Okres Považská Bystrica - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 9 892
Všetkých organizácií 18 340
Obyvateľov 63 263
Mužov / Žien 31 105 / 32 158
Počet miest / obcí 1 / 27
Rozloha 46 3.2 km2
Hustota 138 oby/km2
Kraj Trenčianský kraj

Základné údaje

So svojou rozlohou je jeden z menších okresov Slovenska. Leží v SZ časti republiky, je najsevernejším okresom Trenčianskeho kraja. Severná, asi 8 km dlhá hranica, je zároveň štátnou hranicou s Českou republikou.

Prírodné pomery

Hospodárske a sídelné jadro okresu leží v S časti Považského podolia, ktoré tu tvorí prevažne Podmanínska pahorkatina. Tú lemujú zo SZ Javorníky a z JV Súľovské vrchy. Najväčším vrchom územia, 1071 m n. m., je Veľký Javorník v Javorníkoch. Najnižšie, 253 m n. m., klesá územie pri výtoku Váhu z okresu v katastri obce Beluša. Javorníky tvoria vrstvy paleogénnych pieskovcov a ílovcov, v J časti z nich vyčnievajú vápence bradlového pásma. Typickou horninou Súľovských vrchov sú paleogénne a kriedové bazálne zlepence, miestami sa nachádzajú i vápence a sliene. V Považskom podolí je reliéf prevažne pahorkatinný, na nive rovinatý. Nižšia časť Javorníkov má vrchovinný reliéf, v ktorom sa miestami vynímajú bradlá z odolnejších hornín. Vyššie časti Javorníkov predstavujú hornatinu. Súľovské vrchy majú zaujímavý reliéf. V menej odolných horninách tam erózia vyhĺbila brázdy a kotliny, z ktorých vystupujú chrbty a bradlá z odolnejších hornín. Považské podolie a svahy pohorí patria do miernej klimatickej oblasti. Najvyššie polohy Javorníkov a Súľovských vrchov sú už v chladnej klimatickej oblasti.

Najväčším tokom územia okresu je Váh, do ktorého z pravej strany priteká 21,9 km dlhá Papradnianka a 21,5 km dlhý Marikovský potok vtekajúci do Nosickej vodnej nádrže. Z ľavej strany ústi do Váhu 20 km dlhá Domanižanka.

Nižšie polohy okresu sú z veľkej časti odlesnené. V Javorníkoch prevládajú smrekové lesy, v Súľovských vrchoch bukové. Na nive Váhu sa zachovali menšie zvyšky lužného lesa. V bradlovom pásme a v Súľovských vrchoch v skalných partiách nájdeme borovicu. Chránené rastliny sa vyskytujú najmä v Súľovských vrchoch.

Prírodne rôznorodé územie okresu obývajú najmä živočíchy listnatých a ihličnatých lesov, v Nosickej vodnej nádrži a v jej okolí sa hojne vyskytuje vodné živočíšstvo. Typickými zástupcami územia sú divé kačice, potápky, volavky, v pohoriach jariabok hôrny, jelenia, srnčia a diviačia zver.

Administratívny vývoj


Územie celého dnešného okresu Považská Bystrica patrilo od 13. stor. do r. 1948 do Trenčianskej stolice, neskôr až do r. 1922 do Trenčianskej župy. Okres Považská Bystrica vznikol r. 1923. Mal veľmi podobný priebeh hraníc ako dnešný okres. V r. 1923 - 1928 patril okres do Považskej župy a v r. 1938 - 1945 do Trenčianskej župy. Dnešnú podobu získal okres prakticky pri administratívnom delení r. 1949. Pri zmene správneho členenia Slovenska r. 1960 okres Považská Bystrica sa podstatne zväčšil, pretože k nemu pričlenili dva celé okresy, a to Púchov a Ilavu, a okrem toho ešte obec Malé Lednice. V r. 1960 - 1990 patril okres do Stredoslovenského kraja.

Demografia

Hustotou zaľudnenia priemer výrazne prevyšuje. Sídla sú tu rozmiestnené pomerne rovnomerne, obyvateľstvo je však sústredené predovšetkým v strede okresu, v okresnom meste žije až 65,6 % z celkového počtu obyvateľov. Za posledných 150 rokov, no najmä v r. 1950 - 1991, sa prudko zvyšoval.

Školstvo, zdravotníctvo

V súčasnosti sa v okrese transformáciou školstva a zlým finančným stavom jednotlivých škôl mení ich počet. V r. 1999 zostalo v okrese 35 MŠ, 24 základných škôl s 376 triedami. Typické pre základné školstvo je pretrvávajúci zlý technický stav budov, nedokončenosť výstavby nových ZŠ, preplnenosť tried žiakmi. Na území okresu je 7 stredných škôl a odborných učilíšť s maturitou pri počte 137 tried. Snahou vedenia škôl je zavádzať také odbory, ktoré sú v priemysle požadované. Na území okresu pôsobí vysunuté pracovisko Žilinskej univerzity, na ktorom sa pripravuje 112 študentov v 3 triedach bakalárskeho štúdia technického zamerania. Zdravotné služby sú zabezpečované prostredníctvom NsP v Považskej Bystrici, zdravotnými strediskami (Dolná Mariková, Papradno, Pružina) a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami. NsP v Považskej Bystrici poskytuje zdravotnícku starostlivosť v rozsahu nemocnice II. typu. Na 1000 obyvateľov okresu pripadá 8,97 lôžka. Na jedno lekárske miesto pripadá 294,2 obyvateľov.

Hospodárstvo

V minulosti bola nosným prvkom v okrese strojárenská výroba, čo sa odzrkadľuje dodnes. Nízka, takmer žiadna diverzifikácia priemyslu v okrese mala za následok po rozpade a strate trhov, konverziu zbrojárskej výroby, hospodársky a sociálny úpadok regiónu. V súčasnom období transformácie hospodárstva sa tento úpadok prejavuje najmä zvýšeným rastom nezamestnanosti a odlivom vysokokvalifikovaných pracovných síl mimo územia okresu.

V okrese Považská Bystrica v oblasti priemyslu pôsobí v súčasnosti 30 veľkých závodov, 188 malých závodov a 961 osôb samostatne zárobkovo činných. Objemom 3380,2 mil. Sk výroby tovaru sa radí okres až na 6. miesto v Trenčianskom kraji. Tento jav je čiastočne spôsobený aj novým územno-správnym členením, kedy sa pôvodný okres rozdelil na tri nové okresy a tak nastal odliv lukratívnej nestrojárskej výroby. Naďalej je najviac zastúpené odvetvie strojárskej výroby, ďalej hutníctvo neželezných kovov, elektrotechnický, kovospracujúci, energetický, drevospracujúci priemysel, výroba pochutín a potravín, konfekčný priemysel, priemysel stavebných hmôt, papiera a celulózy, vodárenská výroba, zber a recyklácia surovín či výroba športových a kultúrnych potrieb. Podľa uvedenej diverzifikácie priemyslu okresu Považská Bystrica má okrem primárneho strojárskeho priemyslu i ďalšie tri pomerne silné odvetvia: hutníctvo neželezných kovov, kovospracujúci a energetický priemysel, ich výroba je však vo veľmi úzkej korelácii s výrobou strojárskeho priemyslu. Priemyselná výroba je sústredená do jedného priemyselného centra, do mesta Považská Bystrica (96 %), ostatná časť je rozptýlená na vidieku. V súčasnosti pôsobí v okrese 8 významnejších stavebných firiem. Okrem nich pôsobí v stavebníctve množstvo malých firiem a živnostníkov. Podnikateľské subjekty v oblasti stavebníctva so zameraním na malé stavebné činnosti tvoria v okrese 25,8 % z celkového počtu podnikajúcich osôb. Stavebné firmy sú zainteresované do výstavby diaľnice D1 v oblasti Sverepca a Považskej Bystrice. Najviac je zastúpená v malom a strednom podnikaní oblasť obchodu a služieb, potom stavebníctvo, priemyselná výroba, doprava a napokon oblasť hotelierstva. Jednou z bŕzd rozvoja malého a stredného podnikania v okrese je aj absencia strediska pre poradenstvo, školenie, technickú pomoc, hlavne pre začínajúcich podnikateľov.

Poľnohospodárstvo

Z celkovej výmery 46286 ha tvorí lesná pôda 62,1 % výmery, 28,7 % poľnohospodárska pôda. Väčšina poľnohospodárskej pôdy sa nachádza na svahovitých pozemkoch. Jej obrábanie je náročné na kvalitu a technickú úroveň mechanizácie. Náklady na výrobnú produkciu značne presahujú celoštátny priemer. Rastlinná poľnohospodárska výroba je zameraná na výrobu obilnín, olejovín a objemových krmovín. V malej časti v okolí Váhu prevláda pšenično-jačmenno-zemiaková produkcia. Rozľahlé územia Javorníkov sa využívajú na pestovanie zemiakov aj ako lúky a pasienky.

Nerastné zdroje

Na území okresu sú zastúpené len nerudné suroviny. Sú to hlavne vápence, dolomity, štrkopiesky a stavebný kameň. Tieto zdroje by mohli byť využité pri výstavbe diaľnice D1, ako aj cestnej investičnej výstavbe.

Hospodárstvo

Okres s výmerou 28772 ha a lesnatosťou 62,1 % územia patrí k najlesnatejším okresom v rámci Slovenska. Z uvedenej výmery odovzdal Odštepný lesný závod Považská Bystrica do roku 1998 spoločenstvám, cirkvi a obciam viac ako 16500 ha, t. j. 57,3 %.

Doprava

Okresným mestom prechádza najvýznamnejší cestný aj železničný ťah na Slovensku Bratislava - Žilina - Košice. Na území regiónu sa nenachádza žiadne letisko a nie je vytypovaná vhodná plocha na jeho výstavbu.

Technická infraštruktúra

V okrese je ľavá strana Váhu splynofikovaná, okrem obcí Záskalie, Kostolec, Vrchteplá, Počarová a mestskej časti Považskej Bystrice Praznov. Pripravená je plynofikácia obce Bodiná. V rokoch 1996 - 1998 sa realizovala plynofikácia Pružinskej doliny, kde sú už splynofikované obce Slopná, Horný Lieskov, Dolný Lieskov, Tŕstie a Pružina. Zostáva splynofikovať obce Podskalie a Ďurďové. Z hľadiska významu pre účely podnikateľských aktivít je žiadúce začať s plynofikáciou obce Sverepec. Pre obce Papradňanskej doliny - Šebešťanová, Podvažie, Jasenica, Stupné, Brvnište a Papradno - je vypracovaná projektová dokumentácia stavby.

chránené územia

V okrese je evidovaných 18 rekreačných zariadení rôzneho typu, 7 cestovných kancelárií, jedna turisticko-informačná kancelária so sídlom v Pov. Bystrici a viac ako 50 stravovacích zariadení. V okrese sú široké možnosti nenáročnej turistiky, ale i skalolezectva.

Do okresu zasahujú 2 chránené krajinné oblasti - Kysuce (pozostávajú z časti pohorí Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravsko-Sliezske Beskydy) a Strážovské vrchy. Centrálne časti Javorníkov a Strážovských vrchov sú navyše chránenými oblasťami prirodzenej akumulácie vôd. Maloplošné chránené územia tvoria 3 národné prírodné rezervácie: Manínska úžina, Podskalský Roháč a Strážov, 3 prírodné rezervácie: Čertov, Klapy, Kostelecká tiesňava a 3 prírodné pamiatky: Bosmany, Briestenné, Prečínska skala.

Pešia turistika

Okresom Považská Bystrica vedie 17 turistických značených chodníkov do Javorníkov, Strážovských a Súľovských vrchov a Bielych Karpát. Náučný chodník Manínska tiesňava nás zavedie na jedno z najkrajších miest Slovenska - do Manínskej a Kostoleckej tiesňavy. V lokalite sa nachádza niekoľko celoslovenských NAJ: najužší kaňon na Slovensku - Manínska tiesňava a najväčší skalný previs na Slovensku - Kostolecká tiesňava. Náučný chodník Súľovské skaly - trasa náučného chodníka vedie centrálnou časťou Súľovských skál. Po celej ceste môžeme pozorovať treťohorné zlepence, z ktorých je budované celé územie. Milochovský náučný chodník po počiatočnom miernom stúpaní vedie pekným prostredím Milochova v nenáročnom, mierne zvlnenom teréne. Jeho okružná trasa má osem zastávok. Trasa náučného chodníka vedie zväčša rozhraním katastrov Považská Bystrica a Milochov. Po počiatočnom miernom stúpaní okrajom lesa od Stanice mladých turistov v Milochove vedie nenáročným, mierne zvlneným terénom zmiešaného lesa.

Cykloturistika v okrese

Okolie Považskej Bystrice s množstvom vedľajších ciest, poľných a lesných cestičiek, vedúcich nádhernou prírodou, ponúka ideálne podmienky pre cykloturistiku. Javorníky i Strážovské vrchy sú ideálnymi pohoriami pre výber cyklotrasy.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30