Okres Bytča - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 3 783
Všetkých organizácií 7 410
Obyvateľov 30 672
Mužov / Žien 15 141 / 15 531
Počet miest / obcí 1 / 11
Rozloha 28 1.6 km2
Hustota 110 oby/km2
Kraj Žilinský kraj

Geografia

Rozlohou 282 km2 sa zaraďuje okres Bytča medzi veľmi malé okresy Slovenska. Okres leží na severozápadnom okraji republiky, od štátnej hranice s Českou republikou je vzdialený necelý 1 km. Susedí len s troma okresmi. S Čadcou na severe a Žilinou na východe, ktoré sú zo Žilinského kraja, a s Považskou Bystricou na juhozápade z Trenčianskeho kraja.

Jadro územia okresu tvorí Bytčianska kotlina, ktorá je severným výbežkom Považského podolia. Na severozápade doň zasahujú Javorníky, na juhovýchode Súľovské vrchy. Najvyšší bod územia, 1059 m n. m., je na chrbte Javorníkov v katastri obce Štiavnik. Najnižší bod územia, 298 m n. m., je pri výtoku Váhu z okresu v katastri obce Maršová. Váh a jeho prítoky uložili v Bytčianskej kotline štrky, piesky a hliny. Geologickým základom Javorníkov je paleogénny flyš, v ktorom sa striedajú vrstvy pieskovcov ílovcov. V stavbe Súľovských vrchov prevažujú paleogénne a kriedové zlepence, vápence a pieskovce.

Bytčianska kotlina a nižšie časti pohorí patria do mierne teplej klimatickej oblasti, najvyššie časti Javorníkov do chladnej klimatickej oblasti. V Bytčianskej kotline je reliéf rovinatý, v Javorníkoch a v Súľovských skalách prechádza do vrchovín a hornatín. V oboch pohoriach sa vyskytuje typický erózny reliéf. Kotliny a brázdy vznikli na mieste málo odolných ílovcov a slieňov, najvyššie vrchy v Javorníkoch sú budované odolnými pieskovcami. Tam i v Súľovských vrchoch vystupujú na povrch odolné vápence a zlepence. Najrozšírenejším pôdnym typom okresu je hnedá lesná pôda kambizem, ktorá pokrýva hlavne Javorníky, ale vyskytuje sa aj v Súľovských skalách, kde sú rendziny. Na nive sú fluvizeme.

Okresom preteká rieka Váh, ktorej prietok v Žiline je 97 m3.s-1. Má len niekoľko krátkych prítokov, z ktorých najdlhší je 18,6 km dlhý Štiavnik, pritekajúci z Javorníkov. Cez okres preteká derivačný kanál Vážskej kaskády, pri ktorom sa nachádzajú dve menšie vodné nádrže Beňov a Mikšová.

Kotlina a osídlené doliny sú prevažne odlesnené. V zalesnených častiach okresu prevažujú smrekové lesy, miestami sa na skalách vyskytujú borovice a v nižších polohách aj rôzne listnaté dreviny. Najvzácnejšie rastliny sa viažu na Súľovské skaly, kde sa vyskytujú: dryádka osemlístková, klinček lesklý, klinček včasný, soldanelka karpatská, prvosienka holá, tučnica alpínska, kortúza Matthiolova.

Zo živočíšnych druhov prevažujú zástupcovia spoločenstiev listnatých a ihličnatých lesov: srnec lesný, jeleň lesný, diviak lesný, mačka divá, kuna skalná a tetrov hlucháň. Zo vzácnych živočíchov sa vyskytujú: jazvec lesný, tetrov hoľniak, rys ostrovid, výr skalný, sokol myšiar, rosnička zelená.

Do okresu Bytča zasahujú 2 chránené krajinné oblasti: Kysuce a Strážovské vrchy. Časť Javorníkov (v CHKO Kysuce) a Strážovských vrchoch je chránenou oblasťou prirodzenej akumulácie vôd. Z maloplošných chránených území sa na území vyskytuje jediná a to Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly, tvorená vápencovými a zlepencovými skalnými útvarmi a ruinami Súľovského hradu.

História

Celé územie dnešného okresu Bytča patrilo od 13. stor. až do r. 1840 do Trenčianskej stolice, neskôr až do r. 1922 do Trenčianskej župy. Sídlo slúžnovského úradu bolo v Bytči už v r. 1856. Okres Bytča vznikol pri prvom administratívnom členení Československej republiky v r. 1923. Bol takmer rovnaký ako dnešný. Okres prakticky bez zmeny existoval až do r. 1948. V r. 1923 - 1928 patril do Považskej župy a v r. 1938 - 1945 do Trenčianskej župy. V r. 1949 bola novovzniknutá obec Dlhá nad Kysucou z okresu Bytča vyňatá a pripojená k okresu Čadca. Okres Bytča stratil v prospech Čadce aj územie Turkovej a malé plochy na hrebeni Javorníkov. V r. 1949 - 1960 patril okres Bytča do Žilinského kraja. Pri znížení počtu okresov v r. 1960 okres Bytča zanikol, celý bol pričlenený k okresu Žilina. Okres Bytča opätovne vznikol v r. 1996.

Demografia, kultúra

Počtom obyvateľov patrí medzi malé okresy Slovenska, nedosahujúc ani polovicu hodnoty pre priemerný okres. Hustota zaľudnenia je však zhruba rovnaká ako celoslovenský priemer. Obyvateľstvo sa koncentruje v južnej polovici okresu, horské oblasti Javorníkov na severe sú osídlené redšie. Počet obyvateľov sa v období 1869 - 1950 prakticky nemenil. V r. 1950 - 1991 vzrástol takmer 1,5 krát, za posledných 5 rokov však vývoj počtu obyvateľov opäť stagnuje. V r. 2000 mal okres 30598 obyvateľov, z toho 15064 mužov a 15534 žien. Najviac obyvateľov je v produktívnom veku od 15 do 59 rokov. Viac ako 99 % obyvateľov sa hlási k slovenskej národnosti. Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov okresu je jeden z najnižších v republike.

V okrese je 1 mesto a 11 obcí. Vo vidieckych sídlach žije 60% obyvateľov okresu. Obce okresu sa spomínajú v písomných prameňoch z 12. až 15. stor. Najstaršou obcou je Predmier (r. 1193) a najmladšou Súľov-Hradná (r. 1470). Najnižšie položenou obcou je Predmier (300 m n. m.), najvyššie Súľov-Hradná (418 m n. m.). Medzi najväčšie obce patria Štiavnik a Veľké Rovné. Ostatné obce majú menej ako 2000 obyvateľov, najmenej má Maršová (cca 750).

Okresné mesto Bytča leží v údolí Váhu uprostred Bytčianskej kotliny. Z juhu chránia kotlinu Strážovské vrchy, zo severu a západu Javorníky. Prvá písomná zmienka o meste je z 13. storočia. Mesto v minulosti vlastnili viaceré feudálne rody. Medzi najvýznamnejšie patria Thurzovci (16. storočie) a v 17. stor. Eszterháziovci. Za čias Mikuláša Eszterházyho sa uskutočnila prestavba pôvodne gotického kostola v barokovom štýle. O dokončenie prestavby kostola zasväteného Všetkým svätým sa zaslúžil hlavný jágerský prepošt Ondrej Matúšek, bytčiansky rodák. Začiatky priemyslu sú z 19. stor., keď tu okrem staršieho pivovaru vznikla prvá zápalkáreň na Slovensku (1879). Na prelome stor. sa tu vybudovala tehelňa, výroba nábytku a začal sa rozvíjať drevársky priemysel. Na tieto tradície nadviazali i súčasné priemyselné podniky, ktoré sa zaslúžili o rozvoj mesta.

Medzi kultúrne pamiatky okresu patrí rodný dom spisovateľa Jozefa Ignáca Bajzu v Predmieri. V tejto obci stojí nepretržite od r. 1930 socha generála M. R. Štefánika, postavená na mieste jeho mohyly z r. 1919, raritou je aj renesančná pošta zo 17. stor. Pozornosť si zaslúži mestská pamiatková zóna v Bytči, kaštiele a kúrie v Súľove-Hradnej, Hrabovom, Kotešovej, Maršovej-Rašove a v Predmieri. V okolí Bytče ležia obce s drotárskou tradíciou, Veľké Rovné, Dlhé Pole, Kolárovice, Štiavnik, Kotešová, Petrovice, Svederník, Divina. Obyvatelia týchto javorníckych a podjavorníckych dedín putovali ako vandrovní drotári po celom svete. Hoci drotárstvo patrí k historicky mladším remeslám, počas svojej pomerne krátkej existencie sa stalo jedným z najznámejších fenoménov slovenských dejín. Využitie drôtu ako originálneho remeselného materiálu a jedinečná technológia jeho spracovania sa stali našim národným vkladom do pokladnice svetovej materiálnej kultúry.

Oblasť okresu Bytča so širším okolím ponúka vzácnu koncentráciu ruín stredovekých hradov (Súľov, Hričov, Lietava, Starhrad, Strečno, Považský hrad), ktoré sú stále turisticky pútavé.

Turisticky atraktívne sú aj Súľovské skaly a Hlbocký vodopád. Súľovské skaly sú popretkávané vyznačenými chodníkmi pre peších a cyklotrasami. Najznámejší náučný chodník vedie najzaujímavejšou časťou rezervácie. Na trase s prevýšením cca 290 m so 17 zástavkami sa je možné oboznámiť s geológiou, reliéfom, rastlinstvom a živočíšstvom územia. Súčasťou tohto chodníka je aj výstup na Súľovský hrad (660 m n. m.). Pešia turistika ponúka okrem náučného chodníka sedem ďalších vyznačených trás. V okolí obce Súľov je päť vyznačených cyklotrás. Lezecké cesty majú dĺžku 15 - 40 m a náročnosť 4 - 10 °UIAA (Union International des Associations d'Alpinisme).

Pre milovníkov zimných športov sú pútavé lyžiarske vleky na Čerenke, v Petroviciach a vo Veľkom Rovnom. Z cyklotrás do Javorníkov v oblasti Bytče zatiaľ zasahuje len Kysucká cyklomagistrála (spája Horné Považie s Oravou cez územie Kysúc a celkovo má 16 trás). Obcou Veľké Rovné prechádza smerom na Semeteš cez Turzovku do Staškova trasa číslo 1 Kysuckej cyklomagistrály.

Hospodárstvo

Bázou hospodárstva okresu je strojársky priemysel. Významom o niečo zaostáva textilná a potravinárska výroba. Najdôležitejších hospodárskym centrom okresu je Bytča. V meste má prevádzky závod na výrobu ložísk a meracích prístrojov, odevná konfekcia a pivovar, ktorý patrí medzi menšie pivovary na Slovensku. Služby v meste zabezpečujú živnostníci a súkromné firmy. V stavebníctve nie sú väčšie organizácie. Vo Veľkom Rovnom bola zastúpená textilná výroba, drevársky priemysel v Bytči Hrabovom. V Mikšovej je v prevádzke vodná elektráreň (158 GWh). Banková sféra je zastúpená 3 bankami v Bytči a 2 vo Veľkom Rovnom. V okrese bolo 12 základných škôl, gymnázium a špeciálna škola. Počet základných škôl sa v súčasných podmienkach mení.

Rozloha poľnohosp. pôdy je menšia ako rozloha lesov. Okres patrí medzi významných producentov zemiakov. Okrem nich je dôležité pestovanie jačmeňa, pšenice, ovsa a raže. Značný podiel lúk a pasienkov podporuje rozvoj živočíšnej výroby, ktorá v ostatných rokoch stagnovala.

Z hľadiska dopravy má okres dobrú polohu. Južnou časťou pri Bytči prechádzajú najvýznamnejšie komunikácie Považia. Mesto leží pri hlavnom železničnom ťahu Bratislava - Košice. Aj na trase Bytča - Makov (severojužná os okresu) vedie cesta európskeho významu. Vytvára sa tým prirodzený priestor a podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Okresné mesto je vzdialené od Žiliny 20 km, od Bratislavy 192 km.

Všetky obce okresu majú vybudovaný verejný vodovod, väčšina má rozvodnú sieť plynu. V niektorých obciach je potrebné dobudovať kanalizačnú sieť a čističku odpadových vôd.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30