Okres Turčianske Teplice - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 2 381
Všetkých organizácií 3 806
Obyvateľov 16 244
Mužov / Žien 7 956 / 8 288
Počet miest / obcí 1 / 25
Rozloha 39 2.8 km2
Hustota 42 oby/km2
Kraj Žilinský kraj

Základné údaje

Územie okresu sa nachádza v strednej a južnej časti Turčianskej kotliny, ktorá sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, obkolesené z východu a juhu Kremnickým pohorím a susediaci na východe s okresom Banská Bystrica a z juhu okresom Žiar nad Hronom, na západe sa rozprestiera pohorie Žiar. V strede Turčianskej kotliny s obcami, ktoré majú hranice svojich chotárov na severe Turčianskej kotliny v línii Blatnica, Turčiansky Ďur a Kláštor pod Znievom, patriace už do okresu Martin. Vďaka svojej rozlohe okres patrí medzi najmenšie v rámci Slovenska. Na západe tejto oblasti hraničí s Prievidzským okresom z Trenčianskeho kraja.

Stred okresu sa nachádza v južnej časti Turčianskej kotliny, ktorú na západ lemuje pohorie Žiar, z juhu Kremnické vrchy a z východu južné časti Veľkej Fatry. Najvyšší vrch okresu sa dosahuje výšku 1441 m n. m. v chotári obce Mošovce, najnižší v katastri Blážoviec (438 m n. m.). Dno kotliny pokrývajú neogénne íly, piesky a štrky, ktoré sú na západnom podhorí prekryté sprašovými hlinami, pohorie Žiar je budované granitmi a granodioritmi. Vo Veľkej Fatre prevládajú druhohorné dolomity, vápence, slieňovce, kremence a bridlice. V Kremnických vrchoch, ktoré sú sopečného pôvodu, sú predovšetkým andezity a ich pyroklastiká. Povrch územia v Turčianskej kotline je pahorkatinový. Vyníma sa v ňom naplavený kužeľ Turca a nad ním sa strmo dvíhajú morfologicky výrazné stráne Žiaru a Veľkej Fatry. Reliéf pohorí je prevažne hornatý, v Kremnickom pohorí sa nachádzajú i nekrasové planiny.

Administratívny vývoj

Stredná a západná časť horného Turca patrila do pol. 13. stor. rodine Diviackovcov, ktorí mali sídlo na Vyšehrade v chotári dnešného Jasenova. Od 2. pol. 13. stor. do r. 1339 patrilo toto územie k Zvolenskej veľžupe, potom do r. 1848 Turčianskej stolici s výnimkou rokov 1786 - 1790, kedy Turiec spolu so Zvolenskou stolicou tvorili jeden administratívny celok. V tomto období sa na území Horného Turca nachádzali dva okresy, a to Mošovský a Blatnický. Po r. 1850 tvorila Turčianska župa spolu s Oravskou jeden administratívny celok a v rokoch 1860 - 1922 existovala na tomto území samostatná Turčianska župa. V r. 1864 došlo k redukcii okresov. V Hornom Turci to bol Mošovsko-kláštorský, ktorého sídlo bolo do r. 1880 v Kláštore pod Znievom a potom sa sídlo presťahovalo do dnešných Turčianskych Teplíc (predtým Štubnianske). V r. 1912 sa okres nazýval Štubnianskoteplickým a existoval do r. 1922. Od r. 1922 do 30. 6. 1928 patril do Považskej župy. Po zrušení slúžnovských úradov patril pod správu Okresného úradu v Martine. Na území Horného Turca sa nachádzalo 7 notárskych úradov. V r. 1939 - 1945 sa obce Horná Štubňa, Sklené, Dolný a Horný Turček odčlenili od OÚ Martin a pričlenili sa k Okresnému úradu Kremnica. V apríli 1945 bol obnovený Okresný národný výbor v Martine (vznikol počas SNP), do pôsobnosti ktorého patril celý Turiec. Pri administratívnej zmene od r. 1949 do r. 1960 existoval Turčianskoteplický okres s 37 obcami a patril do Žilinského kraja. Od r. 1960 bol v Turci jeden okres a to Martinský, ktorý bol súčasťou Stredoslovenského kraja so sídlom v Banskej Bystrici. V r. 1996 opäť vznikol v Hornom Turci okres so sídlom v Turčianskych Tepliciach s 26 obcami. Obce Kláštor pod Znievom (i s miestnou časťou Lazany, predtým samostatnou obcou), Vrícko, Turčiansky Ďur a Slovany, ktoré patrili v 50. rokoch 20. stor. do tohto okresu, sú v súčasnosti začlenené do Martinského okresu.

História osídlenia

Dnešné územie Horného Turca bolo osídlené už mladšej dobe kamennej, eneolite. Dokazujú to kamenné sekeromlaty a z mladšej doby bronzovej poklad bronzových ihlíc, ktoré sa našli v chotári dnešných Turčianskych Teplíc. Archeologické nálezy svedčia, že územie horného Turca bolo osídlené nepretržite od doby bronzovej, čo dokladujú ďalšie historické artefakty z chotárov obcí Háj, Horná Štubňa, Jasenovo, Jazernica, Mošovce a Veľký Čepčín. Remeselnícke, obchodné a spoločenské centrá sa v tomto období nachádzali na Vyšehrade, v Slovenskom Pravne a na Hrádku, v chotári Rakše. Z veľkomoravského obdobia sa našlo sídlisko v Ivančinej a hroby veľmožov v Malom Čepčíne a Borcovej. V 2. polovici 10. stor. sa v chotári Slovenského Pravna nachádzal drevený hrádok, neskôr kamenný hrad (na Šiancoch). Prvá písomná zmienka vzťahujúca sa na Horný Turiec je z r. 1113 a to menovite na Slovenské Pravno, pričom sa spomína aj potok Polerieka. Stredná a západná časť horného Turca do 1. pol. 13. stor. patrila rodine Diviackovskej. Uhorskí panovníci v 2. polovici 13. stor. darovávali toto územie svojim prívržencom a tak vznikli panstvá Slovenské Pravno, Háj a v strede Turčianskej kotliny zemianske obce. V 16. stor. sa bývalé slovenskopravnianske panstvo dostalo do majetku viacerých šľachtických rodín a bývalé hájske panstvo postupne do majetku bohatého mesta Kremnice. Vplyvné zemianske rodiny sa dostali aj do ostatných zemianskych obcí Stredného Turca. Tento stav trval do r. 1848. Povstanie v r. 1848 - 1849 sa dotklo aj Horného Turca. Keď maďarské vojsko zahatalo prístupovú cestu do Turca cez Strečniansku úžinu, tak cisárske vojsko spolu so slovenskými dobrovoľníkmi prišlo z Hornej Nitry do Rudna, kde ich privítalo turčianske obyvateľstvo. Najdôležitejšia bitka tohto povstania sa odohrala v januári 1849 pri Turčeku medzi cisárskym vojskom, (na jeho strane bojovali i slovenskí dobrovoľníci) a maďarskými vojskami A. Görgeiho. V 2. polovici 19. stor. región hospodársky získal výstavbou štátnej železnice z Budapešti cez Zvolen do Vrútok. V obciach ležiacich pri železnici vznikli menšie priemyselné podniky. Boli to parné píly v Diviakoch, Hornom Turčeku a v Rudne, tehelňa a závody na spracovanie dreva v Diviakoch a tlačiareň v Turčianskych Tepliciach. Obyvatelia Horného Turca sa aktívne zapojili do protifašistického odboja a Slovenského národného povstania. V rámci represívnych akcii počas SNP bolo v Sklenom zavraždených vyše 180 obyvateľov nemeckej národnosti a po potlačení Povstania v Dolnej Štubni zavraždených 182 slovenských vlastencov kremnickým Gestapom a slovenskými prisluhovačmi. Po 2. svetovej vojne, v rokoch 1946 - 1947 bolo z obcí Horná Štubňa, Brieštie, Hadviga, Sklené a z obidvoch Turčekov odsunuté obyvateľstvo nemeckej národnosti do Nemecka. Po oslobodení bol priemysel okresu zrekonštruovaný a zmodernizovaný, v r. 1952 vznikol v Turčianskych Tepliciach závod Geologického prieskumu a v r. 1964 plnička minerálnych vôd v Budiši. V r. 1949 prešli kúpele z majetku mesta Kremnica najprv do správy odborového hnutia, neskôr pod Československé štátne kúpele a žriedla.

Demografia

Región okresu tvorí mesto Turčianske Teplice a 25 obcí. Podľa počtu obyvateľov je okres druhý najmenší a podľa hustoty zaľudnenia tretí najmenší na Slovensku. Obyvateľstvo obýva najmä severozápadnú časť okresu. Horské oblasti na východe a juhu Turčianskej kotliny sú obývané veľmi riedko. Počet obyvateľov sa za posledného poldruha storočia prakticky nezmenil. Výrazný pokles bol zaznamenaný v r. 1945 - 1947 z dôvodu odsunu obyvateľstva z bývalých nemeckých obcí. V r. 1869 na území horného Turca žilo 16184 ľudí, v r. 1921 už 18222, v r. 1950 poklesol počet na 15227, v r. 1991 tu žilo 17078 a v r. 1995 16905 obyvateľov. 13 obcí je vidieckych s počtom obyvateľov do 199, 5 obcí má 200 až 499 obyvateľov, 5 obcí má 500 až 999 obyvateľov a nad 1000 obyvateľov majú dve obce. Mesto Turčianske Teplice malo v r. 1995 7239 obyvateľov takže počtom obyvateľov sa radilo na 96 miesto medzi slovenskými mestami.
Podľa národnostnej štruktúry má najvyššie zastúpenie obyvateľstvo slovenskej národnosti (97 %), potom nemeckej (1,7 %), rómskej (0,7 %), maďarskej, moravskej a inej národnosti (po 0,1 %).

Štruktúra osídlenia

Demografická štruktúra obyvateľstva okresu je priaznivá. V produktívnom veku je až 56,6 % obyvateľstva. Povšimnutia hodný je pomer podielu ľudí 1:1 v predproduktívnom a poproduktívnom veku (po 21,7 %). Základné vzdelanie má 32,5 %, učňovské 20,l %, stredné odborné 5 %, stredné všeobecné s maturitou 2,7 %, stredné odborné s maturitou 13,6 % a vysokoškolské vzdelanie 3,5 % obyvateľov.

Hospodárstvo

Okres je po priemyselnej stránke výrazne poddimenzovaný. Nachádzajú sa tu len menšie strojárenské prevádzky, drevársky závod a závod v Budiši, ktorý plní minerálnu vodu.

Poľnohosp. pôda sa rozkladá predovšetkým v Turčianskej kotline. Tradične prevláda pestovanie jačmeňa, pšenice, raže, zemiakov, ľanu a predovšetkým krmovín. Vo vyšších polohách sa nachádzajú lúky a pastviny, na ktorých sa chová hovädzí dobytok a ovce. Poľnohosp. družstvá sa nachádzajú v Mošovciach a v Dubovom. Bývalé štátne majetky a Agrokomplex v Turčianskych Tepliciach sa v 90. r. 20. stor. rozpadli na menšie súkromné poľnohosp. podniky. Výmera lesného fondu je v okrese vysoká. V niektorých obciach sa nachádzajú pasienkové a urbárske spoločenstvá.

V Turčianskych Tepliciach sa nachádzajú známe kúpele. Síranovo-hydrouhličité a vápenato-horečnaté minerálne vody s teplotou 38,5 až 45 °C sa využívajú na liečenie chorôb pohybového a urologického ústrojenstva.

Turisticky veľmi zaujímavé a navštevované sú najmä Veľká Fatra (Žarnovická dolina) a termálne kúpalisko v Mošovciach. Na územie okresu zasahuje NP Veľká Fatra a CHKO Kremnické vrchy. Z maloplošných chránených území sú zastúpené 4 NPR, Rakšianske rašelinisko, Turiec, Veľká Skalná, Vyšehrad a 3 chránené areály, Jazernické jazierko, Mošovské aleje a Žarnovica.

Doprava

Cez okres zo severu na juh prechádza cestná komunikácia 1. triedy z Martina cez Kremnicu na Pohronie, kde sa napája na budúcu rýchlostnú komunikáciu, ďalej spojnica do Banskej Bystrice a na Hornú Nitru. Okrem severného územia komunikácie všade prekonávajú značné prírodné prekážky. Cez okres prechádza železničná trať z Vrútok cez Hornú Štubňu do Zvolena. S Banskou Bystricou spája okres železnica z Diviak s najdlhším tunelom v rámci slovenských železníc pri Čremošnom (4,7 km). Z Hornej Štubne je vybudovaná železničná trať cez Sklené a Handlovú do Prievidze. Pri Sklenom sa nachádza tunel o dĺžke vyše 3 km, čím sa radí na druhé miesto v rámci slovenských železníc.

Zdravotníctvo

V r. 1960 bola zriadená poliklinika s dvoma zdravotníckymi obvodmi pre spádové obce. K poliklinike patrili obvody Horná Štubňa, Mošovce, Slovenské Pravno a Kláštor pod Znievom.

Kultúra, školstvo a šport

Prvé divadelné predstavenia v okrese sa začali hrávať v Mošovciach v r. 1867. Najdlhšie ochotnícke divadelné tradície sú v Dubovom. V Turčianskych Tepliciach sa nachádza Kultúrne a spoločenské stredisko (dnes Kultúrna a informačná agentúra mesta), kde sa nachádza divadelná sála s kapacitou 425 miest a mestská knižnica. V obciach sú kultúrne domy vybudované v 60. a 70. r. 20. stor. a obecné knižnice. Najaktívnejšie kultúrne zariadenia sa nachádzajú v Mošovciach, Slovenskom Pravne a Malom Čepčíne.

V okrese sa nachádza 12 materských škôl, 5 základných škôl a 5 málotriednych základných škôl, špeciálna ZŠ v Hornej Štubni, gymnázium, Stredná pedagogická škola a Pedagogicko-sociálna akadémia a Stredné odborné učilište poľnohospodárske a rybárske.

Vo väčších obciach okresu pracujú telovýchovné jednoty, ktoré sú väčšinou zamerané na futbal. V poslednom období vznikli nové náučné turistické chodníky a cyklotrasy.

Z kultúrnohistorických pamiatok si najväčšiu pozornosť zaslúžia kaštiele v Diviakoch a Slovenskom Pravne, ďalej ranogotický kostol v Turčianskom Michale, Slovenskom Pravne, Sklenom, renesančný kostol v Dolnej Štubni a novšie v Mošovciach a Turčeku.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30