Okres Piešťany - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 9 532
Všetkých organizácií 17 339
Obyvateľov 63 141
Mužov / Žien 30 592 / 32 549
Počet miest / obcí 2 / 25
Rozloha 38 1.1 km2
Hustota 169 oby/km2
Kraj Trnavský kraj

Základné údaje

Okres Piešťany sa rozprestiera v severnej časti Trnavského kraja na časti Trnavskej pahorkatiny a Podunajskej nížiny. Ohraničujú ho pohoria Malé Karpaty (na západe a tiahnu sa na severovýchod) a Považský Inovec (na východe). Malé Karpaty boli vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 64/1976 Zb. vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. Na území okresu sa nachádzajú niektoré prírodné útvary a prírodné rezervácie. Chránené sú aj určité druhy rastlín (napr. poniklec veľkokvetý, kavyľ pôvabný, jaseň mannový, zlatofúz južný a i.). V Považskom Inovci žije jeleň, srnec, muflón, diviak, zajac, líška.

Hlavným tokom okresu je jedna z najvýznamnejších slovenských riek, rieka Váh (dlhá 403 km, prietok 152 m3), v súčasnosti regulovaná sústavou vodných nádrží, priehrad a elektrární. Z rýb sa tu vyskytujú kapry, zubáče, belice, liene, jalce, šťuky, amury, sumce a úhory. Malokarpatské prítoky sa zbiehajú v Dudváhu. Tieto prítoky sú spojené sústavou regulačných a zavlažovacích kanálov. Významnejším pravostranným prítokom Váhu je Dubová. Nad Vrbovým sa vybudovaním hrádze na potoku Holeška vytvorila vodná nádrž Čerenec. Prítoky z Považského Inovca sú kratšie, menej vodnaté a ústia priamo do Váhu. Prehradením potoka nad Moravanmi nad Váhom vznikla vodná nádrž Striebornica.

Hnedozemné pôdy prebiehajú rovnobežne Malými Karpatmi až po Nové Mesto nad Váhom. Mierne zvlnená Trnavská pahorkatina je pokrytá černozemnými pôdami. Povrch aluviálnej nivy medzi Váhom a Dudváhom tvoria lužné pôdy pokrývajúce treťohorné usadeniny. Z nerastných surovín sa v okrese ťažia vápence, dolomity a štrky. Vegetácia v okolí Piešťan ja pestrá a zaujímavá. Stretáva sa tu teplomilný panónsky typ vegetácie (rozšíril sa sem od juhu dolinou Váhu a Malými Karpatmi) a karpatský typ (šíril sa od severu po hrebeňoch Považského Inovca). Na ostrovčekoch Váhu a v blízkosti jeho brehov sa zachovali zvyšky lužného lesa.

Podnebie

Piešťany a okolie patria medzi najteplejšie oblasti Slovenska. Klíma je typicky nížinná, mierne suchá a mierne veterná. Blízke pohoria usmerňujú prúdenie, smer a rýchlosť. Významným prírodným fenoménom je piešťanská termálna voda. Patrí do skupiny vôd sádrovo-sírnatých, vápenato-horečných s rádiovou emanáciou. Je zachytená do výdatných prameňov na Kúpeľnom ostrove a má maximálnu teplotu 65 - 71,5 °C. Kúpele v Piešťanoch sa vo vedeckej literatúre prvýkrát spomínajú v 16. stor. Vhodné klimatické podmienky a úrodná pôda zaradili územie už v minulosti medzi významné poľnohosp. oblasti Slovenska. V oblasti Malých Karpát je rozšírené aj vinohradníctvo.

História


Územie okresu Piešťany bolo osídlené už v mladšom období staršej doby kamennej (mladého paleolitu) a od tohto obdobia, aj keď nie nepretržite a nie jedným etnikom, až do súčasnosti. Svedčia o tom bohaté archeologické nálezy z katastrov takmer všetkých obcí okresu. V dobe rímskej prechádzala územím okresu stará tzv. Sliezska cesta, ktorá viedla na severské trhy. Územie dnešného okresu Piešťany patrilo od druhej polovice 13. stor. do Nitrianskej stolice a od polovice 19. stor. do Nitrianskej župy. Bývalé uhorské župné zriadenie zostalo v platnosti aj po vzniku I. ČSR (28. X. 1918). Slúžnovský okres Piešťany ako nižšia zložka uhorskej administratívy bol vytvorený v r. 1850. V období rokov 1861 až 1871 bolo územie Piešťanského okresu pričlenené k Novomestskému okresu.

Piešťanský okres v terajšej podobe vznikol na základe nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. Mesto Piešťany sa stalo okresným mestom 24. júla 1996. Okres Piešťany patrí počtom obyvateľov do II. skupiny zariadení štátnej správy. Spolu s okresmi Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Senica a Skalica je súčasťou Trnavského kraja. Rozloha okresu je 381 km2. Počet obyvateľov bol k 1. 1. 1998 64000. Do územnej štruktúry Piešťanského okresu patria v súčasnosti dve mestá - Piešťany a Vrbové a 25 obcí. V minulosti si všetky obce a mestá okresu Piešťany (okrem Prašníka, ktorý vznikol až v r. 1958) vytvorili obecný znak. Niektoré obce a mestá používali v rôznych obdobiach svojej histórie rôzne varianty pečatí. Ešte v druhej polovici 17. stor. mnohé obce vlastnú pečať nemali a písomnosti si dali potvrdiť pečaťou susednej obce, resp. osobnou pečaťou významného človeka (napr. zemana a pod.). Súčasné erby miest a obcí okresu Piešťany vychádzajú z motívov obecných pečatí, ktoré používali v minulosti.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30