Okres Skalica - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 5 884
Všetkých organizácií 11 328
Obyvateľov 46 887
Mužov / Žien 23 141 / 23 746
Počet miest / obcí 3 / 18
Rozloha 35 7.1 km2
Hustota 134 oby/km2
Kraj Trnavský kraj

Geografia

Okres Skalica sa nachádza na západe Slovenska, v severnej časti Záhorskej nížiny. Na západe tvorí jeho hranicu rieka Morava, ktorá je súčasne i hraničnou riekou s Českou republikou a Rakúskom. Na východe siaha okres až do Myjavskej a Chvojnickej pahorkatiny. Na severe hranica prechádza po kopcoch Bielych Karpát a na juhu ju tvorí rieka Myjava. Okres je súčasťou Trnavského kraja. Jeho administratívnym centrom a najväčším mestom je Skalica. Veľkú časť rozlohy okresu zaberá poľnohosp. pôda, ktorú tvoria okrem ornej pôdy aj lúky, pasienky, ale i vinice. V okrese sa nachádzajú rôzne typy lesa. Rieku Moravu lemujú chránené lužné lesy. Na viatych pieskoch boli vysadené borovicové lesy s dubom, pahorkatinu pokrývajú lesy s prevahou dubov a hrabu a v najvyššie položených miestach sa vyskytujú i bukové lesy. V okrese sa ťažia i nerastné suroviny ako ropa, zemný plyn.

História

Dejiny okresu Skalica siahajú až do staršej doby kamennej (paleolitu). Dokladom o osídlení v tomto období je kamenné driapadlo z Kátova. Okres bol nepretržite osídlený i v nasledujúcich obdobiach, čo dokladujú archeologické nálezy aj v ďalších lokalitách okresu v Skalici, Holíči, Kopčanoch, Radošovciach, Dubovciach, Radimove, Gbeloch a inde. Vo veľkomoravskom období bolo územie skalického okresu významným hospodárskym zázemím dôležitého centra Veľkej Moravy, dnes známej archeologickej lokality Valov u Mikulčíc. Po jej rozpade získalo územie strategický význam, pretože ním viedla stará obchodná cesta a bol tu významný brod cez rieku Moravu v oblasti Kátova. Získať územie chceli pre seba oba novoformujúce sa ranofeudálne kráľovstvá, české a uhorské. Najstaršie písomné zmienky o obciach skalického okresu sú z 13. stor. Územie sa stalo súčasťou Holíčskeho pohraničného komitátu patriaceho do Uhorska. Siahalo od moravskej Strážnice až po súčasnú Lakšársku Novú Ves na juhu a na východe až po podhorie Malých Karpát. Od r. 1321 bolo územie súčasťou Českého kráľovstva, no na základe dohody uhorského kráľa Róberta z Anjou a českého Karla IV. bolo v r. 1332 prinavrátené uhorskej korune. V období transformácie kráľovských komitátov na šľachtické stolice sa región začlenil do Nitrianskej stolice. Holíč naďalej zostal významným colným hraničným hradom a križovatkou diaľkových obchodných ciest a Skalica bola v r. 1372 povýšená na slobodné kráľovské mesto.

Diaľkovými cestami sa prehnali mnohé vojská počas nepokojných stor. V 15. stor. to bol nápor husitských výprav, ktoré za sebou nechávali vyplienené dediny a obsadené mestá a v ďalších storočiach to boli turecké nájazdy a protihabsburské povstania Bocskaya, Bethlena a Rákócziho s následnou odvetou cisárskych vojsk. Územie okresu sa stalo novým domovom mnohých európskych komunít, ktoré museli utekať zo svojej pôvodnej vlasti kvôli vojnovým udalostiam, či náboženskej neslobode. Na severe Záhoria sa v 16. stor. usádzali novokrstenci (habáni) zo Švajčiarska (Holíč, Kopčany, Gbely, a i.), po bitke na Bielej hore v r. 1620 českí exulanti (Skalica, Holíč) a tiež Srbi a Chorváti utekajúci z Balkánu pred postupujúcimi Turkami (v 16. stor. v katastri Skalice založili dedinu Mokrý Háj).

Po potlačení tureckých útokov a ukončení protihabsburských povstaní sa začalo Uhorsko za vlády Márie Terézie pomaly zotavovať a jej rozsiahle reformy mali za následok dynamický hospodársky rozvoj a náboženskú slobodu. Významnou zmenou v 18. stor. bolo získanie Holíčskeho panstva Františkom Štefanom Lotrinským pre Habsbursko-Lotrinskú dynastiu. Z Holíčskeho panstva vybudoval František Štefan hospodárske impérium, na ktorom zavádzal a skúšal najmodernejšie metódy hospodárenia a najnovšie výdobytky vedy a techniky.

V druhej polovici 19. stor. bol vytvorený slúžnovský (okresný) úrad so sídlom v Holíči. Skalica sa po vzniku Československa stala v r. 1918 na niekoľko dní sídlom Dočasnej vlády pre Slovensko. V septembri r. 1922 bol slúžnovský úrad preložený do Skalice, kde sídlil okresný úrad až do územnej reorganizácie v r. 1960, kedy bol začlenený do veľkého okresu Senica. Ten fungoval až do r. 1996, kedy sa opäť vyčlenil staronový okres Skalica.

Územie okresu vytvárajú chotáre troch miest a osemnástich obcí, ktoré majú spolu rozlohu 360 km2. Obýva ho 47 tisíc obyvateľov a patrí ku skupine stredne veľkých okresov.

Súčasnosť

V súčasnosti je okres Skalica jedným z najvyspelejších priemyselných okresov na Slovensku, ktorý v zmenených trhových podmienkach využíva svoju geografickú polohu na rozvoj priemyselnej výroby, ale i rozvoj cestovného ruchu a turizmu. V okrese sa nachádza veľa atraktivít, ktoré priťahujú každým rokom stále viac návštevníkov z iných oblastí Slovenska, ale i zahraničia. Medzi najatraktívnejšie destinácie môžeme zaradiť slobodné kráľovské mesto Skalicu, v ktorej sa nachádza nespočetné množstvo architektonických pamiatok. Najvýznamnejšou je národná kultúrna pamiatka Rotunda sv. Juraja, ktorá je najstaršou stojacou stavbou v Skalici. Holíč sa môže pýšiť ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou, ktorou je zámok, letné sídlo c. k. rodiny Habsburgovcov. V neďalekých Kopčanoch okrem habsburského žrebčína je to kaplnka sv. Margity, pravdepodobne najstaršia stojaca stavba na Slovensku, ktorú niektorí odborníci považujú za veľkomoravskú.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30