Okres Liptovský Mikuláš - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 11 604
Všetkých organizácií 20 025
Obyvateľov 72 592
Mužov / Žien 35 122 / 37 470
Počet miest / obcí 2 / 54
Rozloha 134 1.1 km2
Hustota 55 oby/km2
Kraj Žilinský kraj

Základné údaje

Okres sa rozkladá na ploche 1323 km2 vo východnej časti kraja. Zahŕňa údolie rieky Váh a jej prítokov, Bieleho a Čierneho Váhu. Obkolesujú ho Západné, Vysoké a Nízke Tatry a Chočské vrchy. Najvyšším vrchom je Bystrá s nadm. výškou 2248 m. V Z časti okresu sa nachádza vodná nádrž Liptovská Mara s vodnou plochou 21 km2 a s obsahom vody 360 mil. m3.

Názov Liptov ako označenie územného celku sa po prvýkrát spomína v roku 1230 v listine Ondreja II., ktorou daroval Beuchovi, Haukovi a Polkovi územie Uhorskej Vsi.

Ďalšie obdobie vývoja Liptova dokumentujú listiny kráľov Bela IV. z rokov 1257, 1265 a Štefana V. z roku 1270. Z nich je zrejmé, že časť kráľovského poddanského obyvateľstva Liptova a Turca pred rokom 1257 opustila svoje príbytky a ušla do južnejších častí krajiny. V druhej polovici 13. storočia nastáva prílev nových osadníkov najmä do väčších celkov, akými boli v Liptove Ružomberok, Ľupča a Hybe, ktorých sem pravdepodobne prilákala túžba za drahými kovmi. Najstaršou obchodnou cestou, ktorá viedla Liptovom v smere východ - západ, neskôr nazývaná Staré vráta sa prvýkrát spomína v listine z roku 1340. Prvá zmienka o južnej trase tejto obchodnej cesty je už z roku 1298, keď sa spomína ako magnam viam pri Ivachnovej. Mýtne stanice boli v Hybiach, Dovalove, Liptovskom Petre, Liptovskej Sielnici a Ružomberku.

Začiatky osamostatňovania správy Liptova spadajú do prvej polovice 13. storočia, keď sa spomína samostatný úradník comes curialis, priamo podriadený zvolenskému županovi. Prvým županom samostatnej Liptovskej stolice bol v rokoch 1338 - 1351 Tomáš, syn Petra de Čókakó (Chokakeo), ktorý vystriedal ešte zvolenského župana Magistra Donča (1312 - 1338). Od konca 16. storočia do začiatku 19. storočia boli dedičnými županmi Liptova Illésházyovci.

Okres bol súčasťou Liptovskej župy od stredoveku do roku 1923, potom do roku 1928 patril do Podtatranskej župy. Hranice okresu sa menili, najväčšiu rozlohu mal v rokoch 1960 - 1996, kedy sa odčlenil okres Ružomberok. V rokoch 1928 - 1945, 1945 - 1949 bol a od roku 1960 je k okresu Liptovský Mikuláš trvalo pričlenený aj pôvodný okres Liptovský Hrádok. V roku 1940 bolo v okrese 73 obcí a 56157 obyvateľov, dnes má 54 obcí a 2 mestá. Ku dňu 31. 12. 1996 tu žilo 74736 ľudí. Z obcí sú najväčšie Važec (2391 obyv. ) a Východná (2357 obyv. ), ostatné majú menej ako 2000 obyvateľov, najmenej Liptovské Beharovce (54 obyv.). Okresné mesto má 33171 obyvateľov, Liptovský Hrádok 8566. Prvá písomná zmienka je o obci Ráztoky z roku 1229, Uhorská Ves z roku 1230 a Bobrovec z roku 1231. Väčšina obcí sa prvýkrát spomína v 13. - 15. storočí.

Prvý znak pridelil Liptovskej stolici Ferdinand I. erbovou listinou z 12. februára 1550. Erb tvorí modrý štít, v jeho päte je zelená pažiť, v strede ktorej zo strieborných skál vyrastá smrek so zelenou korunou v hornej časti štítu. Pod korunou z pravej strany stojí vzpriamený vlk a z ľavej strany orlica, ktorí držia pravými nohami zlatú kráľovskú korunu. Klenot tvorí prilba so zlatou korunou, na ktorej sedí orlica s rozpätými krídlami a hlavou obrátenou vpravo. Prikrývadlá sú na ľavej strane zlaté a čierne a na pravej strane zlaté a modré.

V mestách sídli 6 bánk, ktoré majú 8 pobočiek. V okrese je 26 základných, 17 stredných a 6 špeciálnych škôl, Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika a Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika. V meste pôsobí aj pobočka Žilinskej univerzity.

V Liptovskom Mikuláši pôsobia kožiarske firmy Ligarex a Tatra Leder a strojársky závod Liptovské strojárne. V Liptovskom Hrádku sú významné telekomunikačné podniky Tesla Liptovský Hrádok a. s. a Alcatel Slovakia a. s. Priemysel zahŕňa spolu 120 subjektov. V stavebníctve ich je 32, do poľnohosp. patrí 24 organizácií, z toho je 10 družstiev. Okres má 45165 ha poľnohosp. pôdy. Významné sú potravinárske závody Liptovská mliekáreň a liehovar St. Nicolaus v Liptovskom Mikuláši. Spolu v okrese pôsobí 4490 podnikateľských subjektov, z toho 2967 živnostníkov.

Cestovný ruch v okrese je priaznivo ovplyvnený prírodnými danosťami, tradíciami a materiálnou základňou. Nachádza sa tu Nízkotatranská a Vysokotatranská oblasť cestovného ruchu I. kategórie medzinárodného významu. Návštevníci okresu a turisti v lete často vyhľadávajú najmä priehradu Liptovská Mara, termálne kúpalisko v Liptovskom Jáne a aquapark Tatralandia v Liptovskom Mikuláši s celoročnou prevádzkou. V zime je k dispozícii 69 horských dopravných zariadení, z toho 5 lanoviek. Strediskami zimných športov sú Jasná v Demänovskej doline, Nižná Boca, Čertovica v lokalite obce Vyšná Boca, Závažná Poruba, Žiar, Pribylina-Račkova dolina a iné. Veľmi známe a často navštevované sú Demänovské jaskyne a jaskyňa vo Važci. Pre cestovný ruch je atraktívny folklórny festival vo Východnej, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline a mnohé iné. Kapacita postelí pre návštevníkov je 9417 v 384 ubytovacích zariadeniach. V okrese sú 4 národné prírodné pamiatky, 11 národných prírodných rezervácií, na jeho území sa nachádza Tatranský národný park a Národný park Nízke Tatry. Okres má 4 národné kultúrne pamiatky, mestské pamiatkové zóny v Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Hrádku a 5 kultúrnych pamiatok v obciach.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30