Okres Čadca - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 13 189
Všetkých organizácií 23 543
Obyvateľov 91 263
Mužov / Žien 45 391 / 45 872
Počet miest / obcí 3 / 20
Rozloha 76 0.6 km2
Hustota 121 oby/km2
Kraj Žilinský kraj

Geografia


Územie okresu, ktoré má rozlohu 761 km2, je členité. Nachádza sa vo flyšových pohoriach Vonkajších Karpát, ktorými sú: Turzovská vrchovina, Kysucké Beskydy, Moravskosliezske Beskydy, Jablunkovské medzihorie, Kysucká vrchovina a Javorníky. Najvyšším bodom okresu je Veľká Rača v Kysuckých Beskydách (1236 m n. m.), najnižším bodom je výtok Kysuce v katastri obce Dunajov (373 m n. m.). Lesy pokrývajú 58 % územia. Geologická stavba územia je jednotvárna. Predstavujú ju mocné súvrstvia paleogénnych pieskovcov a ílovcov, ktoré v Moravskosliezskych Beskydách vystriedali vrchnokriedové pieskovcovo-zlepencové súvrstvia s tmavými ílovcami. Najvyššie chrbty sú budované odolnejším flyšom v pieskovcovom vývoji, na mieste menej odolného ílovcového flyša vyhĺbili rieky zníženiny.

Nižšie časti okresu patria do miernej teplej, vyššie do chladnej klimatickej oblasti.

Najväčšia rieka okresu je Kysuca, najväčší jej prítok je Bystrica, ktorá priteká z ľavej strany. Menšie prítoky sú Predmieranka a Černianka. Kysuca pramení v Javorníkoch pod Hričovcom v nadmorskej výške 680 metrov. Tvorí základňu riečnej siete, ktorá má charakteristické vejárovité usporiadanie. Priemerný prietok rieky Kysuce v Kysuckom Novom Meste je 16 m3. s. -1 Priemerný prietok Bystrice v Zborove nad Bystricou je 4,8 m3.s-1. Na Bystrici bola vybudovaná vodárenská nádrž Nová Bystrica.

Celé územie okresu pokrývajú hnedé lesné pôdy kambizeme, len na širších nivách sa vyskytujú nivné pôdy fluvizeme.

Väčšina územia okresu je zalesnená smrekovými lesmi, menej je bučín, miestami sa vyskytuje aj jedľa a borovica. Doliny a miernejšie stráne sú odlesnené a premenené na poľnohosp. pôdu, v ktorej prevažujú trávnaté porasty. Vzácne rastliny sa vyskytujú najmä v chránenej krajinnej oblasti Kysuce: nevädza horská mäkká, prilbica tuhá, timotejka alpínska, prilbica žltá, šafran karpatský, rosička okrúhlolistá.

Zo živočíchov prevládajú zástupcovia spoločenstiev ihličnatého a listnatého lesa: jeleň lesný, srnec lesný, diviak lesný, líška hrdzavá, kuna lesná a kuna skalná. Je tu severozápadná hranica rozšírenia chránených druhov šeliem ako je medveď hnedý, rys ostrovid a v zime vlk dravý. Vyskytol sa tu i los mokraďový, ktorý sem prešiel z Poľska.

V okrese je 1 veľkoplošné chránené územie - Chránená krajinná oblasť Kysuce. Táto chránená krajinná oblasť (1984) územne nadväzuje na chránenú krajinnú oblasť Beskydy (1973) na moravskej strane. Celková rozloha je 65462 ha, na Kysuciach sa rozprestiera jej podstatná časť a územne zasahuje do katastrov obcí: Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Nová Bystrica, Radôstka, Raková, Olešná, Klokočov, Korňa, Turzovka, Vysoká nad Kysucou, Makov, Staškov, Lutiše, Horná Tižina, Terchová a Zázrivá, pričom posledné 4 obce patria okresom Žilina a Dolný Kubín. Časťami svojich katastrov však spádovo zasahujú na Kysuce. Chránená krajinná oblasť sa člení na dve samostatné časti-západná je tvorená Javorníkmi, Turzovskou vrchovinou a Moravskosliezkymi Beskydami a východná zaberá Kysuckú vrchovinu a Kysucké Beskydy.

Cieľom ochrany prírody je uchovanie krajinného rázu tejto oblasti, jej ekologických väzieb, podporenie významných prírodných prvkov v chránených územiach. Medzi chránenými územiami nachádzame ukážky prirodzených lesov Kysúc, napríklad Veľká Rača, Veľký Javorník, Malý Polom, Hričovec, Čierna Lutiša a pod., významné geologické javy - napríklad Korniansky ropný prameň, Klokočovské skálie, Vychylovské prahy i náleziská fyto- a zoogeografických významných druhov, napríklad Chmúra, Zajačkova lúka, Klubinský potok a podobne. Sídlo Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce je v Čadci. Správa praktickú starostlivosť o územie realizuje cez ekologicko-funkčné priestory so špecifickými podmienkami ochrany. V území, patriacom Kysuciam, je to 6 priestorov. Na území platí 2. stupeň ochrany. Významnou súčasťou chránenej krajinnej oblasti sú aj objekty ľudovej architektúry prenesené do Múzea kysuckej dediny alebo uchované v jednotlivých obciach, nezriedka doprevádzané solitérmi alebo skupinami zelene. Najvýznamnejšie jedince sú chránené, napríklad Brest u Papajov.

História

Celé územie okresu Čadca patrilo od 13. storočia do roku 1848 do Trenčianskej stolice, neskôr až do roku 1922 do Trenčianskej župy. Bola to vyššia administratívno-politická zložka, do ktorej patrili Kysuce. Pôvodne boli začlenené do horného okresu (processus superior), neskôr do tzv. tretieho horného okresu a od prvej polovice 19. storočia do Žilinského okresu. Vyhláškou c. k. generálneho guvernérstva č. 10323 zo dňa 20. júna 1856 bolo územie Trenčianskej župy rozdelené na slúžnovské úrady so sídlami v Trenčíne, Ilave, Púchove, Predmieri, Bytči, Žiline, Kysuckom Novom Meste a v Čadci. V období od roku 1862 existovali slúžnovské obvody. V tom období bolo v Čadci sídlo podslúžneho. Hlavný slúžny bol v Žiline. Po obnovení župnej samosprávy bolo územie župy rozdelené uznesením valného zhromaždenia municipálneho výboru zo dňa 18. decembra 1871 na slúžnovské obvody. Jedným z nich bola aj Čadca. Činnosť slúžnovských úradov trvala až do konca roku 1922. Keď dňom 1. jan. 1923 vstúpilo do platnosti (podľa zákona č. 126/1920 Zb. zo dňa 19. 2. 1920) nové župné a okresné zriadenie, slúžnovské úrady zanikajú. Okres Čadca vznikol už pri prvom administratívnom členení Slovenska v rámci ČSR v roku 1923. V porovnaní s dnešným však bol podstatne menší. V roku 1923 mu nepatrilo 7 obcí juhovýchodne od Čadce a Oščadnice: Krásno nad Kysucou, Dunajov, Zborov nad Bystricou (tieto obce boli súčasťou okresu Kysucké Nové Mesto), Klubina, Stará Bystrica, Radôstka a Nová Bystrica. Malý rozdiel bol aj na juhu, západne od obce Zákopčie. Dlhá nad Kysucou a Turková (časť Turzovky) patrili do okresu Veľká Bytča. Okres Čadca mal tieto hranice až do roku 1948. V rokoch 1923-1928 patril do Považskej župy, v rokoch 1938-1945 do Trenčianskej župy.

Aj pri administratívnych zmenách

v roku 1949 sa okres Čadca zmenil iba nepatrne. Od okresu Veľká Bytča na juhu získal územie Dlhej nad Kysucou, Turkova a malé plochy na hrebeni Javorníkov. V rokoch 1919 - 1960 bola Čadca okresom Žilinského kraja. V roku 1960 sa územie okresu výrazne zväčšilo, na juhovýchode k nemu totiž pričlenili celý okres Kysucké Nové Mesto. Okresy vtedy patrili do Stredoslovenského kraja. Sídelnú štruktúru tvorí 20 obcí a 3 mestá. Najviac obyvateľov má okresné mesto Čadca, najmenšou obcou je Dlhá nad Kysucou. Najstaršou obcou je Krásno nad Kysucou (1325), najmladšou Klokočov, Korňa (1954). Najvyššie položenou obcou je Makov (630 m n. m.), najnižšie leží Dunajov (373 m n. m.).

Okresné mesto Čadca vzniklo v 16. storočí, prvý raz sa písomne spomína v roku 1565. V roku 1778 bola Čadca povýšená na zemepánske mestečko s právom štyroch výročných trhov a začal sa jej rozvoj. Patrila budatínskemu a neskôr strečnianskemu panstvu. V meste bola tridsiatkova stanica, soľný úrad a sklad. Na čele mestečka bol volený richtár a 6 boženíkov. Hospodársky význam mesta vzrástol s výstavbou Košicko-bohumínskej železnice. (1871). Sídlom slúžnovského úradu bola už v roku 1856. V Čadci sú viaceré stavebné pamiatky, napríklad rím. kat. barokový kostol z roku 1735 s obrazom od J. B. Klemensa, pamätník Slovenskej národnej rady na počesť slovenských dobrovoľníkov v roku 1848 a iné. V meste sídli Kysucké múzeum, knižnica a iné kultúrne inštitúcie. Vybudovaním sídlisk, modernej železničnej stanice a inými aktivitami sa Čadca stala moderným centrom Kysúc.

Ďalšími mestami okresu sú Turzovka a Krásno nad Kysucou. Turzovku založil v roku 1598 majiteľ bytčianskeho panstva Juraj Thurzo. Územie obce bolo vyčlenené v roku 1602 a dedičný richtár Adam Bolec spolu so 40 rodinami dostali právo sa usadiť a vytvoriť novú osadu. Do roku 1954 bola obec najväčšou dedinou na Slovensku, keď mala 12-tisíc obyvateľov. Potom sa od nej odčlenili niektoré obce a v roku 1968 dostala štatút mesta. V Turzovke je pamätná izba spisovateľa Rudolfa Jašíka. V oblasti Turzovka-Živčáková sa nachádza svetoznáme pútnické miesto s prameňom liečivej vody a kaplnkou Panny Márie.

Krásno nad Kysucou je najmladším spomedzi miest okresu - štatút mesta získalo až v roku 2001. Ako obec však patrí k najstarším v okrese a prvá písomná zmienka je z roku 1325.

Demografia

Okres Čadca je jeden z ľudnatejších a hustejšie osídlených okresov Slovenska. V roku 1940 mal okres 53077 obyvateľov v 13 obciach. V súčasnosti v okrese žije viac ako 93000 obyvateľov v 20 obciach a 3 mestách. Podľa vekovej štruktúry patrí 26,6 % obyvateľov do predproduktívneho veku, 57,8 % do produktívneho a 15,6 % do poproduktívneho veku. Obyvateľstvo sa sústredilo do dolín riek a potokov stekajúcich z okolitých pohorí. Pomerne husto sú obývané aj horské oblasti Javorníkov na západe. V okresnom meste žije len 28,8 % obyvateľov okresu. Vo vidieckych sídlach žije 63 % obyvateľov, čo zaraďuje okres medzi podpriemerne urbanizované. Vývoj počtu obyvateľov v posledných 150 rokoch sa vyznačuje miernym pravidelným rastom. V polovici 19. storočia boli Kysuce takmer výlučne katolícke. Početnejšiu náboženskú zložku tvorili Židia, ktorých bolo vyše 800 v osemnástich obciach, najpočetnejšie v Čadci, Starej Bystrici, Turzovke a vo Vysokej nad Kysucou, kde mali aj synagógy, v Hornom a Prostrednom Vadičove. V roku 1869 mal okres 42621 obyvateľov, v roku 1921: 53196, v roku 1950: 61514, v roku 1995: 91891 obyvateľov. K 31. 12. 2000 žilo v okrese 93024 obyvateľov. Hranicu 2000 obyvateľov presahuje až 14 vidieckych obcí, ktoré vznikli zlúčením viacerých obcí, ako napríklad Čierne, Klokočov, Krásno nad Kysucou a pod.

Aj v okrese Čadca, podobne ako v ostatných okresoch Žilinského kraja, je podiel obyvateľstva slovenskej národnosti vysoký. Menšia časť obyvateľov sa hlási k národnostiam česká, rómska, poľská, maďarská a moravská. Hodnotou podielu vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva je okres Čadca v rámci Slovenska tretí od konca.

Kultúra

Cestovný ruch sa sústreďuje v komplexných strediskách Oščadnica-Veľká Rača a Makov, menej v Čadci, Skalitom, Turzovke a Novej Bystrici. Spolu s menšími lyžiarskymi vlekmi v iných obciach poskytujú dostatok možností na lyžovanie, ale i na letnú turistiku.

Vokrese sa najväčšiemu turistickému záujmu teší Veľká Rača, ktorá poskytuje výborné podmienky na zimné športy, najmä na lyžovanie. Veľký rozvoj cestovného ruchu je aj v ďalšej obci - v Makove. Okrem nich sú tu štyri strediská cestovného ruchu a rekreácie Čadca-Husárik, Skalité-Serafinov, Turzovka-Bukovina a Nová Bystrica-Vychylovka. Tieto oblasti poskytujú dostatok možností na letnú aj na zimnú turistiku. Okres má množstvo zaujímavých a jedinečných kultúrnych pamiatok. Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici-Vychylovke je stálou expozíciou v prírode, ktorá je jednou z najrozsiahlejších na Slovensku. Expozícia, ktorá obsahuje 34 stavieb, dokumentuje a približuje spôsob života a kultúry kysuckého ľudu v minulosti. V interiéroch vybraných objektov sú inštalované pôvodné zariadenia. Súčasťou expozície sú aj pôvodné stavby - cholvarky - objekty sezónnych pastierskych obydlí. Múzeum pravidelne pripravuje aj prezentácie a ukážky tradičných výrobných techník a spôsobov, dramatických prejavov z oblasti rodinnej, kalendárovej a pracovnej obyčajovej tradície, vystúpenia folklórnych súborov a ľudových hudieb regiónu. Ročne sa realizuje približne 120 ukážok týchto programov. Národnou kultúrnou pamiatkou je úzkokoľajná lesná železnica s úvraťovým systémom, ktorá spájala kedysi Kysuce s Oravou. Táto je v súčasnosti jedinou fungujúcou historickou úvraťovou železnicou v Európe a jednou z mála na svete. Vznikla v roku 1926 a pôvodne dosahovala dĺžku 110 km v kopcovitom teréne. Dnes slúži na prevážanie návštevníkov romantickou trasou dlhou 3,6 km, prechádzajúcou cez areál Múzea kysuckej dediny.

Zaujímavé sú tiež napríklad regionálne podujatia Beskydské slávnosti a Turzovské hody v Turzovke.

Medzi kultúrne pamiatky okresu Čadca patria barokový kostol v Čadci z roku 1735 s obrazmi od J. B. Klemensa, neogotický kostol v Rakovej z roku 1875 s obrazom od Klemensa, neskorobarokový kostol v Skalitom z roku 1794, barokový kostol v Turzovke z roku 1759 s krížovou cestou od Klemensa, barokovo-klasicistický kostol v Zákopčí z roku 1791, park a kaštieľ v Oščadnici, vidiecka pamiatková zóna v Klokočove - Do Kršle.

Vkatastri mesta Čadca v bezprostrednej blízkosti hranice s Českou republikou sa nachádza prírodný útvar, ktorý je svetovou geologickou raritou - "obrovské kamenné gule", ktoré sa vylupujú z okolitého kamenného podložia. Majú vajcovitý až dokonalý guľovitý tvar a ich priemer sa pohybuje od 0,3 m do 2,6 m.

Pre turistov a návštevníkov Kysúc je k dispozícii viac ako 40 ubytovacích zariadení s viac ako 2000 lôžkami.

Hospodárstvo

Priemysel bol v minulosti zastúpený v okrese 125 podnikmi. Kostru hospodárstva okresu vždy tvorili strojársky, kovoobrábací a drevospracujúci priemysel. Najväčšie a najdôležitejšie závody boli v okresnom meste. Nachádzajú sa tam firmay zaoberajúce sa výrobou náhradných dielov a prevodoviek do automobilov, so spracovaním kovov a výrobné družstvo s ich povrchovou úpravou. Mnohé podniky a ich prevádzky na Kysuciach však v súčasnom období zanikajú. V stavebníctve pracuje 81 subjektov. Celkove v okrese pôsobí viac ako 4100 podnikateľských subjektov, z toho cez 2800 živnostníkov. Vláda súhlasila s predložením žiadosti o poskytnutie pomoci z kohézneho fondu Európskej komisie pre projekt zásobovania vodou a odkanalizovania Horných Kysúc. Z fondu vláda žiada na tento projekt 1,905 mld. Sk. Štátny rozpočet má na projekt prispieť sumou 349,5 mil. Sk.

Vposlednom období sa tiež významne prispelo k rozvoju infraštruktúry v oblasti služieb a cestovného ruchu a agroturistiky. V súčasnosti sa rozbieha rozšírenie a modernizácia rekreačno-športových stredísk. Vyvíjajú sa aktivity v oblasti spolupráce na rozvojových stratégiách s ohľadom na priority Európskej únie. Okres leží v blízkosti českých a poľských hraníc a to mu dáva predpoklady vytvárať kvalitné kontaktné podujatia všetkých troch krajín združených vo významnom celku - Euroregióne Beskydy. Predsedníctvo Euroregiónu Beskydy za slovenskú časť patrí primátorovi Turzovky.

Najrozsiahlejšia banková sieť sa nachádza v Čadci, pričom VÚB má v okrese 7 expozitúr a Slovenská sporiteľňa 8 filiálok. Okres má 45 základných, 12 stredných a 4 špeciálne školy. V súčasných podmienkach sa však ich počet mení.

Viac ako polovicu rozlohy okresu zaberajú lesy. Iste je zaujímavé, že i v minulom režime i v súčasnosti približne tri štvrtiny rozlohy poľnohospodárskej pôdy okresu obrábali a obrábajú samostatne hospodáriaci roľníci. Najviac pestujú zemiaky, ale seje sa i jačmeň, raž, ovos a krmoviny. Rozľahlé lúky a pasienky umožňujú chov hovädzieho dobytka a oviec.

Aj keď má Čadca vzhľadom na stred nášho územia excentrickú okrajovú polohu, jej dopravná poloha je vynikajúca. Na území okresu je totiž až päť cestných hraničných priechodov (4 s Českou republikou, 1 s Poľskom) a dva železničné, čo je najviac na celom Slovensku. Čadca je vzdialená od krajského mesta Žilina 34 km, od Bratislavy 242 km.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30