Okres Trnava - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 19 097
Všetkých organizácií 32 880
Obyvateľov 129 705
Mužov / Žien 63 330 / 66 375
Počet miest / obcí 1 / 44
Rozloha 74 1.3 km2
Hustota 174 oby/km2
Kraj Trnavský kraj

Základné údaje


Región Trnava a okolie leží v juhozápadnej časti Slovenskej republiky, presnejšie v centrálnej časti Trnavskej pahorkatiny. Najbližším mestom je juhozápadne ležiace hlavné mesto SR. Bratislava, ktoré je od Trnavy vzdialené 49 km, rovnako vzdialená je aj Nitra, ktorá leží smerom na východ. Na severe sú najbližšími mestami Piešťany (32 km) a Trenčín (72 km). Geograficky je mesto Trnava a jeho najbližšie okolie situované vo vnútri SR a neohraničuje ho štátna hranica. Z prírodného hľadiska región Trnava a okolie na severozápade ohraničuje hrebeň Malých Karpát a na východe rieka Váh, ktorej dolný tok dal priľahlému územiu označenie dolné Považie. Trnava tvorí vstupnú bránu do východných regiónov Slovenska. Na severozápade susedí so Záhorím (okresy Myjava, Senica a Malacky) na juhozápade s okresmi Pezinok a Senec a na juhu s okresom Galanta. Na východe je región Trnava a okolie ohraničený okresmi Hlohovec a Piešťany. Mesto a okres Trnava sú súčasťou Trnavského kraja. Okres sa rozprestiera na ploche 741 km2 a žije v ňom takmer 126000 obyvateľov. Najväčším mestom okresu je Trnava, ktorá ma 6 mestských častí. Zo 44 vidieckych obcí je najľudnatejší Cífer, najmenej obyvateľov má Borová. Prírodné pomery Z hľadiska povrchových jednotiek patrí takmer celý región Trnava a okolie do Podunajskej nížiny, presnejšie do jej celku Podunajskej pahorkatiny. Terén má väčšinou charakter pahorkatiny a prechádza do Podunajskej roviny len v najužšej časti územia v okolí Majcichova. Severozápadnú časť regiónu vypĺňajú Malé Karpaty. Región Trnava a okolie leží prevažne na Trnavskej pahorkatine, ktorá tvorí najväčšiu časť Podunajskej pahorkatiny. Rozprestiera sa v severozápadnej časti Podunajskej nížiny medzi Malými Karpatami a nivou Váhu, na ploche asi 900 km2. Trnavská tabuľa je odlesnená a premenená na ornú pôdu s vysokou produkčnou hodnotou. Pôdy s prevahou černozemí patria k najúrodnejším na Slovensku. Okres Trnava pôvodne pokrývala trávnatá step a suchomilná vegetácia. Pôvodne dubové a dubovo-hrabové spoločenstvá človek na Trnavskej pahorkatine takmer úplne odstránil. Malé Karpaty dosahujú na juhovýchodných svahoch nadm. výšku v prie­mere 300 - 400 m v okolí Bukovej a obce Dobrá Voda, resp. 400 - 500 m v okolí Horných Orešian a kulminujú v centrálnej časti, kde na hrebeni medzi Smolenicami a Bukovou leží aj ich najvyšší vrchol Záruby (767 m). Región Trnava a okolie patrí do povodia Dunaja. Cez Trnavu preteká potok Trnávka, ktorá pramení v Malých Karpatoch. Jeho dĺžka je 43 km, pri Majcichove ústi do Dudváhu. Najväčším prítokom Trnávky je potok Parná. Riečna sieť je pomerne hustá, aj keď ju tvoria prevažne malé a na vodu menej výdatné toky (napr. Holeška, Blava, Krupinský potok, Trnávka, Parná, Gidra a iné), pramenia v Malých Karpatoch, cez Trnavskú pahorkatinu iba pretekajú a vlievajú sa do Dudváhu, ktorý je druhou najväčšou riekou sledovaného územia (prvou je samozrejme Váh). V 16. stor. boli pre región Trnava a okolie charakteristické rybníky. Rybník mala takmer každá dedina a najväčšie boli medzi obcami Košolná a Dlhá. V súčasnosti sa v oblasti Kamenný mlyn pri Trnave nachádza chránený areál Trnavské rybníky. História Územie chránené Malými Karpatami na západe a výbežkami Považského Inovca na východe, priaznivé klimatické pomery, teplé pramene v okolí Piešťan a Váh s prítokmi vytvorili vhodné podmienky pre život človeka na tomto území už v praveku. O kontinuálnom osídlení regiónu Trnava a okolie svedčí množstvo archeologických nálezov a vykopávok. Keďže rozhodujúcim faktorom pri zakladaní sídlisk bola voda, najstaršie sídla sa koncentrovali predovšetkým v bezprostrednej blízkosti potokov Trnávka a Parná. Nie menej dôležitým faktorom bola aj vhodná geografická poloha na križovatke obchodných ciest, ktoré v stredoveku plnili funkciu významných dopravných tepien. Nielen v blízkom, ale aj v širšom okolí Trnavy, v Malých Karpatoch sa koncentrujú významné stanice z mladšieho paleolitu. Najstarším paleontologickým nálezom na sledovanom území sú kosti mamuta. Bohatšie sú už nálezy z obdobia neolitu, keď sa človek začal venovať poľnohospodárstvu, usádzať sa a budovať si prvé sídliská. Na základe nálezov mnohých artefaktov z doby železnej a bronzovej, môžeme dokázať vývoj osídlenia na danom území aj v tomto období. O existencii mnohých zaniknutých kultúr v okrese Trnava svedčia desiatky väčších i menších nálezov, ktoré sú doteraz jediným podkladom pre orientačné datovanie osídlenia. Kontinuita vývoja pokračovala aj v čase sťahovania národov, keď z východu prichádzali na toto územie už od 5. stor. prví Slovania. V 6. stor. územie juhovýchodného Slovenska ovplyvnili avarské kočovné kmene. Možno predpokladať, že územie dnešného okresu bolo v 7. storočí súčasťou prvého politického útvaru Slovanov - Samovej ríše. Na začiatku 9. stor. patrilo územie dnešného trnavského okresu do Nitrianskeho kniežatstva a neskôr, po jeho splynutí s Moravským kniežatstvom sa stali súčasťou Veľkej Moravy, pričom osady na území Trnavy podliehali pod správu centrálneho hradiska v Majcichove. Po zániku Veľkej Moravy a vzniku Uhorského štátu sa okolie Trnavy a najmä samotná Trnava stávali čoraz významnejšími. Prvá hodnoverná písomná správa o Trnave pochádza z r. 1211. Ide o darovaciu listinu ostrihomského arcibiskupa, ktorou daroval príjmy kostola v osade Sumbot (Trnava) Ostrihomskej kapitule. V r. 1238 daroval mestu Belo IV. mestské výsady. Je to prvá donácia výsad slobodného kráľovského mesta na našom území. Stredovekú Trnavu si nemožno predstaviť bez rozvinutej remeselnej výroby. Dochádza k rozvoju cechov a zásluhou Nemcov, ktorí sem po povýšení Trnavy na slobodné kráľovské mesto prišli, sa začína rozvíjať aj vinohradníctvo. Kratšie ustrnutie, ktoré nastalo zač. 14. stor., keď sa toto územie dostalo pod vplyv Matúša Čáka, sa zmenilo po nástupe Karola Róberta na uhorský trón. Za jeho vlády dochádza k oživeniu obchodu na českej ceste a tým aj oživenie obchodu v Trnave. Trnava sa stala obľúbeným mestom kráľa Ľudovíta Veľkého, ktorý ju aj náležite podporoval a udeľoval jej rôzne výsady. V 14. a 15. stor. význam mesta ešte viac vzrástol a získavalo ďalšie výsady. V 15. stor. sa Trnava "vďaka" svojej výhodnej strategickej polohe dostala pod vplyv husitov, čo vážne narušilo rozvoj hospodárskeho života v celej oblasti. Po dohode medzi kráľom Žigmundom a husitmi bola Trnava opäť oslobodená. Po bitke pri Moháči a obsadení dôležitých obchodných centier Uhorska Turkami, význam Trnavy ako pohraničného obchodného centra vzrástol. Najvýznamnejším obchodným artiklom sa stal dobytok. 17. stor. prinieslo založenie Trnavskej univerzity (1635) kardinálom Pázmáňom, čo možno pokladať za významnú udalosť nielen pre dejiny mesta, ale aj pre dejiny Slovenska, opätovné zvýšenie úrovne mesta. Táto univerzita mala slúžiť všetkým národnostiam Uhorska a svoju funkciu aj náležite plnila a to až do svojho prenesenia Máriou Teréziou do Pešti, neskôr do Budína v r. 1777. Koniec 18. a začiatok 19. stor. predstavuje obdobie stagnácie, avšak len stagnácie hospodárskej, pretože Trnava sa stala strediskom katolíckej inteligencie, stala sa významným národným a kultúrnym centrom. Najväčšiu zásluhu na tom nesie A. Bernolák (1762 - 1813), ktorý kodifikoval prvý spisovný jazyk na základe západoslovenského nárečia. V r. 1792 tu bolo založené Slovenské učené tovarišstvo a neskôr v r. 1870 aj Spolok sv. Vojtecha, ktorý prebral aj úlohy zrušenej Matice slovenskej. Pre hospodársky rozvoj bol zlomovým rokom rok 1836, keď medzi Bratislavou a Trnavou začala premávať konská železnica. Rovnako veľký význam malo aj dokončenie Považskej železnice. Po revolučných r. 1848 - 1849 stratila Trnava výsady slobodného kráľovského mesta a podliehala správe Bratislavskej župy. V pol. 19. stor. sa pre hospodársky rozvoj mesta stalo založenie cukrovaru, ktorý patril v prvých desaťročiach 20. stor. medzi najväčšie v ČSR a funguje dodnes. Na prelome 19. a 20. stor. bol vývoj mesta poznamenaný vládnymi krízami. Medzi 1. a 2. svetovou vojnou bola Trnava tretím najväčším mestom a rástol význam imigrácie z vidieka. V 70 rokoch 20. stor. boli najväčším závodom Trnavské automobilové závody (TAZ). V súčasnosti tradícia automobilového priemyslu pokračuje, keďže od r. 2003 pôsobí v Trnave PSA Peugeot - Citroën a ponúka pracovné možnosti nielen pre obyvateľov okresu, resp. kraja. To prináša so sebou nielen kapitál, ale aj zviditeľnenie mesta a okresu rovnako pre Slovákov, ako aj pre zahraničných turistov. V trnavskom okrese sa nachádza množstvo hradov, resp. zrúcanín a kultúrno-historických pamiatok (za všetky spomeňme aspoň Smolenický zámok, hrad Dobrá Voda, kaštieľ v Brestovanoch a mnohé ďalšie), ktoré poskytujú návštevníkom jedinečné zážitky. Malebné prostredie Malých Karpát s mnohými zákutiami a prírodnými územiami zase ponúka možnosti pre turistiky chtivých. Možno povedať, že každý si tu nájde niečo, čo ho zaujme a na čo si odnesie spomienky na celý život. Možno aj preto patrí trnavský okres medzi regióny, ktoré vyhľadávajú aj zahraniční turisti. Trnavský okres je aj súčasťou tzv. vínnej cesty (Smolenice), ktorá patrí medzi popredné atrakcie tejto oblasti. V jednotlivých obciach od Bratislavy, cez Pezinok, Modru, Častú a Smolenice sa môžete zastaviť a potešiť pohárikom kvalitného vína vyrobeného z vínnej révy dopestovanej na svahoch Malých Karpát. Okres Trnava ponúka aj množstvo kultúrnych podujatí. Za všetky možno spomenúť napr. festival kresťanskej mládeže - Lumen, Dobrofest, ale aj vystúpenie ľudových súborov pod názvom Trnavská brána a iné. Jednou z atrakcií je aj trnavský jarmok, ktorý sa koná začiatkom septembra a je spojený aj s prezentovaním ľudovej remeselnej výroby. Trnava je správnym centrom okresu a od r. 1996 aj novovytvoreného Trnavského kraja. Trnavský okres patrí medzi najvyspelejšie regióny Trnavského kraja a to aj vďaka rozvinutej infraštruktúre a zahraničným investorom.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30