Okres Lučenec - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 8 099
Všetkých organizácií 15 582
Obyvateľov 74 548
Mužov / Žien 35 819 / 38 729
Počet miest / obcí 2 / 55
Rozloha 82 5.6 km2
Hustota 88 oby/km2
Kraj Banskobystrický kraj

Základné údaje


Prirodzené geografické centrum J časti Banskobystrického kraja. Patrí medzi väčšie okresy Slovenska, má rozlohu o 150 km2 väčšiu, ako je priemerný okres. Dlhá J hranica okresu je zároveň štátnou hranicou s Maďarskou republikou. Jadro okresu leží v Lučenskej kotline. Územie sa na S dvíha do Revúckej vrchoviny a okraja Stolických a Veporských vrchov, ktoré sú súčasťou Slovenského rudohoria, a do Ostrôžkov. Na JV zasahuje do Cerovej vrchoviny. Najvyšší bod územia, 900 m n. m. sa nachádza na chrbte Slovenského rudohoria, najnižší bod územia, 157 m n. m. je pri rieke Ipeľ v katastri obce Trenč. Rovinatý terén je v strednej časti okresu, najmä v okolí rieky Ipeľ, kde je aj najúrodnejšia pôda. Lučenskú kotlinu a časť Cerovej vrchoviny vypĺňajú neogénne íly, štrky, piesky, pieskovce a zlepence. Do nich v Cerovej vrchovine prenikajú bazalty, v Ostrôžkach andezity, tufy a tufity. Slovenské rudohorie v centrálnej časti tvoria granodiority a diority. Revúcku vrchovinu tvoria najmä prvohorné kryštalické bridlice. V kotline sa vyskytujú aj spraše a sprašové hliny, pozdĺž riek nivné sedimenty. Povrch Lučenskej kotliny je pahorkatinný. V reliéfe vrchovín a hornatín Cerovej vrchoviny a Slovenského rudohoria rieky vymyli doliny a kotliny. V Cerovej vrchovine výrazne vystupujú vypreparované výplne sopečných komínov, sopúchy a erózne trosky lávových pokrovov a prúdov. Z nerastných surovín sú na území okresu pre ťažobné účely najvýznamnejšie zásoby nerudnej surovinovej základne, ktoré vytvárajú predpoklady pre rozvoj miestneho priemyslu. Klimatické podmienky sú veľmi rozdielne, určované geografickou polohou a značne rozdielnou členitosťou územia. J časť okresu má pomerne priaznivú klímu, kým S časť sa vyznačuje drsnejším podnebím. Podnebie je kontinentálne so svojimi charakteristickými znakmi. V letnom období najmä v Lučenskej kotline je horúce, so značným počtom slnečných dní a s pomerne nízkymi vodnými zrážkami. Smer prevládajúcich vetrov je SV. Väčším vodným tokom je rieka Ipeľ so svojimi prítokmi, Krivánskym a Tuhárskym potokom. Pre nedostatok vodných zdrojov sa na zavlažovacie účely poľnohosp. vybudovali vodné nádrže v Lučenci, Tomášovciach, Ružinej, Mýtnej, Veľkých Dravciach a Ľuboreči, ktoré slúžia aj na rekreačné účely. V Lučenskej kotline prevládajú illimerizované pôdy luvizeme, vyskytujú sa i pseudogleje a hnedozeme. Podobný pôdny kryt má aj Cerová vrchovina. Pozdĺž riek sa ťahajú pásy nivných pôd fluvizemí a glejových pôd. V Slovenskom rudohorí prevažujú hnedé lesné pôdy kambizeme. Poľnohosp. pôdny fond je začlenený do piatich typov výrobných oblastí. Prevláda stredoeurópska hnedozem, miestami so stredne ťažkou a kamenistou pôdou. Na území je pomerne málo lesov. V nižších polohách sa zachovali najmä dubové a hrabové porasty. Pre Lučenskú kotlinu a Cerovú vrchovinu sú typické ostrovy agátov. Vo vyšších polohách rastie aj buk a smrek. Do okresu zasahuje chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina. Z maloplošných chránených území sú tu 4 prírodné pamiatky, Belinské skaly, Čakanovský profil, Lipovianske pieskovce a Soví hrad, 2 národné prírodné rezervácie, Pohanský hrad a Šomoška, prírodné rezervácie Kerčík Šávoľ, Volavčia kolónia Mikušovce, Muľka, Ružinské jelšiny a 2 chránené areály Budinský les a Volavčia kolónia.

Administratívna štruktúra

Podstatná časť dnešného územia okresu Lučenec patrila od 13. stor. do r. 1848 do Novohradskej stolice, neskôr až do r. 1922 do Novohradskej župy. Len štyri dnešné obce na JV (Šíd, Belina, Čamovce, Šurice) patrili do Gemersko-malohontskej stolice, neskôr do Gemersko-malohontskej župy. Okres Lučenec vznikol pri prvom administratívnom členení Slovenska v rámci novej ČSR r. 1923. S dnešným okresom mal rovnakú len J hranicu, ktorá je súčasne štátnou hranicou s Maďarskom. Na S bol väčší o územie dnešnej obce Podkriváň, na Z mu nepatrila obec Ľuboreč, ale mal územie obce Šuľa. K najväčším zmenám došlo na V hranici. Po zrode okresu r. 1923 mu síce nepatrilo územie troch obcí na JV (Šurice, Čamovce, Šíd), ale na SV bol väčší takmer o celý dnešný okres Poltár. Okres bol v r. 1923 - 1928 súčasťou Zvolenskej župy. Pozoruhodná zmena sa udiala na Z pri správnom členení r. 1928. Okres stratil obec Šuľa a získal obec Ľuboreč a Z hranica okresu Lučenec tak nadobudla dnešnú podobu. Na V získal okres územie 3 obcí na úkor rimavskosobotského okresu. V r. 1938 - 1945 územie na juh od Lučenca okupovalo Maďarsko. Zo zvyšku okresu na S bol r. 1939 vytvorený nový okres Lovinobaňa, ktorý do r. 1945 patril do Pohronskej župy. R. 1949 sa hranice okresu Lučenec vrátili do stavu z obdobia 1928 - 1938, no r. 1951 sa opäť zmenili. Na východe stratil Lučenec rozsiahle územia v prospech novozriadených okresov Poltár a Fiľakovo. Všetky tri okresy patrili do Banskobystrického kraja. Reformátori z r. 1960 okresu Lučenec vrátili veľkú časť okresu Poltár a takisto časť okresu Fiľakovo. V r. 1960 - 1990 bol okres súčasťou Stredoslovenského kraja. Od r. 1991 až po súčasnosť patrí okres Lučenec do Banskobystrického kraja.

Obyvateľstvo

Podľa počtu obyvateľov patrí okres Lučenec medzi stredne veľké okresy Slovenska. Má len o 6000 obyvateľov viac ako priemerne veľký okres. Hustota zaľudnenia je o málo nižšia ako celoslovenský priemer. Okres je osídlený rovnomerne, v okresnom meste žije 39,7 % obyvateľov. V období rokov 1996 - 1998 počet obyvateľov stagnoval, nebol zaznamenaný výraznejší prírastok. Na 1 km2 pripadá 95 obyvateľov, čo je pod celoslovenským priemerom. Územie má z hľadiska možného zaľudnenia pomerne veľké rezervy. V okrese žije 63,5 % obyvateľov slovenskej národnosti, 33,8 % maďarskej, 1,7 % rómskej, 0,6 % českej, 0,1 % moravskej a ostatné národnosti tvoria 0,3 % podiel. Vo vidieckych sídlach žije 47 % obyvateľov okresu, čo je 4 % nad slovenským priemerom. Do 199 obyvateľov má 5 obcí, 200 - 499 obyvateľov má 21 obcí, 500 - 999 obyvateľov má 18 obcí a vyše 1000 obyvateľov má 9 obcí. Viac ako 2000 obyvateľov majú 2 vidiecke obce, a to Divín a Lovinobaňa. Najstaršou obcou v okrese je Halič (12. stor.), najmladšia je Šiatorská Bukovinka (r. 1959), najnižšie položená obec je Trenč 166 m n. m., najvyššie položená je Budiná 636 m n. m., obec Ábelová má najväčší kataster 5217 ha, s najmenším katastrom obec Prša 391 ha, s najväčším počtom obyvateľov Divín 2091 obyv., s najmenším počtom obyvateľov obec Praha 87. Okres Lučenec má nízku vzdelanostnú úroveň, podmienenú prevahou na vzdelanie nenáročných výrobných odvetví a tiež trvalou migráciou vzdelaných ľudí z okresu.

Hospodárstvo

Priemyselná výroba bola v okrese v ostatnom období redukovaná z hľadiska rozsahu a štruktúry a ešte stále prechádza transformačným procesom. Najdôležitejším odvetvím je priemysel stavebných hmôt a potravinársky, ktoré sú v okrese rozmiestnené racionálne v súhlase s príslušnými surovinami. Uvedené odvetvia sú doplnené kovospracujúcim, opravárenským, nábytkárskym a textilným priemyslom. K najdôležitejším výrobkom vyrábaným v okrese patria vykurovacie telesá pre domácnosť a oddychové aktivity ako sporáky, kachle a domáce a záhradné krby s grilovacími zariadeniami, ďalej vane a sprchovacie misy, náhradné diely pre ťažké stavebné stroje, autobusy a nadstavby pre motorové vozidlá, žiaruvzdorné zásadité stavivá, keramické obklady a dlaždice, tehly a strešná krytina, parkety, nábytok, pánska konfekcia, pánska a dámska spodná bielizeň, mäso a mäsiarske výrobky, pekárenské a cukrárske výrobky. Podnikateľský duch v regióne neustal a začali vznikať nové firmy, ktoré dnes veľmi úspešne reprezentujú okres v rámci celého Slovenska. Spoločným cieľom priemyselných podnikov v okrese v budúcom období bude orientácia do modernizácie technologických zariadení, inovácie výrobkov, zabezpečenie vysokej kvality výrobkov, udržanie sa na zahraničnom a domácom trhu. Významným prínosom pre rozvoj okresu je realizácia projektu Výroba autobusov slovenskej produkcie. Prototyp autobusu bol predstavený v r. 1996 na Autosalóne v Nitre, kde vzbudil veľký záujem odbornej verejnosti. Ďalším prínosom pre okres môže byť v súčasnosti rozpracovaný projekt Silikátovej hospodárskej zóny (SIHOZ), ktorý zabezpečí využitie existujúcich ľudských a surovinových zdrojov regiónu. Poľnohosp. výroba je zameraná hlavne na pestovanie husto siatych obilovín a technických plodín. V okrese sú priaznivé podmienky na pestovanie teplomilnejších plodín. Dobre sa tu darí zelenine, cukrovej repe, pšenici, kukurici a jačmeňu. Na S a Z okresu pribúda k týmto plodinám ešte ľan. Na JV v okolí Cerovej vrchoviny je významná oblasť pestovania tabaku. Pre okres je významné aj ovocinárstvo, urodia sa aj teplomilnejšie marhule a broskyne. Úlohou poľnohosp. v okrese je zastaviť ďalší úpadok. V záujme prežitia poľnohosp. podnikov je nutné zabezpečiť celkovú reštrukturalizáciu výrobného procesu a zabezpečiť plánovanú výrobu jednotlivých komodít podľa potrieb trhu. Nezabudnuteľná je rozloha lúk a pasienkov prevažne s chovom hovädzieho dobytka. V živočíšnej výrobe prevláda chov hovädzieho dobytka, výkrm ošípaných a chov jahniat. Zameraním lesnej výroby je produkcia drevnej hmoty pri zachovaní a zveľaďovaní lesov ako základného krajinotvorného prvku v prírode a v celom životnom prostredí. Lesné hospodárstvo musí byť pripravené na mierne rozšírenie lesného drevného fondu a to zalesnením poľnohosp. nevyužívaných plôch. Okres má najlepšiu dopravnú situáciu medzi pohraničnými okresmi kraja. Na jeho území sú hraničné priechody do Maďarska, a to v Šiatorskej Bukovinke a Kalonde cestný a vo Fiľakove železničný. S od Lučenca je letisko pre typy lietadiel používaných v poľnohosp. a leteckom športe. V súčasnosti má z hľadiska cestovného ruchu význam len VN Ružiná so strediskami Ružiná a Divín. Má nadregionálny význam, sú tu možnosti ubytovania, stravovania, vodných športov a rybolovu, turistiky a cykloturistiky. Prírodné krásy sa nachádzajú v časti Slovenského rudohoria, Cerovej vrchoviny, Krupinskej vrchoviny a Javoria. Najmä CHKO Cerová vrchovina je jedinečná svojimi pozostatkami poslednej sopečnej činnosti na Slovensku (Kamenný vodopád, pseudojaskyne, vypreparované sopečné komíny). V blízkosti sa nachádza rekreačné zariadenie Obručná. V prípade dobrých snehových podmienok je využívané zimné stredisko Javor, kde sú vybudované dva lyžiarske vleky. V rámci rozvojového programu sa v obci Veľká nad Ipľom realizuje projekt vidieckeho turizmu a agroturistiky. Okres Lučenec patrí medzi okresy s najnižšou návštevnosťou v rámci SR.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30