2 %, maďarskej 0,1 %. Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania je nasledovná: základné vzdelanie má 31,5 % obyvateľstva, učňovské 22,8 %, stredné odborné 2,2 %, stredné všeobecné s maturitou 2,8 %, stredné odborné s maturitou 13, 7 %, vysokoškolské 4,0 %.

V okrese Myjava je 15 obcí a dve mestá - Myjava a Brezová pod Bradlom. Vo vidieckych sídlach žije približne 37 % obyvateľov, t. j. asi o 13 % pod slovenským priemerom. Viac ako 1000 obyvateľov majú iba tri obce. Hranicu 2000 obyvateľov nepresahuje ani jedna vidiecka obec. Myjava mala v r. 1869 12347 obyvateľov, Brezová 5889 obyv., v r. 1950 iba 7709 obyv., Brezová 2951 obyv., v r. 1995 Myjava 13282 obyvateľov a Brezová 5691 obyvateľov. Najstaršou obcou je Krajné a Kostolné (r. 1392), najmladšou Chvojnica, Priepasné (1957), najnižšie položenou Kostolné - 219 m n. m., najvyššie položenou Priepasné - 430 m n. m. Najväčší kataster majú Vrbovce - 5103 ha, najmenší Hrašné - 788 ha, najviac obyvateľov z obcí má Krajné - 1780, najmenej Podkylava - 316 obyvateľov.

Školstvo, zdravotníctvo

V okrese Myjava sa nachádza 22 materských škôl štátnych, základných škôl štátnych je 13, dve štátne základné umelecké školy, 4 stredné odb. školy a 2 gymnáziá, jedna škola v prírode - Partizán Brezová. Vysoká škola ani detašované pracovisko VŠ sa v okrese nenachádza. V okrese je jeden detský domov s kapacitou 50 miest, jeden domov dôchodcov s kapacitou 150 miest. Zdravotnícka starostlivosť je sústredená v Myjave, kde je Nemocnica s poliklinikou s 215 lôžkami, neštátnych lekárov v okrese je 93, po Púchovskom okrese, najmenej z celého Trenčianskeho kraja. Neštátnych lekární v okrese pôsobí 7. V rozpočte TSK, okresu i štrukturálneho fondu ERDF na ďalší rok 2005 sú v pláne prestavby operačných sál v NsP Myjava, prestavba kotolne, dobudovanie oddelenia jednodňovej chirurgie a p.

Poľnohospodárstvo

Najvýznamnejším priemyselným podnikom okresu bola donedávna Slovenská armatúrka Myjava, vyrábajúca armatúry pre energetiku, vodárenské a plynárenské zariadenia. Veľký nárast nezamestnanosti v okrese spôsobili problémy v odbyte výrobkov Slov. armatúrky a následné prepúšťanie pracovníkov, pretože takmer štvrtina ekonomicky aktívneho obyvateľstva bola zamestnaná v tejto akciovej spoločnosti. Výrobou armatúr sa zaoberajú aj iné firmy. V Brezovej pod Bradlom sa vyrábajú pružiny, drôtené siete a drôtené pletivá.

V rámci rozvojových programov Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) v okrese Myjava je možné využiť existujúce voľné plochy na rozvoj strojárenského priemyslu, priemyslu plastov, výrobu nábytku a spracovanie dreva a výrobu stavebných prvkov.

V okrese Myjava prevláda pestovanie jačmeňa a pšenice. Na severe okresu v okolí Vrboviec a Chvojnice ornej pôdy ubúda, prevládajú lúky a pasienky, na ktoré nadväzuje chov dobytka. V okrese pracujú PD. Okres Myjava je veľkým pestovateľom liečivých rastlín s následným spracovaním (Herbex).

Z maloplošných chránených území sa v okrese nachádza 7 prírodných pamiatok: Bučkova jama, Chvojnica (rieka), Kožíkov vrch, Malejov, Šifflovci, Štefanová a Žalostiná.

Technická infraštruktúra: v rozvojových programoch okresu je na prvých miestach plynofikácia časti mesta Myjava Turá Lúka a obcí Hrašné, Polianka, Priepasné, realizácia pilotných projektov využitia solárnych kolektorov a biomasy pre školy a verejný sektor, dobudovanie kanalizácie a ČOV.

šport, turizmus

V okrese Myjava je 15 športových klubov s 1273 členmi (údaje z r. 2003). V Myjave je školské šport. stredisko pre volejbal. K všestrannému športovému využitiu v Myjave slúži moderný športový areál, v ktorom je mestská športová hala, malá športová hala, krytá plaváreň, detský výukový bazén, letné kúpalisko, sauna, solárium, fitnes centrum, umelá ľadová plocha, kolkáreň a tenisové kurty. V oblasti sa nachádzajú dva vleky v lokalite Brezová pod Bradlom, Končiny s prepravnou kapacitou 880 osôb, 1 vlek pre 275 osôb je v lokalite Priepasné-Bradlo. V obci Krajné lyžiarsky vlek. Aj v Starej Myjave sa nachádza stredisko zimnej rekreácie s dvoma vlekmi s dĺžkou 460 m a detský vlek. Myjavská pahorkatina ponúka množstvo turistických trás smerujúcich na neďaleké vrchy Bielych a Malých Karpát, na Javorinu, Poľanu, Bradlo či na Čachtický hrad (výstup iba na vlastné nebezpečie) alebo na zrúcaniny hradu Branč.

V katastri obce Hrašné sa nachádza vodná nádrž Dubník I. a II. V letnom období ponúka možnosť kúpania a vodných športov, príležitosti pre hubárov, poľovníkov i milovníkov jazdectva. V okolí obce Rudník je významné šport. stredisko celého Myjavska. Na antukovom kurte sa poriadajú tenisové, nohejbalové i vojelbalové turnaje pre rekreačných športovcov zo širokého okolia. Chotár obce Stará Myjava sa dá využiť v lete i v zimných mesiacoch Kúpanie vo vodnej nádrži, rybolov, zber lesných plodov, pre náročnejších turistov možnosť výstupu na najvyšší vrchol Bielych Karpát - Javorinu. Pri vodnej nádrži ihrisko na plážový volejbal a plážové kúpalisko. Okolie obce Košariská poskytuje možnosť turistických výletov po značkovaných chodníkoch (Bradlo, Klenová, pamätníky SNP, hrad Dobrá Voda).

Medzi známe turistické magistrály okresu patrí tzv. Štefánikova magistrála - Cesta hrdinov SNP, je zároveň súčasťou európskej turistickej trasy E8. Vyhľadávanou hlavne v zimnej sezóne je nenáročná trasa Vrbovce - Kubíkov vrch, Myjava - Podbranč vedie vlnitým kopaničiarskym terénom až k zrúcaninám hradu Branč. Mierne namáhavá trasa vedie z Vrboviec na Kněžské hory, odmenou je pekný výhľad na celý kopaničiarsky kraj. Pre cykloturistov je zaujímavá asfaltová trasa Stará Turá - Bradlo. Cyklotrasy tvorí hustá sieť štátnych ciest II. a III. triedy, množstvo asfaltových účelových komunikácií vedúcich hlboko do dolín. Značené cyklotrasy. V rozvojových prgramoch cestovného ruchu nechýbajú plány na zriadenie ďalších cyklotrás, napr. vo Vrbovciach s výhľadom do r. 2010, cyklodráhy na Starej Myjave, turistické ubytovne v Podkylave, vybudovanie v Myjave, i Športohotelu v Myjave.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30