Okres Rimavská Sobota - Základné informácie o okrese

Aktívnych organizácií 7 538
Všetkých organizácií 15 798
Obyvateľov 84 764
Mužov / Žien 41 258 / 43 506
Počet miest / obcí 3 / 104
Rozloha 147 1.1 km2
Hustota 56 oby/km2
Kraj Banskobystrický kraj

Základné údaje


Terajší okres Rimavská Sobota vznikol v roku 1996 v zmysle zákona NR SR číslo 221/1996 Z. z. O územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Z bývalého okresu bolo odčlenených celkove 25 obcí, z toho 19 obcí do okresu Revúca, 4 obce do okresu Poltár a 2 obce do okresu Rožňava. Okres Rimavská Sobota sa nachádza v juhovýchodnej časti Bansko-bystrického kraja, na východe susedí s okresom Revúca, na severe s okresom Brezno, na západe s okresom Lučenec a Poltár a na juhu v dĺžke 74 km s Maďarskou republikou. Rozprestiera sa na rozlohe 1471 km2, má pretiahnutý tvar v smere severozápad - juhovýchod. Veľkosťou sa zaraďuje na 1. miesto v rámci kraja a na 3. miesto v rámci celej SR. Zo severu je obklopený Slovenským rudohorím a Muránskou planinou, na juhu dominuje Cerová vrchovina. Os okresu je vyplnená Rimavskou kotlinou, úrodnou rovinou. Najvyšší bod územia, 1 439 m n. m., je Fabova hoľa vo Veporských vrchoch. Najnižší bod územia, 151 m n. m., je pri výtoku Slanej z okresu v katastri obce Lenartovce. V Cerovej vrchovine vyčnievajú z povrchu vyprepa-rované trosky lávových pokrovov a prúdov. S nimi kontrastujú erózne doliny, ktoré sú typické aj pre Slovenské rudohorie. Surovinovú štruktúru predstavujú zásoby rôznych, no predovšetkým nerudných surovín. Z hľadiska perspektívnych zásob nerastných surovín predstavuje okres najvýznamnejšiu bázu mastenca na Slovensku. Ložisko Hnúšťa-Mútnik je zároveň okrem mastenca aj významným ložiskom magnezitu a dolomitu. Surovinou nadregionálneho významu je i vysoko percentný vápenec z ložiska Tisovec, využívaný na výrobu vápna v miestnej vápenke. Značné sú aj zásoby stavebného kameňa a ťažba čadiča v Konrádovciach a Husinej. Pomerne bohaté sú zásoby štrkopieskov a pieskov v nivách Rimavskej kotliny. Systematickým geologickým prieskumom boli na viacerých lokalitách zistené rudné suroviny so sľubnými predpokladmi pre využitie. Ide o ložiská cínu, volfrámu, molybdénových, medených, ortuťových, zlatostrieborných rúd. Rimavská kotlina a časť Cerovej vrchoviny patria do teplej klimatickej oblasti. V Slovenskom rudohorí s narastajúcou nadmorskou výškou prechádza územie do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Najdôležitejšou riekou okresu je Rimava, ktorá sprava priberá Rimavicu a Gortvu, zľava Blh a na hranici okresu vteká do Slanej. Nádrž Klenovec je hlavným zdrojom pitnej vody okresu. Minerálne vody, ich výskyt a využívanie v rámci okresu sú dosť značné, slúžia však len miestnym potrebám. V obci Číž sa nachádzajú jódobrómové pramene, pri ktorých vznikli kúpele. Liečivosťou vody a balneologickou hodnotou sa zaraďujú medzi vzácne v Európe. Najúrodnejšie pôdy pokrývajú rozsiate nivy Slanej, Blhu a Rimavy. Sú to hlavne nivné pôdy, čiernice, čiernozeme a gleje. Pahorkatiny zaberajú hlavne hnedozeme. V záp. časti Rimavskej kotliny prevládajú pôdy oglejené, sú hlboké, obvykle kyslé so zlým vodným režimom. Územie okresu je čiastočne odlesnené. V nižších polohách sa zachovali najmä porasty dubov, miestami agátov. Vo vyšších polohách rastú najmä buky a smreky. Rôznorodé abiotické podmienky vytvorili v území okresu podmienky pre pestré spoločenstvá fauny a flóry, z ktorých mnohé sú chránené vzácne alebo ohrozené. Z množstva chránených rastlín treba spomenúť poniklec lúčny černastý, čerešňu mahalebkovú, kukučku vencovú, hlaváčik jarný, ľaliu zlatohlavú. Živočíchov predstavujú zástupcovia spoločenstiev listnatého a ihličnatého lesa, polí a lúk, ako srnec lesný, jeleň lesný, daniel škvrnitý, zajac poľný, diviak lesný, bažant poľovný. K chráneným druhom patrí kačica divá, hus divá, vydra riečna, rys ostrovid, výr skalný. Neživá príroda vytvorila zaujímavé útvary - jaskyne, kamenné moria, bralné útvary. V súčasnosti v okrese jestvujú dve veľkoplošné chránené územia - národný park Muránska planina a CHKO Cerová vrchovina. Je tu 1 národná prírodná pamiatka: Kostná dolina, 1 prírodná pamiatka: Jalovské vrstvy, 7 národných prírodných rezervácií: Hradová, Kášter, Klenovský Vepor, Kurinecká dubina, Pohanský hrad, Ragač, Šarkanica, ďalej 9 prírodných rezervácií: Čertova dolina, Hajnáčsky hradný vrch, Hlboký jarok, Nad Furmancom, Pokoradzké jazierko, Suché doly, Svetlianska cerina, Tŕstie, Vereš a napokon 4 chránené areály: Alúvium Blhu, Fenek, Hikóriový porast, Martinovská nádrž.

Administratívna štruktúra

Podstatná časť dnešného okresu Rimavská Sobota patrila od 13. stor. do r.
1848 do Gemersko-malohontskej stolice, neskôr až do r. 1922 do Gemersko-malohontskej župy. Len územie dvoch dnešných obcí na juhozápade (Stará Bašta a Konrádovce) bolo najskôr v Novohradskej stolici a potom v Novohradskej župe. Okres Rimavská Sobota, ktorý bol vytvorený r. 1923, mal s dnešným rovnakú severnú a východnú hranicu. Menší bol o územie od Rimavskej Soboty na juh, ktoré patrilo samostatnému okresu Feledince (dnes Jesenské). Avšak na východe bol vtedajší okres Rimavská Sobota väčší o polovicu dnešného okresu Poltár. V rokoch 1923-1928 bol okres súčasťou Zvolenskej župy. V roku 1928 stratil na východe v prospech okresu Lučenec obce České Brezovo, Poltár, Slaná Lehota. V r. 1938-1945 počas maďarskej okupácie južných oblastí Slovenska okres Rimavská Sobota neexistoval. Obce na juh od línie Ožďany, Rimavská Sobota, Dražice, Padarovce, Veľký Blh zabralo Maďarsko, na zvyšnom území bol okres Hnúšťa. V r. 1949 sa Rimavská Sobota opäť stala okresným mestom, ale jej územie bolo veľmi malé. Na severe dnešného okresu Rimavská Sobota bol okres Hnúšťa, na juhu Jesenské a Fiľakovo. Všetky 4 okresy patrili do r. 1960 do Banskobystrického kraja. Okres Rimavská Sobota, takmer zhodný s dnešným, vznikol r. 1960. Malý rozdiel bol len na západe, kde mu patrilo územie 4 obcí (Selce, Hrnčiarska Ves, Sušany a Hrnčiarske Zalužany) dnešného okresu Poltár. Do r. 1990 bola Rimavská Sobota okresom Stredoslovenského kraja, od r. 1991 okresom Banskobystrického kraja.

Obyvateľstvo

Na území okresu sa v súčasnosti nachádza 107 obcí, v ktorých k 31. 12. 2001 žilo 82970 obyvateľov. Na 1 km2 pripadalo 56 obyvateľov a priemerný počet obyvateľov obce bol 775 osôb. Hustota osídlenia dosahuje zhruba iba polovicu z priemeru Slovenska. Obyvateľstvo osídlilo územie okresu rovnomerne, len sever, ktorý zaberá Slovenské rudohorie, je takmer bez sídiel. Okres sa stal prvým depopulačným okresom Slovenska, vykazujúci skutočný úbytok obyvateľstva. Hlavné zvláštnosti spočívajú v zmiešanej národnostnej štruktúre, menlivé najmä v silnom absolútnom i relatívnom vzraste podielu rómskeho obyvateľstva. V roku 1869 mal okres 66525 obyvateľov, 1921 - 68300, 1950 - 72203, 1991 - 82112, 1995 - 82106 obyvateľov. Slovenskej národnosti je 52,1 %, maďarskej 44,1 %, rómskej 2,8 %, českej 0,6 %, moravskej 0,1 %, ostatnej 0,3 %. V rámci posledného sčítania ľudu v roku 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo len 3,4 % obyvateľov okresu, ich skutočný podiel v súčasnosti predstavuje cca. 20 %. Najvýznamnejšie mestá okresu sú Rimavská Sobota, Hnúšťa a Tisovec. Rimavská Sobota bola od roku 1850 do roku 1922 sídlom Gemerskej, respektíve Gemersko-malohontskej župy, potom bola okresným sídlom. Vo vidieckych sídlach žije 55 % obyvateľov okresu, čo je nad slovenským priemerom. 0-199 obyvateľov má 40 obcí, 200-499 obyvateľov má 38 obcí, 500-999 obyvateľov má 19 obcí, vyše 1000 obyvateľov má 7 obcí a viac ako 2000 obyvateľov majú obce Jesenské a Klenovec. Najstaršou obcou je Vlkyňa (1216), najmladšou Čierny Potok (1955). Najnižšie položenou obcou je Vlkyňa - 150 m n. m., najvyššie položenou Krokava - 770 m n. m. Najväčší kataster má obec Klenovec - 10000 ha, najmenší Studená - 185 ha. Najväčší počet obyvateľov (3344) má Klenovec, najmenší obec Poproč - 34 obyvateľov.

Hospodárstvo

Priemyselná štruktúra okresu sa odlišuje od iných regiónov SR, je mnohotvárnejšia, rozdrobená, sú v nej zastúpené mnohé odvetvia - ťažobný, chemický, strojársky, elektrotechnický, konfekčný, obuvnícky priemysel a potravinársky komplex. Pre južnú časť okresu je charakteristická poľnohospodárska výroba. V okresnom meste sa sústreďuje potravinársky komplex, elektrotechnický, strojársky a sčasti chemický priemysel. Všetky priemyselné podniky boli v procese transformácie hospodárstva sprivatizované. Záujem zahraničných investorov o kapitálový vstup je naďalej determinovaný nepriaznivým stavom v okrese. Najvýznamnejšia zahraničná kapitálová účasť je v podnikoch Gemer-cukor, a. s., Rimavská Sobota, Heineken, a. s., Pivovar Rimavská Sobota a CSM, a. s., Tisovec. Baníctvo a hutníctvo zastupujú: Gemerská nerudná spoločnosť, a. s., Hnúšťa a Intocast Magnezit Hačava, a. s. Strojársky priemysel zastupujú: Cestné a stavebné mechanizmy, a. s., Tisovec a Stanex, s. r. o., Rimavská Sobota. Textilný a odevný priemysel zastupujú: Botex Klenovec, Evasport, s. r. o., Klenovec, Vanda, s. r. o., Tisovec. Chemický priemysel zastupujú: Rimavan, CHVDI Rimavská Sobota, SLZ Chémia, a. s., Hnúšťa, T-Gum, s. r. o., Hnúšťa. Potravinársky priemysel zastupujú: Slovenské cukrovary, a. s., Rimavská Sobota, Gemerská mliekáreň, s. r. o., Rimavská Sobota, GP Trade, s. r. o., Riso-R s. r. o., Tauris, a. s., Rimavská Sobota - výroba mäsa a mäsových výrobkov, pekáreň Mive Pek Hnúšťa. Elektrotechnický priemysel zastupuje Mikromex, a. s., Rimavská Sobota a výroba stavebných hmôt Combin, s . r. o., Vápenka Tisovec. Poľnohospodárska výroba sa zameriava na živočíšnu výrobu - chov hovädzieho dobytka, oviec a obhospodarovanie trvalých trávnych porastov, lúk a pasienkov. V Rimavskej kotline sa rozkladá významná poľnohospodárska oblasť, kde sa dopestujú takmer všetky plodiny vrátane teplomilnejších, teda cukrová repa, pšenica, raž, zelenina, tabak, vinič, lucerna, kukurica. Lesné pozemky z hľadiska obhospodarovania sú užívané štátnymi a neštátnymi subjektami. V lesoch s pasienkovým pôvodom na celom území okresu má dominantný výskyt breza biela. Okresom prechádzajú najvýznamnejšie dopravné línie, ktoré vedú južnou časťou Slovenska. Na území okresu sú dva hraničné priechody do MR. Rimavská Sobota je od Banskej Bystrice vzdialená 112 km a od Bratislavy 289 km. Okres Rimavská Sobota patrí z hľadiska cestovného ruchu medzi najmenej rozvinuté oblasti Slovenska, i keď prírodný a historicko-kultúrny potenciál územia pre cestovný ruch je pomerne dobrý. Príčinou je nedostatočné vybudovanie materiálno-technickej základne pre tento druh aktivity. Strediskami cestovného ruchu sú: rekreačné stredisko Kurinec, vodná nádrž Teplý Vrch, Tisovec a okolie, vodná nádrž Gemerský Jablonec-Petrovce, rekreačné stredisko Krokava s mošnosťou letnej turistiky a lyžovania.
Posledná aktualizácia: 02. 04. 2013 20:30