Okres Galanta - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 13 884
Všetkých organizácií 25 308
Obyvateľov 93 623
Mužov / Žien 45 760 / 47 863
Počet miest / obcí 3 / 33
Rozloha 64 1.7 km2
Hustota 150 oby/km2
Kraj Trnavský kraj

Geografia

Okres sa nachádza v Podunajskej nížine. Časť okresu prechádza na severozápade do Trnavskej pahorkatiny a na severovýchode do Nitrianskej pahorkatiny. Územie okresu je málo členité, prevažuje rovina. Jeho geologická stavba je jednoduchá, na neogénnych štrkoch, pieskoch a íloch sú uložené nivné sedimenty riek, ktoré miestami spestrujú menšie ostrovy viatych pieskov. Pahorkatiny sú pokryté vrstvami spraše. Cez okres preteká Váh. Jeho hladina je upravovaná priehradou pri Kráľovej nad Váhom. Okresom preteká aj malý Dunaj, Dudváh a jeho prítok Čierna voda. Územie okresu susedí s okresom Šaľa, Nitra, Komárno, Dunajská Streda, Senec, Trnava a Hlohovec.

Väčšinu územia niekedy pokrývali lužné lesy. Pozostatky z nich nachádzame už len pri riečnych tokoch. Miestami sa vyskytujú aj duby a agáty, z chránených rastlín sa tu nachádza hlaváčik jarný a na vodných plochách lekno biele. Na území okresu sa zo živočíchov vyskytuje najmä jarabica poľná, prepelica poľná, zajac poľný, syseľ obyčajný, bažant poľovný a škovránok poľný. Pri Váhu a Malom Dunaji hniezdi veľa druhov vtákov, z chránených živočíchov tu žije modlivka zelená, ležiak úhorový, rybárik riečny a volavka popolavá. Vo Váhu ako aj v Malom Dunaji sa vyskytuje niekoľko druhov rýb. Na území okresu sa nachádza aj množstvo rybníkov.

V okrese prevládajú chránené areály, najmä parky. Národná prírodná rezervácia je zastúpená Dubníkom, nachádzajú sa tu dve prírodné rezervácie - Mačiansky háj a Sládkovičovská duna, tri prírodné pamiatky - Mačiansky presyp, Mostovské presypy a Tomášikovský presyp. Chránenými areálmi sú parky pri ihrisku a pri obecnom úrade v Košútoch a parky v Abraháme, Galante, Sládkovičove, Šalgočke a Tomášikove.

Patrí do teplej klimatickej oblasti, je jedným z najsuchších území Slovenska.

História


Územie okresu Galanta bolo osídlené až v praveku. Dôkazom tejto skutočnosti sú mnohé archeologické nálezy, ktoré sa tu našli. Mladopaleolitické kamenné nástroje sa našli na juhozápad od Serede v Mačianskych vŕškoch. Používali ich približne od 30000 až 15000 rokov pred n. l. Z obdobia mezolitu pochádzajú nálezy z Čiernej Vody, Dolnej Stredy, Mačianskych vŕškoch pri Seredi, Mostovej, Tomášikove, Veľkej Mače a Šoporne Štrkovca. Intenzívne neolitické osídlenie prezrádza úžitková keramika ako aj plastiky, ktoré sa našli v obciach Abrahám, Hoste a v Dolnej Strede. Eneolitické nálezy boli odkryté pri Sládkovičove a Dolnej Strede. Náhrdelníky, náušnice a ďalšie šperky, ktoré sa našli vo Veľkom Grobe, Čiernom Brode, Matúškove, Sládkovičove prezrádzajú, že aj v dobe bronzovej boli niektoré dnešné lokality okresu intenzívne osídlené. Aj z doby bronzovej a železnej sa zachovalo množstvo nálezov, najmä hroby, súčasťou ktorých boli aj úžitkové predmety. Medzi najvýznamnejšie archeologické lokality v okrese patria Mačianske vŕšky pri Seredi, Veľký Grob, Dolná Streda. Nálezy z doby rímskej boli odkryté v Abraháme, Sládkovičove, Šoporni a v Čiernom Brode. Obdobie sťahovania národov, obdobie Veľkej Moravy, ako aj obdobie príchodu Maďarov sú dokumentované na území okresu veľkým množstvom nálezov.

Územie dnešného okresu Galanta v počiatkoch uhorského štátu patrilo do niekoľkých veľkých majetkových komplexov. Množstvo lokalít patrilo kráľovi. Z nich dozaista najvýznamnejší bol Šintavský hrad a k nemu patriace majetky. Okrem kráľovského majetku boli tu aj rodové majetky ako dnešné Matúškovo. Z cirkevných inštitúcií Ostrihomské arcibiskupstvo a Panonhalmské benediktínske opátstvo disponovalo v okrese majetkami v počiatkoch Uhorského kráľovstva. K zmene v majetkovej držbe dochádza najmä v 13 stor., mnohé pôvodne kráľovské majetky sa stali predmetom darovania, z niekdajších hradných poddaných sa postupne vytvorila silná skupina šľachticov. Do skupiny šľachtických obcí už od stredoveku môžeme začleniť Galantu, Pusté Úľany, Jelku, Gáň, Kajal, Čierny Brod, Zemianske Sady, Šalgočka. Ako majetky Ostrihomského arcibiskupstva naďalej sa vyvíjali Dolná Streda a Váhovce. Významnejšími majetkami v okrese disponovali aj klarisky. Patrili im obce Sládkovičovo, Nová Jelka a menšie majetkové podiely mali aj v iných obciach. Od 14. stor. aj kedysi najvýznamnejší kráľovský majetok na území dnešného okresu Galanta, Šintavský hrad sa dostal do rúk šľachty. Jeho majiteľom sa stávali najvýznamnejší a najmocnejší predstavitelia šľachty z regiónu. Rozgonyiovci, Thurzovci a nakoniec Esterházyovci vlastnili nielen hrad, ale aj veľké množstvo obcí k nemu patriacich. Do Šintavského panstva patrili Šintava, Sereď, Vozokany, Tomášikovo, Trstice, Pata, Šoporňa, Pusté Sady, Horné Saliby, Abrahám, Čierna Voda.

Obce nachádzajúce sa na území okresu Galanta boli ťažko zasiahnuté rôznymi vojnami, keďže územie medzi Váhom a Malým Dunajom malo veľký strategický význam. Koncom 15. stor. najmä boje o uhorský trón pôsobili veľké škody, ba zánik niektorých obcí. Od r. 1529 až do 1685 turecké nájazdy znamenali takmer stále nebezpečie pre tu žijúcich ľudí. Aj protihabsburké povstania a náboženské vojny pôsobili negatívne na rozvoj regiónu. V prvej polovici 18. stor. do dnešného Sládkovičova sa dosídlili Nemci z Porýnska a Vestfálska. Menšie nemecké ako aj chorvátske dosídlenie sa uskutočnilo do regiónu dnešného okresu Galanta aj pred 18. storočím. Výrazné zmeny do života aj tunajšieho obyvateľstva priniesla revolúcia v roku 1848/1849. Po zrušení poddanstva sa začalo nové obdobie aj v hospodárstve. V Sládkovičove, neskôr aj v Seredi vznikali prvé cukrovary, rozšírila sa aj remeselnícka výroba a prevádzka na železničnej trati Viedeň - Peso otvorila nové možnosti aj v obchodnej sfére. Do sľubného rozvoja negatívne zasiahli udalosti prvej svetovej vojny. Územie okresu Galanta po ukončení vojny sa stalo súčasťou Československej republiky. Medzivojnové obdobie v okrese znamenalo pre mnohých ťažkú hospodársku situáciu. Okres s prevahou poľnohospodárstva v roku svetovej hospodárskej krízy bol ťažko skúšaný. Skôr než výrazné zlepšenie nastalo, vypukla ďalšia vojna, ktorá priniesla aj obyvateľom tohto okresu mnohé utrpenia. K výrazným politickým, demografickým ako aj hospodárskym zmenám došlo po ukončení druhej svetovej vojny. Obyvateľov okresu sa dotkli vysídlenia, deportácie ako aj politické prenasledovania v polovici 20. stor. Postupne sa zmenil niekdajší hospodársky charakter okresu. Pribudli potravinárske, strojárenské, drevospracujúce priemyselné podniky, ktoré zabezpečili dostatok pracovných príležitostí. Nové zmeny v zamestnanosti nastali po r. 1990, kedy prevažná časť niekdajších podnikov prestala pracovať. V posledných rokoch v okrese nadobúda nové rozmery drobné a stredné podnikanie. Do regiónu smerujú aj niektoré zahraničné investície.

Územie dnešného okresu Galanta od vytvorenia stolíc od 11. stor. do r. 1848 bolo súčasťou Bratislavskej stolice, od r. 1848 do r. 1922 Bratislavskej župy. Severovýchodný okraj okresu patril do Nitrianskej stolice, neskôr do Nitrianskej župy. V uplynulých storočiach hranicu medzi Bratislavskou a Nitrianskou župou tvorila rieka Váh. Z územnosprávneho hľadiska dnešné územie okresu Galanta tvorilo súčasť vonkajšieho okresu Bratislavskej stolice. Sídlom hlavnoslúžnovského okresu sa Galanta stala ešte pred rokom 1848. Svoje postavenie si udržala nielen v druhej pol. 19. stor., ale aj po zániku hlavnoslúžnovských okresov zostala centrom regiónu. Po vzniku Československej republiky, v roku 1923 vznikol nový okres Galanta. Z pôvodného hlavnoslúžnovského okresu boli dnešné obce Tešedíkovo, Žihárec a Diakovce pričlenené k okresu Šaľa. Do okresu, ktorý vznikol v roku 1923 nepatrili ani obce Pata, Šintava, Vinohrady nad Váhom, Pusté Sady, Zemianske Sady a Šalgočka. Tieto boli pričlenené do okresu Galanta až v roku 1960. V roku 1923 - 1928 patril okres do Bratislavskej župy. Okres pred zmenou hraníc okresu v roku 1938 mal 44 obcí a 70621 obyvateľov. V roku 1938 - 1940 niekoľko obcí na severe okresu prešlo do okresu Trnava, ostatné časti okresu boli pripojené k Maďarsku. V roku 1945 bol okres obnovený v predvojnovej podobe. Pri reorganizácií štátnej správy v roku 1949 boli z jeho územia odčlenené obce, ktoré sa stali súčasťou okresu Sereď a Senec. Do okresu Senec sa dostalo 17 obcí s 21057 obyvateľmi, a do okresu Sereď 5 obcí s 10491 obyvateľmi. Po územnosprávnej zmene v roku 1960 sa okres Galanta oproti predchádzajúcemu obdobiu podstatne zväčšil, jeho súčasťou sa stali niektoré obce z okresov Senec, Hlohovec a všetky obce okresu Šaľa.

Demografia

Okres Galanta patrí počtom obyvateľov medzi väčšie okresy. V porovnaní so slovenským priemerom je v okrese takmer 1,5 x väčšia hustota zaľudnenia. Z hľadiska národnostného zloženia 57,3 % tvorí slovenská, 41,3 % maďarská, 0,6 % česká, 0,5 % rómska a ostatné národnosti 0,3 % obyvateľov. Z hľadiska vzdelanosti má základné vzdelanie 35,2 % obyvateľov, učňovské 22 %, stredné odborné a stredné všeobecné 14,3 % a vysokoškolské 3,1 % obyvateľov.

Pamätihodnosti

Na území okresu sa nachádza niekoľko vzácnych historických budov. V Galante vynikajú dva kaštiele - renesančný a neogotický. Z ďalších kaštieľov si pozornosť zasluhuje ešte kaštieľ v Seredi, barokovo klasicistický kaštieľ v Tomášikove, kaštieľ v Sládkovičove, v Košútoch. Donedávna medzi zachované kultúrne pamiatky patril aj kaštieľ v Nebojsi, ktorý je v súčasnosti už v dezolátnom stave.

Väčšina súčasných kostolov na území okresu pochádza z 18. stor., treba však poznamenať, že len máloktorá obec nemala už skôr vlastný kostol. Mnohé zo súčasných kostolov vznikli prestavbou staršieho kostola ako napríklad vo Veľkých Úľanoch, v Jelke, v Šintave, v Seredi, v Dolnej Strede, v Trsticiach. Okrem kostolov k pamiatkam radíme aj mnohé kúrie. Zachovali sa najmä v niekdajších šľachtických obciach, najviac z nich nachádzame v Košútoch. Pozornosť si zasluhuje aj dom ľudového bývania v Matúškove, ktorý pripomína ľudovú architektúru 19. stor. Medzi technické pamiatky radíme mlyn v Jelke a mlyn v Tomášikove.

Hospodárstvo

Okres sa donedávna vyznačoval prevahou poľnohospodárskej produkcie. Nachádzali sa tu najmä významné potravinárske podniky na spracovanie mlieka, výrobu mliečnych výrobkov, spracovanie medu, výrobu trvanlivého pečiva, šumivého vína, konzervárne. Zastúpený je aj strojárenský a chemický priemysel výrobou sústružníckych strojov, kancelárskeho nábytku a spracovanie plastov. Perspektívny rozvoj sa začína aj vo výrobe bielej elektroniky. Z územia okresu tvorí orná pôda až 90 %. Pestuje sa tu najmä pšenica, jačmeň, kukurica, cukrová repa, zelenina a lucerna. Živočíšna výroba sa zameriava na chov ošípaných a hydiny.

Infraštruktúra

Okres má výhodnú dopravnú polohu. Železničná trať ho spája s Bratislavou a Novými Zámkami. V severovýchodnej časti okresu vedie diaľnica spájajúca Nitru s Bratislavou.

Pre cestovný ruch je zaujímavé najmä kúpalisko Vincov les pri Sládkovičove, termálne kúpalisko v Horných Salibách a areál vodného diela Kráľová - Kaskády, ktoré poskytuje vynikajúce možnosti nielen pre rybárov, ale aj pre milovníkov vodných športov.

V okrese Galanta je 36 obcí, z toho tri majú štatút mesta.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30