Okres Trenčín - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 17 833
Všetkých organizácií 29 998
Obyvateľov 113 662
Mužov / Žien 55 409 / 58 253
Počet miest / obcí 3 / 34
Rozloha 67 4.8 km2
Hustota 169 oby/km2
Kraj Trenčianský kraj

Základné údaje

Jeden z najpriemyselnejších, najľudnatejších okresov Trenčianskeho samosprávneho kraja. Jeho rozloha je 675 km2.

Trenčiansky okres susedí s okresmi Ilava, Prievidza, Bánovce nad Bebravou a Nové Mesto nad Váhom. Dlhá severozápadná hranica je súčasne hranicou s Českou republikou. Okres sa administratívne člení na 34 obcí a 3 mestá. Hospodárskym a kultúrnym strediskom je Trenčín, ďalšie významné mestá sú kúpele Trenčianske Teplice a Nemšová. Okres má priemyselno-poľnohosp. charakter. Priemyselná výroba v rámci SR je 2,6 % a v rámci kraja 3 %.

Geografia a prírodné pomery

Prirodzené jadro územia tvorí dolina Váhu, rozšírená do Trenčianskej kotliny, na ktorú nadväzuje na severe Ilavská kotlina, na juhu Podunajská nížina. Na územie zasahujú Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, Považský Inovec, Strážovské vrchy.

Klimatické pomery sú určené zemepisnou polohou a ovplyvňované členitosťou terénu. Prevažná časť okresu leží v klimaticky mierne teplej oblasti (priemerné teploty v januári -2,5 až -5 °C, v júli +16 až +19 °C, ročné zrážky stúpajú s nadmorskou výškou od 650 do 1000 mm).

Chladná oblasť s teplotou vzduchu v júli nižšou ako 16 °C zasahuje len vrcholové časti Bielych Karpát a Považského Inovca. V horských oblastiach je teplota nižšia a množstvo zrážok vyššie. Väčšina územia patrí do povodia Váhu. Z pravej strany priberá Váh riečku Vláru, Súčanku, Orechovský a Zlatovský potok, Drietomicu. Zľava sa vlieva do Váhu Teplička, Kubranský, Selecký, Kálnický potok a ďalšie. V Trenčianskom okrese sa nachádza mnoho minerálnych prameňov. Najznámejšie minerálne pramene sú v chotári obce Kubra, Orechové, Chocholná-Velčice, v Mníchovej Lehote, v Soblahove, Selci, Trenčianskej Turnej, v Trenčianskom Jastrabí, v Trenčianskych Miticiach, Dubodieli a Adamovských Kochanovciach. V Trenčianskych Tepliciach vyvierajú termálne minerálne vody.

Z fytogenetického hľadiska patrí menšia časť okresu do oblasti panónskej flóry, podstatná časť do oblasti západokarpatskej flóry. Pôvodné lesy v kotlinách, dolinách i na úpätí pohorí boli do veľkej miery vyrúbané. V nížinných oblastiach sa zachovali dúbravy alebo dubovo-hrabové lesy s krovitým poschodím z drieňa, hlohov a liesky, ku ktorému sa pripája lipa a javor poľný. Severné svahy a vyššie položené miesta pokrývajú bučiny premiešané s javorom horským, mliečnym a jaseňom. V okrese Trenčín sa vyskytuje celý rad teplomilných rastlín, ktoré tu majú severnú hranicu svojho rozšírenia. Zo stromov je to dub plstnatý a dub cerový a ostatných teplomilných rastlín tu rastie sinokvet mäkký, hadí mor rakúsky, klinček peristý a Lumnitzerov, hlaváčik jarný, jasanec biely, trčník čmeľovitý, lazebník širokolistý, ktoré zasahujú až po Beckov a Turecký vrch.

Z rastlín, ktoré dosahujú južnú hranicu svojho rozšírenia treba menovať poniklec obyčajný a slovenský, papraďovec Braunov, jelení jazyk a slezinník zelený. Na území okresu sa vyskytujú niektoré vzácne druhy hmyzu. V horských polohách žijú bystrušky z rodu Leistus, Trechus, Cychrus, z fúzačovitých sametovec alpský a veľa druhov drobčíkovitých. Na lesostepných lokalitách sa vyskytujú teplomilné druhy krasicovitých a fúzačkovitých. Vzácna a chránená je modlivka zelená. Z rýb žije v horských bystrinách a riečkach pstruh potočný a lipeň obyčajný, vo Váhu sa vyskytuje hlavátka obyčajná, kapor, lieň a pleskáče. Z dravých rýb je to šťuka obyčajná, zubáč obyčajný a sumec obyčajný. Z obojživelníkov žije na vlhkých miestach salamandra škvrnitá, v lesoch skokan zelený, hnedý a vzácne aj skokan štíhly. Z plazov je to had hôrny, užovka stromová a užovka fŕkaná a z vtákov v súvislých lesných porastoch hniezdi jariabok hôrny, tetrov obyčajný, veľmi vzácny orol kráľovský a sokol rároh. V nížinách, pri vodných plochách, sa vyskytuje bučiačik obyčajný, bučiačik veľký, kúdolnička lužná, bocian biely a bocian čierny. Vzácna je krakľa belasá. Na skalách a bralových útvaroch hniezdi výr skalný a skaliar pestrý a na lúkach jarabice a bažanty. Z cicavcov tu žijú jelene, srny, líšky, zajace a hraboše. Zo šeliem sa do lesov Bielych Karpát a do Omšenskej doliny v Strážovských vrchoch výnimočne zatúla medveď hnedý a rys ostrovid. V oblasti Beckovskej brány žije jazvec lesný. Okrem vysokej a diviačej zveri je v oblasti Považského Inovca vysadená muflónia zver, ktorá je najkvalitnejšia na Slovensku.

Na územie okresu zasahuje chránené územie (CHKO) Biele Karpaty. V okrese sú štátne prírodné rezervácie Bindárka (Soblahov), Omšenská Baba, Trubárka (Kubrica), Žihľavník-Baske (Omšenie), chránené náleziská Horná Závrská, Debšín, (Horná Súča), Zamarovské jamy, Prepadlisko (močiar pri Kostolnej) a chránené prírodné výtvory Krasín (Dolná Súča), potok Machnáč, Selecký potok, Súčanka, Svinica, Selecké kamenné more, Mitická slatina, Park Adamovské Kochanovce, Park Motešice, Park Záblatie (miestna časť Trenčína), Lánce Omšenie, Malostankovské vresovisko (Trenčianske Stankovce) chránené prírodné pamiatky Hradisko (Selec), Mitické gaštany (Trenčianske Mitice), Nová Hora (Záblatie), Včelíny (Horná Súča).

Demografia

V okrese žije 112505 obyvateľov, z toho je 54651 mužov a 57854 žien. Hustota zaľudnenia je viac ako 1,5 krát vyššia ako celoslovenský priemer. Najhustejšie sú osídlené členité oblasti Považského podolia a Bánovskej pahorkatiny. Redšie osídlené sú horské oblasti Bielych Karpát a Považského Inovca. Takmer polovica obyvateľov okresu (57051) žije v Trenčíne. V Nemšovej žije 6136 a v Trenčianskych Tepliciach iba 4438 obyvateľov. Prirodzený prírastok obyvateľstva je 4,6 %. V roku 2003 zomrelo v Trenčianskom okrese 1062 ľudí, z toho 503 žien a 559 mužov. Do okresu sa prisťahovalo 692 ľudí, z toho zo SR 653 a zo zahraničia 39, z ktorých bolo 13 ľudí z ČR. Z okresu sa v roku 2003 vysťahovalo 631 ľudí, z toho 299 mužov a 332 žien a to do iných okresov Slovenska 621 obyvateľov a do zahraničia 10 a z nich do ČR 3 obyvatelia. V okrese bolo v uvedenom roku uzavretých 583 manželstiev, pričom priemerný vek nevesty bol 26 rokov a ženícha 29 rokov. V r. 2003 bolo v okrese 289 rozvodov, z toho 170 manželstiev s maloletými deťmi. Priemerný vek rozvádzajúceho manžela bol 39 rokov a manželky 36 rokov. Slováci tvoria 98 % obyvateľstva okresu. V okrese sú tri mestá a 34 obcí, z nich do 500 obyvateľov má 6 obcí okresu, od 500 do 800 obyvateľov 9 obcí, od 800 do 1000 obyvateľov 4 obce, od 1000 do 1500 obyvateľov 4 obce, od 1500 do 2000 4 obce, od 2000 do 3000 obyvateľov 5 obcí a nad 3000 obyvateľov sú 2 obce.

Z nerastných surovín sa v okrese vyskytujú vápence, štrky, piesky a tehliarske hliny. V Trenčianskych Tepliciach sú minerálne pramene. Z celkovej výmery okresu tvorí poľnohosp. pôda 55,6 %, z toho orná 61,6 %. 55 % pôdy sa využíva na rastlinnú výrobu, pestuje sa hlavne pšenica, kukurica, cukrová repa a vo vyšších polohách raž, jačmeň, zemiaky a krmoviny. Významné sú ovocné sady a chmeľnice. Chová sa hovädzí dobytok, ošípané, ovce a hydina.

Hospodárstvo, priemysel okresu

Z priemyselných odvetví je rozvinutý textilný, potravinársky, drevársky, sklársky, strojársky a energetický priemysel, ktorý je sústredený najmä v Trenčíne, Nemšovej, Trenčianskej Teplej a Hornom Srní.

Cestovný ruch, turistika, rozvojové programy
Trenčiansky okres je napojený na cestné trasy európskeho významu E 75 a E/50. Vojenské letisko je možné využiť na charterové a cargo lety. Železničná doprava okresu je súčasťou severo-južného smeru z Poľska cez Žilinu do Bratislavy a ďalej do Maďarska a na Balkán, alebo cez Rakúsko do iných štátov južnej Európy, v smere západo-východnom z ČR cez Žilinu, alebo Zlaté Moravce do Košíc a ďalej na Ukrajinu. Existujú železničné trate menšieho významu, ktoré spájajú okres s inými mestami v ČR. Osobitný význam má úzkokoľajná elektrická železnica do kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach z Trenčianske Teplej. Najbližšie civilné letiská sú v Bratislave a v Schwechate pri Viedni.

Turisticky atraktívne miesta v okrese sú samotné centrum okresu Trenčín, mesta s pamiatkovou rezerváciou meštianskych domov a hradom v centre, s cyklotrasami v okolí mesta, či so športoviskami, campingom a člnkovaním na Ostrove, ďalej kúpeľné mesto Trenčianske Teplice s obľúbeným festivalom Art film, turistické pešie trasy z Trenčína cez Opatovskú dolinu do Trenčianskych Teplíc, alebo do vzdialenejšej Omšenskej Baby, nachádzajúcej sa v prírodnej rezervácii o rozlohe 32 ha s vzácnou flórou na vápencovo dolomitovom stanovisku. V okolí Trenčianskych Teplíc je vodná nádrž Baračka s možnosťou rekreačného rybolovu na ploche 18 ha. Možnosti zimnej rekreácie sú na Chate pod Ostrým vrchom nad obcou Soblahov, kde je lyžiarsky vlek. Pod vrcholom Považského Inovca (1042 m n. m. ) je turistická chata, s pralesovou rezerváciou na rozlohe 32 ha. Okolie Trenčína, Trenčianskych Teplíc je zaujímavé i z etnografického hľadiska. Tradíciu folklóru sa snažia udržiavať početné ľudové súbory.

V rozvojových plánoch obcí a mikroregiónov je podpora budovania turistickej infraštruktúry (ubytovacie, športovo-rekreačné služby, kúpaliská, vidiecka turistika) aj so zapojením cezhraničnej spolupráce. V oblasti regiónu Považie sú plánované aktivity cestovného ruchu na podporu akcií "Matúšovho kráľovstva", ako sú rytierske turnaje na Trenčianskom hrade, opravy a konzervačné práce na sprístupnených hradoch i zrúcaninách v okrese, udržiavanie a tvorba cykloturistických trás, náučných chodníkov, dobudovanie lyžiarskych stredísk, na rozvoj kopaníc pre využitie cestovného ruchu (Horná Súča) a mnohé iné. Aktivity mikroregiónu Machnáč v oblasti cestovného ruchu sledujú využitie potenciálu obcí okresu Petrova Lehota, Neporadza a časti Motešíc na rozvoj agroturistiky.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30