Okres Martin - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 14 225
Všetkých organizácií 24 458
Obyvateľov 97 071
Mužov / Žien 47 212 / 49 859
Počet miest / obcí 2 / 41
Rozloha 73 5.7 km2
Hustota 133 oby/km2
Kraj Žilinský kraj

Základné údaje

Nachádza sa v SZ časti Slovenska, z geografického hľadiska leží v S časti Turčianskej kotliny, do ktorej na Z zasahujú výbežky pohoria Žiar a lúčanská časť Malej Fatry, na S krivánska časť Malej Fatry, na V Veľká Fatra a hranice okresu prechádzajú strednou časťou kotliny po J hranici chotárov obcí Blatnica, Socovce, Turčiansky Ďur, Kláštor pod Znievom a Vrícko. Časťou okresu preteká rieka Váh, do ktorej z ľavej strany priteká Turiec, ktorý je osou okresu Martin. Charakter okresu je prevažne pahorkatinný, tvorený riečnymi terasami, pozdĺž riek je až rovinatý. Turčianske horstvá majú podhôrny až veľkohorský hôľny reliéf. Do pohorí lúčanskej Malej Fatry a Veľkej Fatry sú vrezané hlboké doliny so strmými svahmi. Najvyšší bod územia je Veľký Kriváň (1709 m. n. m.), najnižší bod výtok Váhu z územia okresu (369 m. n. m.). Turčianska kotlina patrí do mierne teplej a okolité pohoria do chladnej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota je 7,4 °C, priemerný ročný úhrn zrážok 778 mm.

Na územie okresu zasahujú Národné parky Malá a Veľká Fatra. Vyššie položené časti Veľkej Fatry sú chránenou oblasťou prirodzenej akumulácie vôd - Gaderská, Blatnická a Necpalská dolina. Z maloplošných chránených území sú to: národná prírodná pamiatka Kľacký vodopád, prírodná pamiatka Šútovská epigenéza, 13 národných prírodných rezervácii: Borišov, Chleb, Kľačianska Magura, Kľak, Kláštorské lúky, Lysec, Madačov, Padva, Suchý vrch, Šútovská dolina, Tlstá, rieka Turiec (pod Moškovcom), Veľká Skalná a ďalej 7 prírodných rezervácii: Biela skala, Goľové mláky, Hajasová, Hrabinka, Hrádok, Katova skala a Pod Rígľom.

Administratívny vývoj

Celé územie Turca patrilo od 13. stor. do r. 1339 k zvolenskému hradnému županátu, ktorý sa rozpadol na samostatné šľachtické stolice. Od r. 1339 do r. 1848 patril do Turčianskej stolice s výnimkou r. 1786 - 1790, keď so Zvolenskou župou tvorili jeden administratívny dištrikt. Stolica sa delila na Martinský, Blatnický, Mošovský a Kláštorský okres. Po páde Bachovho absolutizmu tvorila Turčianska župa s Oravskou jeden administratívno-územný celok, v r. 1860 - 1922 opäť samostatná Turčianska stolica. V r. 1864 sa pristúpilo k redukcii okresov a utvorený bol Martinsko-blatnický a Mošovsko-kláštorský okres. V r. 1912 sa namiesto historických názvov začal používať Martinský a Turčianskoteplický okres do r. 1922. V r. 1923 vznikla Považská župa so sídlom v Martine, do ktorej patrilo 13 okresov SZ Slovenska do 30. 6. 1928. V r. 1922 po zrušení Slúžnovského úradu v Martine vznikol v r. 1923 Okresný úrad, ktorý tu pôsobil do apríla 1945. V r. 1939 - 1945 patril okres do Tatranskej župy. Po prechode frontu v apríli 1945 sa namiesto okresného úradu zriaďuje ONV v Martine v hraniciach bývalého okresu. Pri správnom členení v r. 1949 sa z J časti martinského okresu vyčlenilo 37 obcí a bol vytvorený nový okres Turčianske Teplice, ktoré boli spolu s Martinským okresom súčasťou Žilinského kraja až do r. 1960. V tomto roku sa hranice okresu Martin vrátili do stavu pred r. 1949 až do r. 1996. Okres Martin v období rokov 1960 - 1990 patril do Stredoslovenského kraja so sídlom v Banskej Bystrici. Po územnom a správnom členení vznikol v r. 1996 v S časti Turca Martinský okres so 43 obcami.

História osídlenia

Najstaršie pamiatky na osídlenie Turčianskej kotliny pochádzajú z mladšej doby kamennej. Súvislejšie osídľovanie Turca pochádza zo strednej doby bronzovej, ktoré pretrvalo do súčasnosti. Príchod Slovanov je v dejinách regiónu významnou udalosťou, čo nám dokazuje veľký počet kniežacích mohýl. V listine z r. 1113 sú vymenované majetky zoborských benediktínov v Turci, v ktorej sa spomína osada sv. Hypolita (dnešný Kláštor pod Znievom), Slovenské Pravno a zaniknuté Viešťany. Ďalšími písomnými dokladmi sú donácia z r. 1230 na Sebeslavce a z r. 1240 na dnešnú Kaľamenovú. V 16. stor. najväčšie pozemkové majetky mali v regióne Révayovci, ktorí držali panstvá s hradmi Sklabiňa a Blatnica, Kremnica, Znievske a Slovenskopravnianske panstvo, ďalej Nyárovci. Miestna šľachta si udržala svoj vplyv v Turčianskej stolici do revolúcie v rokoch 1848 - 1849. V 2. pol. 19. stor. tu boli silnejšie prejavy slovenského národného hnutia, ktoré už od memorandového zhromaždenia r. 1861 nadobudli celoslovenský rozmer. Martin sa stal sídlom celoslovenských inštitúcii, Matice slovenskej, nižšieho gymnázia v Martine a Kláštore pod Znievom, spolku slovenských žien Živeny, Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Slovenského národného múzea. Vznikli tu významné peňažné ústavy - martinská Sporiteľňa, Tatra banka, ktoré mali svoje filiálky i v turčianskych obciach, kde miestni obyvatelia zakladali úverové a potravinové družstvá. Po výstavbe Košickobohumínskej a štátnej železnice (70. r. 19. stor.) zo Zvolena cez celý Turiec do Vrútok sa začal rozmáhať priemysel vo Vrútkach, Martine, Turanoch, Sučanoch a Diviakoch. V Martine sa 30. 10. 1918 zišlo celonárodné zhromaždenie slovenských politických predstaviteľov a prívržencov národného hnutia, na ktorom bola prijatá Martinská deklarácia a ustanovená Slovenská národná rada.

Obyvatelia okresu sa zapojili do protifašistického odboja a SNP, vznikli tu partizánske brigády (1. a 2. gen. M. R. Štefánika, Jabloň, Slovan atď.). Turčianske obce boli oslobodené začiatkom apríla 1945.

osídlenia

Martinský okres tvoria mestá Martin a Vrútky a ďalších 41 obcí, z ktorých v S časti regiónu medzi väčšie patria Turany, Sučany a Krpeľany a z J časti sú to Blatnica, Kláštor pod Znievom a Príbovce. Najväčší nárast obyvateľstva v tomto regióne bol v 60-tych rokoch 20. stor., čo súviselo s industrializáciou okresu. Okres Martin má takmer 1,5-krát viac obyvateľov, ako priemer okresov na Slovensku. Vysoké percento vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov v rámci celého Slovenska súvisí s prítomnosťou Lekárskej fakulty UK, rozsiahlym priemyslom a kultúrnymi ustanovizňami, ako sú múzeá, Matica slovenská, Slovenská národná knižnica a Komorné divadlo a p. Hustota zaľudnenia výrazne prevyšuje celoslovenský priemer. Obyvateľstvo obýva prevažne strednú a S časť Turčianskej kotliny. Rozsiahle vysokohorské oblasti Malej a Veľkej Fatry nie sú osídlené.

Hospodárstvo

Priemyselné podniky sa začali v okrese budovať v 2. pol. 19. stor., a to polygrafický, drevársky, stavebnícky, ďalej železničné dielne a lokomotívne depo, pivovary, papiereň a celulózka. V medzivojnovom období bola postavená textilka Slovenka v Martine, za vojnovej Slovenskej republiky sa výroba rozšírila a zmodernizovala v Tatra nábytku, celulózke a v pivovare v Martine, na píle v Turanoch a bol vystavaný polygrafický závod Neografia. Po druhej svetovej vojne boli závody zrekonštruované. V okrese bol najvýznamnejšie zastúpený strojárenský a kovospracujúci priemysel. Najdôležitejšie hospodárske centrum je Martin, v ktorom sa vyrábajú traktory, stavebné stroje, motory, špeciálna technika a kovové konštrukcie, liatinové odliatky a výkovky, lodné, poľnohosp. a ľahké motory, žeriavy a kladkostroje, lepenka a papierové obalové materiály, tapety, liečivá, je tu prevádzka na opravu, modernizáciu a výrobu koľajových vozidiel a železničných osobných vozňov, ďalej sa sústreďujú na výrobu náhradných dielov a elektrických transformátorov. V Turanoch a v Sučanoch sa vyrábajú stavebnostolárske výrobky, betónové a železobetónové stavebné prvky. V Lipovci, Sučanoch a Krpeľanoch sú v prevádzke vodné elektrárne a v Martine tepláreň. Okrem toho sú v okrese menšie súkromné prevádzky ako tlačiarne, výrobne nábytku, stolárske dielne, stavebné organizácie ap.

Z rozlohy okresu zaberá poľnohosp. pôda skoro polovicu, značný je podiel lúk a pasienkov. V Turčianskej kotline sa okrem zemiakov, silážnej kukurice, pšenice a jačmeňa pestuje cukrová repa, repka olejná, raž a ľan. Z ovocných drevín sa darí najmä jablkám, hruškám a slivkám. V niektorých lokalitách sa darí i hroznu, marhuliam a broskyniam. Plochy využívané na výsadbu zemiakov sa zlepšením agrotechniky postupne zmenšili a nahradili ich obilniny. PD sú v Belej - Duliciach, Blatnici, Dražkovciach, Necpaloch - Žabokrekoch, Sklabini a vo Valči. Bývalé štátne majetky sa rozpadli na niekoľko súkromných poľnohosp. firiem. Časť pasienkov a lúk obhospodarujú obnovené pasienkové spoločenstvá v obciach.

Podhorské a horské oblasti Turca pokrývajú lesné komplexy. Väčšiu časť obhospodaruje podnik Lesy SR, ktorý má v regióne Odštepný lesný závod v Martine, lesné správy v Blatnici, Kláštore pod Znievom, expedičný sklad v Príbovciach a pílu v Kláštore pod Znievom. Lesy vlastní ešte cirkev, mestské lesy Kremnica a spoločnosti bývalých urbarialistov po obciach.

Doprava

Cez Turčiansku kotlinu prechádzajú dôležité železničné trate a to v S časti medzinárodná magistrála z Českej republiky cez Žilinu, Vrútky do Košíc a ďalej na Ukrajinu. V železničnom uzle vo Vrútkach na túto trať nadväzuje železnica spájajúca Turiec cez Kremnicu, alebo Banskú Bystricu a hraničný priechod cez Somoskőújfalu do MR.

Perspektívou rozvoja cestnej dopravy v okrese je plánovaná diaľnica D1. V rámci výstavby bola prerazená prieskumná šachta budúceho tunela o dĺžke skoro 8 km pod lúčanskou časťou Malej Fatry z Višňového do Vrútok.

Kultúra

V 2. pol. 19. stor. vznikli v Martine celonárodné inštitúcie a to Matica slovenská, Slovenské národné múzeum, Spevokol, z ktorého sa neskôr vyvinulo Komorné divadlo a Slovenská národná knižnica. V Martine pôsobí Múzeum slovenského červeného kríža, okresná galéria, dve mestské knižnice a v obciach miestne knižnice. V Martine a vo Vrútkach sa nachádzajú Mestské kultúrne strediská, tak isto vo väčších obciach, Turanoch, Sučanoch a Kláštore pod Znievom, pri ktorých pôsobia pamätné izby, alebo múzeá.

V okrese pôsobí 44 materských škôl, 20 plnoorganizovaných ZŠ, 2 cirkevné ZŠ, 8 ZŠ pre 1. až 4. ročník a internátna osobitná škola. Ďalej 4 gymnáziá, 4 SOŠ s maturitou a 3 odborné učňovské školy. V Martine a vo Vrútkach sa nachádzajú centrá voľného času Kamarát pre žiakov. V meste má sídlo Jesseniova lekárska fakulta UK.

V okrese aktívne pracuje 16 športových klubov a v Martine sa nachádza futbalový, hokejový a hádzanársky štadión, krytá športová hala a plaváreň. Lyžiarske strediská sú na Martinských holiach, v Jasenskej doline a vo Valči. Vznikli nové cyklotrasy v Turčianskej kotline a v predhorí Veľkej a Malej Fatry. Centrom cestovného ruchu je Gaderská, Blatnická, Jasenská, Kantorská dolina vo Veľkej Fatre, Slovianska, Valčianska dolina a celý komplex Malej Fatry.

V okrese sa nachádzajú kultúrne pamiatky. Sú to 3 zrúcaniny stredovekých hradov, šľachtické rezidencie v Necpaloch, Turčianskom Petri, Trebostove, kúrie v Košťanoch a Príbovciach. V Martine sa nachádzajú národné kultúrne pamiatky, prvé budovy Matice slovenskej a Slovenského národného múzea, a mnoho ďalších pamätných budov. Okrem toho je v Martine aj Národný cintorín.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30