Okres Partizánske - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 5 629
Všetkých organizácií 10 970
Obyvateľov 46 735
Mužov / Žien 22 974 / 23 761
Počet miest / obcí 1 / 22
Rozloha 30 1.0 km2
Hustota 156 oby/km2
Kraj Trenčianský kraj

Geografia


Časť okresu sa rozprestiera na výbežku Podunajskej nížiny, ktorú tu predstavuje Nitrianska pahorkatina a Nitrianska niva. Toto znížené územie na juhu stúpa do druhej časti okresu, do pohoria Tribeč. Najvyšší bod, 734 m n. m. leží v Tribči. Najnižšie, 167 m n. m., klesá územie v katastri obce Bošany, v mieste, kde okres opúšťa rieka Nitra. Geologický podklad v oblasti Podunajskej nížiny tvoria pozdĺž riek nivné štrky, piesky a hliny, ďalej od riek spraše a sprašové hliny. Miestami vystupujú na povrch aj neogénne íly, piesky, štrky a paleogénne zlepence, vápence a pieskovce. V Tribči sú zastúpené najmä druhohorné dolomity a vápence. Pozdĺž Nitry a Nitrice je rovinatý reliéf. Ďalej od tokov je väčšmi zvlnený. Reliéf Tribča na území okresu je prevažne vrchovinový. Väčšina územia leží v teplej klimatickej oblasti, len vyššie položené svahy a chrbta Tribča patria do mierne teplej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota je 9,1 °C, priemerné ročné zrážky 632 mm. Okresom preteká rieka Nitra, ktorá v Partizánskom z pravej strany priberá Nitricu. Západ územia pretína rieka Bebrava. Z pôdnych typov na sprašiach a sprašových hlinách pahorkatiny prevažujú hnedozeme. Pozdĺž riek sa ťahajú pásy nivných pôd fluvizemí. V Tribči na karbonátových podkladoch sú najmä rendziny. Nížinatá časť okresu je takmer úplne odlesnená a poľnohosp. využívaná. Vzhľadom na teplú klímu prevažujú dubové porasty, borovice a bukové porasty. V prírodnej rezervácii Veľký vrch sa vyskytujú tieto vzácne rastliny: dub plstnatý, dub cer, jaseň mannový, jasenec biely, lipnica bádenská, mliečnik Seguierov, gypsomilka piesočná. Väčšinu územia okresu obývajú živočíšne druhy kultúrnej stepi, teda zajac poľný, jarabica poľná, bažant poľovný, škovránok poľný, syseľ obyčajný, hraboš poľný. V Tribči sú to najmä zástupcovia spoločenstva listnatých lesov: kuna lesná, srnec lesný, jeleň lesný, diviak lesný, líška hrdzavá, spevavé vtáctvo. Z chránených živočíchov tu žije viacero druhov teplomilných plazov, slimákov, ďalej očkáň stoklasový a roháč obyčajný a v riekach Nitre a Nitrici hlavátka.

Administratívny vývoj

Od 13. stor. až do roku 1848 bolo územie dnešného okresu Partizánske v troch stoliciach. Najväčšia časť patrila do Nitrianskej stolice, 8 obcí na východe (Brodzany, Kolačno, Veľké Uherce, Malé Uherce, Partizánske, Veľké Kršteňany, Malé Kršteňany a Pažiť) do Tekovskej stolice, Ostratice na severe do Trenčianskej stolice. Od roku 1850 sa celé územie okresu dostalo do Dolnonitrianskej župy, ale už od roku 1867 bola situácia rovnaká ako pred rokom 1850, to znamená že územie bolo rozdelené do 3 žúp: Nitrianskej, Tekovskej a Trenčianskej. Od roku 1923 do roku 1948, s výnimkou obce Ostratice, ktoré patrili do okresu Bánovce nad Bebravou, celé územie dnešného okresu Partizánske bolo v okrese Topoľčany. V rokoch 1923-1928 a 1938-1945 patril Topoľčiansky okres do Nitrianskej župy. Okres Partizánske vznikol pri administratívnom členení roku 1949 a bol súčasťou Nitrianskeho kraja. Oproti súčasnému bol rozľahlejší na východe, nakoľko mu patrilo 9 obcí z dnešného okresu Prievidza. Tento okres existoval len do roku 1960, kedy celé územie okresu pripadlo okresu Topoľčany, ktorý patril do Západoslovenského kraja. Dnešný okres vznikol v roku 1996. Má 1 mesto - okresné mesto Partizánske - a 23 obcí. Najväčší kataster má Veľký Klíž (4241 ha), najmenší Pažiť (306 ha). Najvyššie položená je obec Veľký Klíž 250 m n. m., najnižšie Bošany 174 m n. m.

Demografia

Počtom obyv. sa okres Partizánske radí medzi menšie okresy Slovenska, hustota zaľudnenia je však takmer 1,5-krát vyššia, ako je celoslovenský priemer. Husto osídlená je hlavne severozápadná polovica. Územie Podunajskej pahorkatiny a pohoria Tribeč na juhovýchode sú osídlené riedko. V okresnom meste žije 52,8 % obyv. okresu. Počet obyv. sa za posledných 150 rokov zväčšoval najviac v rokoch 1950 - 27323 a 1991 - 48156 obyv. Okresné mesto Partizánske má v súčasnosti asi 25000 obyv. 8 obcí ma viac ako 1000 obyv., do 500-999 obyv. má 8 obcí, 200-499 4 obce, 0-199 obyv. majú 2 obce. Viac ako 2000 obyv. majú 3 obce: Bošany, Chynorany a Veľké Uherce. Najviac obyv. majú Bošany, najmenej Livina.

Hospodárstvo

Vokrese dominuje obuvnícky, strojársky, kožiarsky priemysel a výroba nábytku. V Bošanoch je najväčší slovenský závod na spracovanie koží. Značná časť okresu je v repársko-pšenično-jačmennej oblasti. Najviac osevnej plochy zaberá sladovnícky jačmeň. Tradične významné je aj ovocinárstvo (jablká, slivky).

Osou okresu je dopravná línia Ponitria spájajúca Nitru s Prievidzou. Dopravné spojenie je železnicou a autobusom.

Kultúrnohistorické pamiatky

Okres je bohatý na kultúrnohistorické pamiatky, predovšetkým kaštiele. V Bošanoch je renesančný, vo Veľkých Uherciach v peknom parku neogotický. Jeden z najstarších kaštieľov, pôvodne vodný hrad, sa nachádza v miestnej časti Partizánskeho Šimonovanoch. V Klátovej Novej Vsi sa zachovali až 2 kaštiele, starší renesančný a novší neobarokový so zaujímavým historickým parkom. Najznámejší je však pôvodne renesančný kaštieľ v Brodzanoch, v ktorom je Slovanské múzeum (predtým Literárne múzeum A. S. Puškina).

Na územie okresu zasahuje chránená krajinná oblasť Ponitrie, ktorá zaberá časti pohoria Tribeč a pohoria Vtáčnik. Sú tu 3 prírodné rezervácie: Dobrotínske skaly, Chynoranský luh, Veľký vrch, 1 prírodná pamiatka: Nitrica a 1 chránený areál, park v Brodzanoch.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30